2 Prečo sa národy búria
a ľudia vymýšľajú márne plány?+
2 Králi zeme povstávajú
a urodzení muži spájajú sily+
proti Jehovovi a jeho pomazanému.+
3 Hovoria: „Strhnime ich putá,
zhoďme zo seba ich povrazy!“
4 Ten, ktorý sedí na tróne v nebi, sa bude smiať,
Jehova sa im vysmeje.
5 Prehovorí k nim vo svojom hneve,
svojím prudkým hnevom ich vydesí,
6 keď povie: „Ja som ustanovil svojho kráľa+
na Sione,+ na svojom svätom vrchu.“
7 Oznamujem, čo vyhlásil Jehova.
Povedal mi: „Ty si môj syn,+
dnes som sa stal tvojím otcom.+
8 Požiadaj ma a dám ti národy do dedičstva,
dám ti celú zem do vlastníctva.+
9 Rozbiješ ich železným žezlom,+
roztrieskaš ich ako hlinenú nádobu.“+
10 A tak, králi, buďte rozumní,
dajte si povedať, sudcovia zeme.
11 Slúžte Jehovovi s bázňou
a radujte sa s posvätnou úctou.
12 Majte v úcte syna,+ aby sa Boh nenahneval
a aby ste nezahynuli,+
lebo jeho hnev vzplanie rýchlo.
Šťastní sú všetci, ktorí uňho hľadajú útočisko.