Evanjelium Matúša

26 Keď Ježiš dokončil túto reč, povedal svojim učeníkom: 2 „Viete, že o dva dni bude Pesach+ a Syn človeka bude vydaný, aby ho pribili na kôl.“+

3 V tom čase sa hlavní kňazi a starší ľudu zišli na nádvorí domu veľkňaza, ktorý sa volal Kaifáš,+ 4 a hľadali príležitosť,+ ako sa ho úskokom zmocniť* a zabiť ho. 5 Ale hovorili si: „Nie vo sviatok, aby to medzi ľuďmi nevyvolalo rozruch.“

6 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona, ktorý bol predtým malomocný,+ 7 a jedol uňho pri stole,* pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobkou drahého vonného oleja a vyliala mu ho na hlavu. 8 Keď to videli učeníci, pohoršovali sa: „Načo také plytvanie? 9 Veď sa to mohlo draho predať a peniaze sa mohli rozdať chudobným.“ 10 Ježiš si to všimol a povedal im: „Prečo tú ženu trápite? Urobila pre mňa dobrý skutok. 11 Veď chudobní tu budú stále,+ ale ja s vami nebudem stále.+ 12 Keď dala vonný olej na moje telo, pripravila ma tým na pohreb.+ 13 Verte mi, kdekoľvek na svete sa bude zvestovať táto dobrá správa, bude sa na pamiatku tejto ženy hovoriť aj o tom, čo urobila.“+

14 Potom jeden z dvanástich, Judáš Iškariotský,+ išiel k hlavným kňazom+ 15 a povedal: „Čo mi dáte, ak vám ho zradím?“+ Sľúbili mu 30 strieborných.+ 16 Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť, ako ho zradiť.

17 V prvý deň Sviatku nekvasených chlebov+ prišli učeníci za Ježišom a spýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť pesachovú večeru?“+ 18 Odpovedal: „Choďte do mesta k tomu a tomu a povedzte mu: ‚Učiteľ hovorí: „Môj čas* je blízko. Budem sláviť Pesach so svojimi učeníkmi v tvojom dome.“‘“ 19 Učeníci teda urobili, ako im Ježiš povedal, a pripravili všetko potrebné na Pesach.

20 Keď sa zvečerilo,+ Ježiš bol pri stole s dvanástimi učeníkmi.+ 21 Kým jedli, povedal: „Hovorím vám, jeden z vás ma zradí.“+ 22 Veľmi ich to zarmútilo a jeden po druhom sa ho začali pýtať: „Pane, však to nie som ja?“ 23 Odpovedal: „Zradí ma ten, kto si so mnou namáča chlieb v mise.+ 24 Syn človeka odchádza, ako je o ňom napísané, ale beda+ človeku, ktorý ho zrádza!+ Pre toho by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“+ 25 Judáš, ktorý sa ho chystal zradiť, sa ho spýtal: „Však to nie som ja, Rabbi?“ Ježiš mu povedal: „Poznáš odpoveď.“

26 A keď ďalej jedli, Ježiš vzal chlieb, pomodlil sa,* rozlámal ho+ a dával ho učeníkom so slovami: „Vezmite si a jedzte. To znamená moje telo.“+ 27 Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci.+ 28 To znamená moju ‚krv+ zmluvy‘,+ ktorá má byť vyliata za mnohých,+ aby im boli odpustené hriechy.+ 29 Ale hovorím vám: Nebudem už piť z plodu viniča až do toho dňa, keď budem piť nové víno spolu s vami v Kráľovstve svojho Otca.“+ 30 Nakoniec zaspievali chválospevy* a vyšli na Olivový vrch.+

31 Vtedy im Ježiš povedal: „V túto noc ma všetci opustíte,* lebo je napísané: ‚Udriem pastiera a ovce zo stáda sa rozpŕchnu.‘+ 32 No keď budem vzkriesený, pôjdem do Galiley+ a tam sa stretneme.“ 33 Ale Peter namietol: „Aj keď ťa všetci ostatní opustia, ja ťa nikdy neopustím!“*+ 34 Ježiš mu povedal: „Ver mi, túto noc, skôr ako zakikiríka kohút, trikrát ma zaprieš.“+ 35 Peter mu povedal: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem.“+ Ostatní učeníci hovorili to isté.

36 Potom Ježiš prišiel s učeníkmi na miesto nazývané Getsemane+ a povedal im: „Posaďte sa tu a ja odídem trochu ďalej a budem sa modliť.“+ 37 Vzal so sebou Petra a dvoch Zebedejových synov. A doľahol naňho smútok a veľký nepokoj.+ 38 Vtedy im povedal: „Som hlboko zarmútený, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“+ 39 A odišiel kúsok ďalej, padol tvárou k zemi a modlil sa:+ „Môj Otče, nech ma minie tento pohár,+ ak je to možné. Ale nech to nie je tak, ako chcem ja, ale ako chceš ty.“+

40 Vrátil sa k učeníkom a našiel ich spať. Povedal Petrovi: „Nemohli ste so mnou bdieť ani jednu hodinu?+ 41 Bdejte+ a modlite sa,+ aby ste nepodľahli pokušeniu.+ Duch je, pravdaže, dychtivý,* ale telo je slabé.“+ 42 Odišiel druhý raz a modlil sa: „Môj Otče, ak ma tento pohár nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa.“+ 43 Potom opäť prišiel a našiel ich spať, lebo sa im od únavy zatvárali oči. 44 A tak ich nechal, znovu odišiel a tretí raz sa modlil o to isté. 45 Keď sa vrátil k učeníkom, povedal im: „V takom čase, ako je tento, spíte a odpočívate! Prišiel čas, keď má byť Syn človeka zradený a vydaný do rúk hriešnikov. 46 Vstaňte, poďme. Môj zradca sa blíži.“ 47 Kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním veľký zástup ľudí s mečmi a kyjakmi, ktorých poslali hlavní kňazi a starší ľudu.+

48 Jeho zradca si s nimi dohovoril znamenie: „Je to ten, ktorého pobozkám. Toho zatknite.“ 49 Šiel rovno k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ a nežne ho pobozkal. 50 Ježiš mu povedal: „Prečo si tu?“+ Nato prišli, chytili Ježiša a zatkli ho. 51 Ale jeden z tých, čo boli s Ježišom, siahol po meči, vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho otroka a odsekol mu ucho.+ 52 No Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč späť na miesto.+ Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.+ 53 Alebo si myslíš, že nemôžem poprosiť svojho Otca, aby mi hneď poslal viac ako 12 légií anjelov?+ 54 Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že sa to tak musí stať?“ 55 Vtedy sa Ježiš spýtal zástupu: „Som zločinec, že ste ma prišli zatknúť s mečmi a kyjakmi? Deň čo deň som sedával v chráme a vyučoval+ a nezatkli ste ma.+ 56 Ale to všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo napísali proroci.“+ Potom ho všetci učeníci opustili a utiekli.+

57 Tí, ktorí Ježiša zatkli, ho odviedli k veľkňazovi Kaifášovi,+ kde sa zhromaždili znalci Zákona a starší.+ 58 Ale Peter ho z určitej vzdialenosti nasledoval až na nádvorie veľkňaza. Keď tam vošiel, prisadol si k služobníctvu, aby videl, ako sa to skončí.+

59 Hlavní kňazi a s nimi celý Sanhedrin sa snažili získať proti Ježišovi krivé svedectvo, aby ho mohli usmrtiť.+ 60 Ale nič nenachádzali, hoci predstupovalo mnoho falošných svedkov.+ Nakoniec predstúpili dvaja 61 a hovorili: „Tento muž povedal: ‚Môžem zbúrať Boží chrám a do troch dní ho postaviť.‘“+ 62 Potom vstal veľkňaz a povedal mu: „Nič neodpovedáš? Nepočuješ, z čoho ťa tí ľudia obviňujú?“+ 63 Ale Ježiš mlčal.+ Preto mu veľkňaz povedal: „Zaprisahávam ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Kristus, Boží Syn!“+ 64 Ježiš mu odpovedal: „Sám si to povedal.* Ale hovorím vám, že odteraz uvidíte Syna človeka,+ ako sedí po pravici moci*+ a prichádza na nebeských oblakoch.“+ 65 Nato veľkňaz roztrhol svoj odev a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste počuli rúhanie. 66 Čo si o tom myslíte?“ „Zaslúži si smrť,“ odpovedali.+ 67 Potom mu pľuli do tváre+ a bili ho päsťami.+ Iní ho fackali+ 68 a hovorili: „Kristus, dokáž, že si prorok! Povedz, kto ťa udrel?“

69 Peter zatiaľ sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu jedna slúžka a povedala: „Aj ty si bol s tým Ježišom z Galiley!“+ 70 Ale on to pred všetkými poprel: „Neviem, o čom hovoríš.“ 71 Keď odišiel k bráne, všimla si ho iná slúžka a povedala tým, čo tam boli: „Aj tento bol s Ježišom Nazaretským.“+ 72 Znovu to poprel. „Nepoznám toho človeka!“ prisahal. 73 O chvíľu k Petrovi prišli tí, čo tam postávali, a povedali mu: „Určite si jeden z nich. Veď aj tvoje nárečie* ťa prezrádza.“ 74 Nato sa začal zaklínať* a prisahať: „Nepoznám toho človeka!“ Vtom zakikiríkal kohút. 75 V tej chvíli si Peter spomenul na Ježišove slová: „Skôr ako zakikiríka kohút, trikrát ma zaprieš.“+ A vyšiel von a horko plakal.