Evanjelium Lukáša
10 Potom Pán určil ďalších 70 učeníkov a po dvoch+ ich poslal pred sebou do každého mesta a dediny, kam sa chystal ísť. 2 Povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy.+ 3 Choďte. Posielam vás ako baránkov medzi vlkov.+ 4 Nenoste mešec ani vak s jedlom, ani sandále+ a s nikým sa po ceste nezdravte.* 5 Keď vojdete do domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu.‘+ 6 Ak tam je priateľ pokoja, váš pokoj zostane na ňom. No ak tam nie je, váš pokoj sa vráti k vám. 7 Zostaňte v tom dome+ a jedzte a pite, čo vám dajú,+ lebo robotník si zaslúži svoju mzdu.+ Neprechádzajte z domu do domu.
8 Keď vojdete do niektorého mesta a prijmú vás tam, jedzte, čo vám ponúknu, 9 uzdravujte v ňom chorých a hovorte: ‚Priblížilo sa k vám Božie Kráľovstvo.‘+ 10 Ale keď vojdete do niektorého mesta a neprijmú vás, vyjdite na jeho hlavné ulice a povedzte: 11 ‚Striasame aj prach, ktorý sa nám vo vašom meste prichytil na nohy, na svedectvo proti vám.+ Ale pamätajte, že sa priblížilo Božie Kráľovstvo.‘ 12 Hovorím vám, že Sodome bude v ten deň znesiteľnejšie ako tomu mestu.+
13 Beda ti, Chorazin! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidóne stali také zázraky* ako u vás, dávno by sedeli vo vrecovine a v popole a kajali by sa.+ 14 Preto Týru a Sidónu bude na súde znesiteľnejšie ako vám. 15 A ty, Kafarnaum, budeš azda vyvýšený do neba? Do hrobu* pôjdeš!
16 Kto počúva vás, počúva mňa,+ a kto odmieta vás, odmieta mňa. A kto odmieta mňa, odmieta toho, ktorý ma poslal.“+
17 Potom sa tí 70 učeníci vrátili a nadšene hovorili: „Pane, aj démoni sa nám podriaďujú, keď používame tvoje meno.“+ 18 On im povedal: „Videl som už Satana padať+ z neba ako blesk. 19 Dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch a silu premôcť akéhokoľvek nepriateľa.+ Nič vám neublíži. 20 No neradujte sa z toho, že sa vám podriaďujú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“+ 21 V tú chvíľu ho svätý duch naplnil veľkou radosťou a on povedal: „Verejne ťa chválim, Otče, Pane neba i zeme, lebo si dôkladne skryl tieto veci pred múdrymi a učenými+ a zjavil si ich malým deťom. Áno, Otče, lebo tak si si to prial.+ 22 Môj Otec mi odovzdal všetko. A nikto nevie, kto je Syn, iba Otec, a nikto nevie, kto je Otec, iba Syn+ a každý, komu ho Syn chce zjaviť.“+
23 Keď bol s učeníkmi sám, povedal im: „Šťastné sú oči, ktoré vidia to, čo vidíte vy.+ 24 Hovorím vám, mnohí proroci a králi túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli to,+ a túžili počuť, čo počujete vy, ale nepočuli to.“
25 Jeden muž zbehlý v Zákone vstal, aby ho vyskúšal, a opýtal sa ho: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“+ 26 Ježiš sa ho spýtal: „Čo je napísané v Zákone? Čo tam čítaš?“ 27 Odpovedal mu: „‚Budeš milovať Jehovu,* svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou,* celou svojou silou a celou svojou mysľou‘+ a ‚svojho blížneho ako seba samého‘.“+ 28 Ježiš mu povedal: „Správne si odpovedal. Rob to a získaš život.“+
29 Ale pretože ten muž chcel dokázať, že je spravodlivý,+ spýtal sa Ježiša: „A kto je môj blížny?“ 30 Ježiš odpovedal: „Istý človek išiel z Jeruzalema dolu do Jericha a prepadli ho lupiči. Olúpili ho, zbili, nechali ho tam polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou šiel po tej ceste kňaz, ale keď ho uvidel, oblúkom sa mu vyhol. 32 Potom tadiaľ prechádzal Lévita, a keď ho uvidel, aj on sa mu oblúkom vyhol. 33 Ale šiel okolo istý Samaritán,+ ktorý tadiaľ cestoval, a keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto. 34 Pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom a obviazal mu ich. Potom ho vysadil na svoje zviera, odviezol ho do hostinca a postaral sa oňho. 35 Na druhý deň vybral dva denáre,* dal ich hostinskému a povedal: ‚Postaraj sa oňho, a keby ťa to stálo viac, na spiatočnej ceste ti to zaplatím.‘ 36 Čo by si povedal, ktorý z tých troch sa k olúpenému mužovi zachoval ako blížny?“+ 37 „Ten, ktorý bol k nemu milosrdný,“+ odpovedal. Ježiš mu potom povedal: „Choď a rob tak aj ty.“+
38 Keď išli ďalej, vošli do jednej dediny, kde Ježiša pozvala k sebe domov istá žena menom Marta.+ 39 Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá sa posadila k Pánovým nohám a počúvala, čo hovorí. 40 Ale Marta bola veľmi zamestnaná obsluhovaním. Zrazu prišla k nemu a povedala: „Pane, neprekáža ti, že ma moja sestra nechala, aby som sa o všetko starala sama? Povedz jej, aby mi pomohla.“ 41 Pán jej povedal: „Marta, Marta, robíš si starosti a trápiš sa mnohými vecami. 42 Ale my toho nepotrebujeme veľa, stačí iba niečo.* Mária si vybrala dobre*+ a nikto jej to nevezme.“