137 Pri babylonských riekach+ sme sedávali
a plakali, keď sme spomínali na Sion.+
2 Harfy sme povešali+
na topole uprostred neho.
3 Naši väznitelia žiadali, aby sme im zaspievali,+
tí, ktorí sa nám posmievali, sa chceli pobaviť:
„Zaspievajte nám nejakú sionskú pieseň.“
4 Ako by sme mohli spievať pieseň o Jehovovi
v cudzej krajine?
5 Keby som na teba zabudol, Jeruzalem,
nech mi už neslúži moja pravica.+
6 Nech onemiem,
ak na teba zabudnem,
ak Jeruzalem nebude
mojou najväčšou radosťou.+
7 Spomeň si, Jehova,
čo hovorili Edomci v deň, keď Jeruzalem padol:
„Zbúrajte ho! Zbúrajte ho až do základov!“+
8 Babylon, čaká ťa zničenie,+
šťastný bude ten, kto ti odplatí
a urobí ti to, čo si robil nám.+
9 Šťastný bude ten, kto schytí tvoje deti
a roztrieska ich o skalu.+