Rozpoznať príznaky a správne konať

KEĎ sa objavia príznaky srdcového infarktu, je životne dôležité okamžite vyhľadať lekársku pomoc, pretože v prvej hodine infarktu je najväčšie riziko úmrtia. Včasná liečba môže uchrániť srdcový sval pred nenapraviteľným poškodením. Čím väčšia časť srdcového svalu zostane nepoškodená, tým účinnejšie bude srdce pumpovať krv po infarkte.

No niektoré srdcové infarkty prebehnú skryte, bez akýchkoľvek vonkajších príznakov. V takýchto prípadoch dotyčný možno nevie, že má ischemickú chorobu srdca (ICHS). Niektorí si, žiaľ, uvedomia, že majú problémy so srdcom, až keď zažijú vážnu srdcovú príhodu. Ak u niekoho dôjde k zastaveniu srdca (srdce prestane pumpovať) a nie je okamžite privolaná záchranná služba, ani nikto nablízku nevykoná bez meškania kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR), je iba malá nádej na prežitie.

Ako uvádza Harvard Health Letter, spomedzi väčšiny tých, u ktorých sa prejavia príznaky ICHS, asi polovica odsúva okamžité vyhľadanie lekárskej pomoci. Prečo? „Zvyčajne preto, lebo nerozpoznajú, čo tieto príznaky znamenajú, alebo ich neberú vážne.“

John,a Jehovov svedok, ktorý prekonal srdcový infarkt, nalieha: „Ak cítite, že niečo nie je v poriadku, neotáľajte s vyhľadaním lekárskej pomoci z obavy, že to vyznie ako zveličovanie. To, že som nereagoval dostatočne rýchlo, ma skoro stálo život.“

Čo sa stalo

John vysvetľuje: „Rok a pol predtým, ako som dostal srdcový infarkt, ma lekár varoval, že mám vysokú hladinu cholesterolu v krvi, čo je jedným z hlavných rizikových faktorov vzniku ICHS. Ale ja som sa tým nezaoberal, pretože som sa cítil mladý — nemal som ani 40 rokov — a zdravý. Veľmi ľutujem, že som nezačal konať už vtedy. Niekoľko mesiacov pred infarktom tu boli aj iné varovné signály — dýchavičnosť pri telesnej záťaži, bolesti, ktoré som pokladal za zažívacie ťažkosti, a mimoriadny pocit únavy. Väčšinu týchto príznakov som pripisoval nedostatku spánku a nadmernej pracovnej záťaži. Tri dni pred infarktom som zažil niečo, čo som pokladal za svalový kŕč v hrudníku. Bola to však malá srdcová príhoda, ktorá ma postihla tri dni pred veľkým srdcovým infarktom.“

Bolesti alebo tlak v hrudníku, nazývané angina pectoris, dávajú varovný signál asi polovici ľudí, ktorých postihne srdcový infarkt. U niektorých osôb môže byť dýchavičnosť alebo únava a slabosť príznakom toho, že srdce nedostáva dostatok kyslíka pre blokádu tepny. Tieto varovné signály by mali človeka podnietiť, aby navštívil lekára a nechal si urobiť vyšetrenie srdca. Dr. Peter Cohn hovorí: „Liečba anginy pectoris nezaručuje, že k srdcovému infarktu nedôjde, ale prinajmenšom znižuje pravdepodobnosť hroziacej srdcovej príhody.“

Infarkt

John pokračuje: „V ten deň sme išli hrať softbal. Keďže som na obed narýchlo zjedol jeden hamburger a opekané zemiaky, nebral som vážne pocit určitej nevoľnosti, napínania na zvracanie a zvierania v hornej časti trupu. No keď sme prišli na ihrisko a ja som začal hrať, cítil som, že niečo nie je v poriadku. V priebehu odpoludnia som sa cítil stále horšie.

Niekoľkokrát som si ľahol na chrbát na hráčsku lavicu a pokúšal som sa roztiahnuť si svalstvo hrudníka, ktoré sa však stále viac sťahovalo. Keď som hral, pomyslel som si, že možno mám chrípku, lebo občas som sa spotil a cítil som sa slabý. Pri behu som zjavne strácal dych. Opäť som si ľahol na lavicu. Keď som sa potom posadil, bolo mi úplne jasné, že ide o niečo vážne. Zakričal som na svojho syna Jamesa: ‚Musím OKAMŽITE do nemocnice!‘ Mal som pocit, ako keby sa mi prepadol hrudník. Mal som také silné bolesti, že som nevedel vstať. Pomyslel som si: ‚To predsa nemôže byť infarkt. Veď mám iba 38 rokov!‘“

Johnov syn, ktorý mal vtedy 15 rokov, rozpráva: „Prešlo iba niekoľko minút a otec zostal bezvládny, takže do auta ho bolo treba odniesť. Môj priateľ, ktorý riadil auto, kládol otcovi otázky, aby sa stále informoval o jeho stave. Nakoniec otec prestal odpovedať. ‚John!‘ vykríkol môj priateľ. Ale otec naďalej neodpovedal. Potom sa na sedadle trhol, pričom sa začal zvíjať v kŕčoch a vracať. Opäť a opäť som kričal: ‚Otec! Mám ťa rád! Nezomieraj, prosím!‘ Po záchvate bezvládne klesol na sedadlo. Myslel som si, že zomrel.“

V nemocnici

„Utekali sme do nemocnice zavolať pomoc. Hoci odvtedy, čo som si myslel, že otec zomrel, ubehli dve či tri minúty, predsa som dúfal, že bude možné oživiť ho. Na moje prekvapenie bolo v čakárni 20 Jehovových svedkov, ktorí boli predtým s nami na ihrisku. V týchto ťažkých chvíľach mi poskytli útechu a cítil som ich lásku, čo mi veľmi pomohlo. Asi o 15 minút vyšiel lekár a povedal mi: ‚Podarilo sa nám oživiť tvojho otca, ale prekonal silný srdcový infarkt. Nie sme si istí, či to prežije.‘

Potom mi dovolil na chvíľu sa na otca pozrieť. To, ako otec prejavil lásku k našej rodine, ma premohlo. Vo veľkých bolestiach povedal: ‚Syn môj, mám ťa rád. Stále pamätaj na to, že v našom živote je Jehova najdôležitejší. Nikdy mu neprestaň slúžiť a pomáhaj matke a bratom, aby mu ani oni nikdy neprestali slúžiť. Máme pevnú nádej na vzkriesenie, a ak zomriem, chcem vás pri svojom návrate opäť všetkých vidieť.‘ Obom nám vyhŕkli slzy lásky, strachu a nádeje.“

Po hodine prišla Johnova manželka Mary. „Keď som prišla na jednotku intenzívnej starostlivosti, lekár mi povedal: ‚Váš manžel prekonal silný srdcový infarkt.‘ Bola som zdesená. Lekár mi povedal, že Johnovi osemkrát defibrilovali srdce. Pri tomto záchrannom postupe sa používajú elektrické výboje na zastavenie chaotického tlkotu srdca a na obnovenie normálneho rytmu. Defibrilácia spolu s KPR, dodávaním kyslíka a liekmi podávanými intravenózne tvoria progresívnu metódu záchrany života.

Keď som Johna zbadala, od žiaľu mi stislo srdce. Bol veľmi bledý a množstvo hadičiek a drôtov spájalo jeho telo s meracími prístrojmi. V duchu som sa modlila k Jehovovi, aby mi kvôli našim trom synom dal silu vytrvať v tejto skúške, a prosila som ho tiež o vedenie, aby som sa vedela múdro rozhodnúť v situáciách, ktoré sú možno predo mnou. Keď som sa priblížila k Johnovej posteli, pomyslela som si: ‚Čo povedať svojmu milovanému vo chvíli, ako je táto? Sme naozaj pripravení na takúto situáciu, keď je ohrozený život?‘

‚Miláčik,‘ povedal John, ‚vieš, že to možno neprežijem. No dôležité je, aby ste ty a chlapci zostali verní Jehovovi, pretože tento systém sa už čoskoro skončí, a potom už viac nebude chorôb ani smrti. Chcem sa zobudiť v novom systéme a uvidieť tam teba a našich chlapcov.‘ Obom nám po tvári prúdom stekali slzy.“

Lekár vysvetľuje

„Neskôr si ma lekár zavolal nabok a vysvetlil mi, že podľa výsledkov vyšetrení bol Johnov srdcový infarkt zapríčinený 100-percentným uzáverom zostupnej vetvy ľavej koronárnej tepny. Uzavretá bola aj ďalšia tepna. Lekár mi povedal, že sa musím v súvislosti s Johnovou liečbou rozhodnúť. Dve z dostupných možností boli lieky alebo angioplastika. Podľa jeho názoru bola lepšia tá druhá možnosť, a preto sme sa rozhodli pre angioplastiku. No lekári nič nesľubovali, pretože väčšina ľudí tento druh infarktu neprežije.“

Angioplastika je chirurgický postup, pri ktorom sa do koronárnej tepny vsunie katéter, ktorý má na konci pripevnený balónik — ten sa potom nafúkne, aby uvoľnil uzáver. Tento postup má pri obnovovaní krvného obehu vysoké percento úspešnosti. Ak sú veľmi zúžené viaceré tepny, zvyčajne sa odporúča operácia, ktorá sa nazýva srdcový bypass.

Pochmúrna prognóza

Sedemdesiatdva hodín po angioplastike visel Johnov život i naďalej na vlásku. Napokon sa začalo jeho srdce z traumy uzdravovať. No Johnovo srdce pumpovalo iba s polovičným výkonom oproti pôvodnému a veľká časť srdca sa zmenila na zjazvené tkanivo, a tak bolo takmer isté, že sa pre srdcovú chorobu stane invalidom.

Pri pohľade späť John nabáda: „Dlhujeme nášmu Stvoriteľovi, našim rodinám, našim duchovným bratom a sestrám a aj sebe dbať na výstrahy a starať sa o svoje zdravie — a to najmä ak sme v nebezpečí. Môžeme do značnej miery prispieť k ich šťastiu alebo spôsobiť im zármutok. Záleží na nás.“

Johnov prípad bol vážny a vyžadoval si okamžitú pozornosť. No nie všetci, ktorí pociťujú nevoľnosť prejavujúcu sa ako pálenie záhy, musia hneď utekať k lekárovi. Jeho skúsenosť je však varovným príkladom a tí, ktorí sa domnievajú, že sa u nich prejavujú takéto príznaky, by mali ísť na vyšetrenie.

Čo sa dá urobiť na zníženie rizika srdcového infarktu? O tom sa bude hovoriť v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 6]

Príznaky srdcového infarktu

• Nepríjemný pocit tlaku, zvierania alebo bolesti v hrudníku trvajúci viac ako niekoľko minút. Môže to byť omylom považované za silné pálenie záhy

• Bolesť, ktorá sa buď môže šíriť do čeľuste, krku, pliec, ramien, lakťov či ľavej ruky, alebo sa v nich môže sústrediť

• Dlhotrvajúca bolesť v hornej časti brucha

• Dýchavica, závraty, mdloby, potenie alebo pocit lepkavosti pri dotyku

• Vyčerpanosť — môže sa prejavovať niekoľko týždňov pred infarktom

• Nevoľnosť alebo vracanie

• Časté záchvaty anginy pectoris, ktoré nie sú vyvolané námahou

Intenzita príznakov môže byť rôzna, od miernych prejavov po silné, a nemusia sa vyskytnúť všetky pri každom srdcovom infarkte. Ale ak sa vyskytne kombinácia niektorých z týchto príznakov, potom rýchlo vyhľadajte pomoc. V niektorých prípadoch sa však neprejavia žiadne príznaky; sú to takzvané skryté infarkty.

[Rámček na strane 7]

Postup pri zachraňovaní

Ak sa u vás prejavia príznaky srdcového infarktu alebo ich spozorujete u niekoho iného:

• Rozpoznajte príznaky.

• Prerušte akúkoľvek činnosť a sadnite si alebo si ľahnite.

• Ak príznaky trvajú dlhšie ako niekoľko minút, telefonicky privolajte miestnu záchrannú službu. Povedzte dispečerovi, že sa domnievate, že ide o srdcový infarkt, a poskytnite mu potrebné informácie, aby vás bolo možné nájsť.

• Ak môžete dopraviť postihnutého na koronárnu jednotku rýchlejšie svojím autom, potom ho prevezte vy. Ak sa domnievate, že ste dostali srdcový infarkt, požiadajte, aby vás tam niekto odviezol.

Ak čakáte na záchrannú službu:

• Uvoľnite tesné oblečenie vrátane opasku a kravaty. Pomôžte postihnutému zaujať pohodlnú polohu, v prípade potreby ho podoprite podložením vankúšov.

• Zostaňte pokojný, či už ste postihnutý alebo ten, kto poskytuje pomoc. Rozrušenie môže zväčšiť pravdepodobnosť vzniku arytmie ohrozujúcej život. Posilňujúcou pomocou pri zachovávaní pokoja môže byť modlitba.

Ak sa zdá, že postihnutý prestal dýchať:

• Hlasno sa ho opýtajte: „Počujete ma?“ Ak postihnutý nereaguje, nemožno mu nahmatať pulz a nedýcha, začnite kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR).

• Pamätajte na tri základné kroky KPR:

1. Zdvihnite postihnutému bradu, aby ste mu uvoľnili dýchacie cesty.

2. Zatiaľ čo stlačením uzatvárate nozdry postihnutého, dvakrát mu cez ústa pomaly vdýchnite vzduch do otvorených dýchacích ciest tak, aby sa mu zdvihol hrudník.

3. Na mieste medzi bradavkami stlačte postihnutému 10- až 15-krát hrudník, aby ste vytlačili zo srdca a hrudníka krv. Každých 15 sekúnd opakujte dva vdychy, po ktorých nasleduje 15 stlačení, až pokým sa neobnoví pulz a dýchanie alebo kým nepríde záchranná služba.

KPR by mal robiť niekto, kto bol na to školený. Ale ak nie je nablízku žiaden vyškolený človek, potom „je akákoľvek KPR lepšia ako žiadna“, hovorí Dr. R. Cummins, ktorý je riaditeľom pohotovostnej koronárnej jednotky. Ak tieto kroky nikto nepodnikne, potom je iba veľmi malá nádej na prežitie. Pomocou KPR získate čas, kým príde pomoc.

[Obrázok na strane 5]

Rýchla lekárska pomoc po srdcovom infarkte môže niekedy zachrániť život a zmenšiť poškodenie srdca