Ako možno znížiť riziko?

K ISCHEMICKEJ chorobe srdca (ICHS) prispieva množstvo činiteľov, ktoré súvisia s genetikou, s vonkajším prostredím a so spôsobom života. ICHS a srdcový infarkt môžu byť následkom toho, že u niekoho roky, ak nie desaťročia, pôsobil jeden alebo viacero činiteľov.

Vek, pohlavie a dedičnosť

S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje aj riziko srdcového infarktu. Asi 55 percent infarktov dostanú ľudia nad 65 rokov. Asi 80 percent tých, ktorí na srdcový infarkt zomierajú, má 65 rokov alebo viac.

U mužov mladších ako 50 rokov je riziko väčšie ako u žien tej istej vekovej skupiny. Po menopauze sa u žien riziko zvyšuje v dôsledku prudkého poklesu množstva ochranného hormónu estrogénu. Podľa niektorých odhadov môže liečba nahrádzaním estrogénu znížiť u žien riziko vzniku ischemickej choroby srdca najmenej o 40 percent, i keď zároveň môže zvýšiť riziko vzniku niektorých druhov rakoviny.

Kľúčovú úlohu môže zohrávať dedičnosť. U ľudí, ktorých rodičia dostali srdcový infarkt pred 50. rokom života, sa zvyšuje pravdepodobnosť, že dostanú infarkt. No zvýšené riziko je dokonca aj vtedy, keď rodičia dostali infarkt po 50. roku života. Ak sa v minulosti v rodine opakovane vyskytovali srdcové ochorenia, potom je väčšia pravdepodobnosť, že podobné problémy sa objavia aj u potomkov.

Cholesterolový faktor

Cholesterol je lipid, ktorý je nevyhnutný pre život. Produkuje ho pečeň a krv ho dopravuje k jednotlivým bunkám vo forme molekúl, ktoré nazývame lipoproteíny. Dva typy lipoproteínov sú lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL cholesterol) a lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL cholesterol). Keď je v krvi príliš vysoká koncentrácia LDL cholesterolu, z cholesterolu sa stáva rizikový faktor ICHS.

Predpokladá sa, že HDL má ochrannú funkciu, pretože odstraňuje cholesterol z tkanív a dopravuje ho späť do pečene, kde je upravený a vylúčený z tela. Ak testy ukážu, že v krvi je vysoká hladina LDL a nízka hladina HDL, potom je veľká pravdepodobnosť vzniku ischemickej choroby srdca. Znížením hladiny LDL možno dosiahnuť výrazné zníženie rizika. K základným prvkom liečby patrí diéta a užitočné môže byť aj telesné cvičenie. Dobré výsledky možno dosiahnuť aj pomocou rôznych liekov, ale niektoré z nich majú nepríjemné vedľajšie účinky.a

Odporúča sa strava s nízkym obsahom cholesterolu a nasýtených tukov. Nahrádzanie pokrmov s vysokým obsahom nasýtených tukov, napríklad masla, pokrmami s nižším obsahom nasýtených tukov, ako je kenolový alebo olivový olej, môže znížiť hladinu LDL a udržiavať hladinu HDL. Na druhej strane, ako poznamenal American Journal of Public Health, hydrogenizované alebo čiastočne hydrogenizované rastlinné oleje, ktoré sa nachádzajú vo väčšine margarínov a produktov z rastlinných tukov, ktoré sa pridávajú do potravín, môžu zvyšovať hladinu LDL a znižovať hladinu HDL. Odporúča sa tiež znížiť príjem mäsa s vysokým obsahom tuku a nahrádzať ho kúskami chudého kuracieho a morčacieho mäsa.

Štúdie ukázali, že vitamín E, betakarotén a vitamín C môžu u zvierat spomaliť aterosklerózu. Z jednej štúdie bol vyvodený záver, že tieto látky môžu znižovať výskyt srdcového infarktu aj u ľudí. Denná konzumácia zeleniny a ovocia bohatého na betakarotén a ďalšie karotenoidy a vitamín C, napríklad paradajok, tmavej listovej zeleniny, papriky, mrkvy, sladkých zemiakov a melónov, môže byť do určitej miery ochranou pred ICHS.

Prospešný je údajne aj vitamín B₆ a magnézium. Užitočné môžu byť celé zrná, napríklad jačmeň a ovos, ako aj fazuľa, šošovica a niektoré semená a orechy. Riziko ICHS možno údajne znížiť aj tým, že budete aspoň dvakrát týždenne jesť ryby, ako je losos, makrela, sleď a tuniak, pretože sú bohaté na viacnásobne nenasýtené mastné kyseliny nazývané omega-3.

Sedavý spôsob života

U ľudí so sedavým spôsobom života je väčšia pravdepodobnosť, že dostanú srdcový infarkt. Väčšinu dňa strávia bez fyzickej aktivity a ani pravidelne necvičia. Takíto ľudia po namáhavej činnosti často dostanú infarkt, napríklad po ťažkej práci v záhrade, po behu, po dvíhaní ťažkých bremien alebo po odhŕňaní snehu. No u tých, ktorí pravidelne cvičia, sa riziko znižuje.

Svižná 20- až 30-minútová prechádzka tri- či štyrikrát týždenne môže zmenšiť pravdepodobnosť vzniku infarktu. Pravidelné cvičenie zlepšuje schopnosť srdca pumpovať krv, pomáha chudnúť a môže znížiť hladinu cholesterolu a krvný tlak.

Hypertenzia, nadváha a cukrovka

Vysoký krvný tlak (hypertenzia) môže poškodiť steny tepien, čo umožní LDL vniknúť do výstelky tepny a podporiť tým tvorbu plaku. S rastom plakových usadenín rastie odpor, ktorý musí tok krvi prekonávať, čím sa zvyšuje aj krvný tlak.

Krvný tlak treba pravidelne kontrolovať, pretože tento problém sa vôbec nemusí prejaviť navonok. Zníženie diastolického tlaku (druhá hodnota) o jeden dielik stupnice môže znížiť riziko srdcového infarktu o 2 až 3 percentá. Účinné môžu byť lieky na zníženie krvného tlaku. Dodržiavanie diéty, v niektorých prípadoch aj obmedzenie príjmu soli, môže spolu s pravidelným cvičením na zníženie hmotnosti pomôcť pri regulácii vysokého krvného tlaku.

Nadváha prispieva k vysokému krvnému tlaku a k lipidovým poruchám. Prevencia a liečba obezity je základný spôsob, ako predchádzať cukrovke. Cukrovka urýchľuje priebeh ICHS a zvyšuje riziko infarktu.

Fajčenie

Fajčenie cigariet je silným činiteľom vzniku ICHS. V Spojených štátoch možno fajčeniu priamo pripísať asi 20 percent všetkých úmrtí na srdcovú chorobu a takmer 50 percent všetkých srdcových infarktov u žien mladších ako 55 rokov. Fajčením cigariet sa zvyšuje krvný tlak a do krvného prúdu sa dostávajú toxické chemické látky, ako je nikotín a oxid uhoľnatý. Tieto chemické látky potom poškodzujú tepny.

Fajčiari vystavujú riziku aj tých, ktorí vdychujú dym z ich cigariet. Ako ukázali štúdie, u nefajčiarov, ktorí bývajú s fajčiarmi, sa zvyšuje riziko srdcového infarktu. Ak teda niekto prestane fajčiť, môže tým znížiť nielen vlastné riziko, ale môže tým uchrániť aj život svojich blízkych, ktorí nefajčia.

Stres

Pri silnom emocionálnom alebo duševnom strese je u ľudí, ktorí trpia ICHS, oveľa väčšie riziko srdcového infarktu a následnej náhlej smrti než u tých, ktorí majú zdravé tepny. Podľa jednej štúdie môže stres spôsobiť, že tepny, ktoré sú obložené plakom, sa zúžia, a tak znížia prietok krvi až o 27 percent. Vážne zúženie bolo spozorované dokonca i na tepnách, ktoré boli napadnuté iba mierne. Ďalšia štúdia naznačuje, že silný stres môže vytvoriť také podmienky, za ktorých sa plak v stenách tepien odtrhne, a tak vyvolá infarkt.

Consumer Reports on Health uvádza: „Zdá sa, že niektorí ľudia majú zlý postoj k životu. Sú cynickí, hnevliví a ľahko sa nechajú popudiť. Zatiaľ čo väčšina ľudí si drobné nedorozumenia nevšíma, nepriateľsky naladení ľudia reagujú prehnane emotívne.“ Neustály hnev a nepriateľstvo zvyšuje krvný tlak a zrýchľuje tep a podnecuje pečeň k uvoľňovaniu cholesterolu do krvného riečiska. Tým sa poškodzujú koronárne tepny, čo prispieva k vzniku ICHS. Hnev údajne zdvojnásobuje pravdepodobnosť vzniku srdcového infarktu, pričom bezprostredné nebezpečenstvo infarktu hrozí ešte najmenej dve hodiny po rozrušení. Čo môže pomôcť?

Ako uviedli The New York Times, Dr. Murray Mittleman povedal, že ak sa ľudia snažia zostať pokojní aj pri citových konfliktoch, môžu tým znížiť riziko, že dostanú srdcový infarkt. To znie skoro ako slová, ktoré boli pred stáročiami zaznamenané v Biblii: „Pokojné srdce je životom celému telu.“ — Príslovia 14:30.

Apoštol Pavol vedel, čo znamená byť pod tlakom. Hovoril o úzkostlivých starostiach, ktoré na neho denne doliehali. (2. Korinťanom 11:24–28) Dostával však pomoc od Boha a napísal: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ — Filipanom 4:6, 7.

Hoci srdcové ochorenia súvisia aj s ďalšími činiteľmi, tie, o ktorých sme sa tu zmienili, môžu pomôcť odhaliť riziká, aby človek mohol podniknúť náležité kroky. No niektorí si možno položili otázku, ako je to v prípade tých, čo musia žiť s následkami srdcového infarktu. Nakoľko je možné zotavenie?

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 9]

Fajčenie, hnevlivosť, jedenie mastných jedál a sedavý spôsob života zvyšujú riziko srdcového infarktu