Čo o tom hovorí Biblia?

Náboženská jednota v manželstve — prečo je dôležitá

RODINA si sadá k večeri. Kým otec vysloví modlitbu, matka sa potichu modlí k inému bohu. V ďalšej rodine manželka chodí do kostola, kým manžel do synagógy. Sú rodiny, v ktorých jeden rodič učí deti o Santa Clausovi, kým druhý im hovorí o Chanukke.

Podľa nedávnych štúdií sa stali takéto situácie bežnými, pretože stále viac ľudí vstupuje do manželstva s človekom iného náboženstva. Výsledky jedného prieskumu ukazujú, že v Spojených štátoch vstupuje do manželstva s niekým iného náboženstva 21 percent katolíkov, 30 percent mormónov, u moslimov je to 40 percent a u Židov viac ako 50 percent. Vzhľadom na stáročia náboženského nepriateľstva sa niektorí pozerajú na takéto manželstvá ako na víťazstvo nad netoleranciou. Jeden žurnalista napísal: „Zmiešané manželstvá takmer každého druhu by mali byť oslavované.“ Je to však biblický pohľad?

Treba poznamenať, že Biblia nepodporuje rasové alebo etnické predsudky. Božie Slovo hlása rasovú nestrannosť. Apoštol Peter o tom hovoril jasne: „S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ (Skutky 10:34, 35) Biblia však zároveň učí, že praví ctitelia Jehovu by mali vstupovať do manželstva „iba v Pánovi“. (1. Korinťanom 7:39) Prečo?

Cieľ manželstva

Božím predsavzatím bolo, aby manželstvo bolo zvlášť blízkym vzťahom. (1. Mojžišova 2:24) Keď Boh ustanovil manželské usporiadanie, mal na mysli viac ako len priateľský vzťah. Keď Jehova prvému manželskému páru dal za úlohu vychovávať deti a starať sa o ich pozemský domov, ukázal, že pri spĺňaní jeho vôle majú úzko spolupracovať. (1. Mojžišova 1:28) Spoluprácou v službe Bohu aj v tomto ohľade sa mali tešiť nielen z obyčajného priateľstva, ale z blízkeho a trvalého partnerstva. — Porovnaj Malachiáša 2:14.

Ježiš sa zmienil o takomto partnerstve, keď vyslovil dobre známe slová: „Už nie sú dve, ale jedno telo. Teda čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ (Matúš 19:6) Ježiš použil obraznú reč, keď manželský zväzok prirovnal k jarmu, ktoré spája dve ťažné zvieratá, aby ťahali alebo presúvali spoločný náklad. Predstavte si námahu dvoch zapriahnutých zvierat, z ktorých každé ťahá opačným smerom! Podobne tí, ktorí vstúpia do manželstva s niekým mimo pravého náboženstva, asi zistia, že sa namáhajú, aby žili v súlade so zásadami Biblie, kým ich partner im v tom bráni. Biblia preto vhodne vyhlasuje: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi.“ — 2. Korinťanom 6:14.

Lepšie manželstvo

Jednota v pravom uctievaní môže manželstvo veľmi upevniť. Jeden spisovateľ poznamenal: „Spoločné uctievanie je jedným z hlavných znakov zdravých, šťastných rodín.“ Kazateľ 4:9, 10 hovorí: „Dvaja sú lepší ako jeden, pretože majú dobrú odmenu za svoju tvrdú prácu. Lebo keby snáď jeden z nich spadol, druhý môže zdvihnúť svojho spoločníka.“

Keď kresťanské manželské páry sústreďujú svoj život na pravé uctievanie, zjednocujú sa nielen v telesnom, ale aj v duchovnom ohľade. Keď sa spolu modlia, študujú spolu Božie Slovo, zhromažďujú sa so spolukresťanmi a hovoria o svojej viere s ďalšími, posilňujú tak duchovné puto, ktoré ich ako manželov veľmi zbližuje. Jedna kresťanská žena povedala: „Pravé uctievanie je spôsob života. Neviem si predstaviť, že by som sa vydala za niekoho, kto by sa vo svojej podstate nestotožňoval s tým, kým a čím som ja.“ — Porovnaj Marka 3:35.

Tí, ktorí vstúpili do manželstva „v Pánovi“, môžu očakávať, že ich partner bude napodobňovať Ježišovo správanie. Kresťanskí manželia majú zaobchádzať so svojimi manželkami tak, ako Ježiš milujúco zaobchádzal so zborom. Kresťanské manželky sa majú správať k manželom s úctou. (1. Korinťanom 11:3; Efezanom 5:25, 29, 33) Kresťania to nerobia iba preto, aby sa zapáčili svojim druhom, ale preto, aby sa páčili Bohu, ktorý bude brať manželské páry na zodpovednosť za to, ako sa k sebe správajú. — Malachiáš 2:13, 14; 1. Petra 3:1–7.

Keď majú kresťanské manželské dvojice spoločné presvedčenie, pomáha im to tiež riešiť nezhody pokojne. Biblia radí kresťanom, aby sa nezameriavali „s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných“. (Filipanom 2:4) Partneri zjednotení spoločnou vierou sa obracajú na Božie Slovo ako na spoločnú autoritu pri riešení akýchkoľvek sporov, a to bez ohľadu na to, čomu by každý z nich azda osobne dal prednosť. (2. Timotejovi 3:16, 17) Takým spôsobom uplatňujú biblickú radu určenú kresťanom, aby boli ‚rovnakej mysle‘. — 1. Korinťanom 1:10; 2. Korinťanom 13:11; Filipanom 4:2.

Príťažlivosť a spoločné hodnoty

Na vybudovanie vzťahu je, samozrejme, potrebné viac ako spoločná viera. Jedným z činiteľov je vzájomná príťažlivosť. (Šalamúnova pieseň 3:5; 4:7, 9; 5:10) No aby manželstvo bolo trvalé, sú rozhodujúce spoločné hodnoty. Podľa knihy Are You the One for Me? (Si ten pravý?) „páry, ktoré uznávajú podobné hodnoty, majú oveľa väčšie predpoklady, že vytvoria šťastný, harmonický a trvalý vzťah“.

Žiaľ, ľudia, ktorí sa navzájom priťahujú, sa pred sobášom možno nebudú zaoberať vážnymi rozdielmi. Na porovnanie si predstavte, že kupujete dom hlavne preto, ako vyzerá. No až keď sa presťahujete, zistíte, že nemá pevné základy. So slabými základmi sa všetky príťažlivé prvky domu stanú bezvýznamnými. Podobne môže byť niekto priťahovaný k niekomu odlišnej viery, pretože sa zdá, že sa k sebe hodia — no po svadbe sa môže ukázať, že ich vzťah má vážne nedostatky.

Pouvažujme o niektorých náročných otázkach, ktoré sa medzi manželmi s odlišnou vierou možno neskôr objavia: Ako bude rodina uctievať Boha? Akú náboženskú výchovu dostanú deti? Ktorú cirkev bude rodina finančne podporovať? Bude jeden z partnerov trvať na dodržiavaní určitých náboženských zvykov a sviatkov, ktoré ten druhý považuje za pohanské? (Izaiáš 52:11) V každom manželstve sa obaja partneri musia jeden druhému v rozumnej miere prispôsobovať; keď však urobia kompromis v dodržiavaní biblických zásad — dokonca aj keby tým chceli zachrániť manželstvo —, je to Bohu neprijateľné. — Porovnaj 5. Mojžišovu 7:3, 4; Nehemiáša 13:26, 27.

Niektorí v nábožensky rozdelenej domácnosti sa venujú svojej viere nezávisle od partnera, aby bol zachovaný pokoj v rodine. Žiaľ, takéto nezávislé uctievanie vytvára v manželstve duchovnú prázdnotu. Jedna kresťanská žena, ktorá sa vydala za muža inej viery, hovorí: „Hoci sme boli manželmi 40 rokov, môj manžel ma v skutočnosti nepoznal.“ A naopak, manželstvá, kde obaja partneri uctievajú „duchom a pravdou“, majú Boha akoby vo svojom strede. Ako to poeticky vyjadruje Biblia, „trojnásobný povraz sa nedá rýchlo pretrhnúť“. — Ján 4:23, 24; Kazateľ 4:12.

A čo deti?

Niektorí z tých, ktorí uvažujú o uzavretí manželstva s niekým inej viery, si môžu myslieť, že budú deti učiť o oboch vierach a potom im dovolia, aby si samy vybrali.a Je pravda, že obaja rodičia majú zákonné i morálne právo poskytnúť svojim deťom náboženskú výchovu a deti majú právo napokon urobiť vlastné rozhodnutie.

Biblia nariaďuje deťom, aby poslúchali svojich rodičov „v spojení s Pánom“. (Efezanom 6:1) Príslovia 6:20 o tom hovoria takto: „Zachovávaj, syn môj, prikázania svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky.“ Deti, ktorých rodičia majú rovnakú vieru, nie sú vystavované rôznym náukám, naopak, sú zjednotené tým, čo Biblia nazýva „jeden Pán, jedna viera, jeden krst“. — Efezanom 4:5; 5. Mojžišova 11:19.

Skutočne „v Pánovi“

Ak sú spoločné hodnoty kľúčom k úspešnému manželstvu, bolo by múdre uzavrieť manželstvo s kýmkoľvek, kto tvrdí, že je kresťan? Biblia odpovedá: „Kto hovorí, že zostáva v spojení s ním [Ježišom], je aj sám povinný ďalej chodiť tak, ako chodil on.“ (1. Jána 2:6) Teda kresťan, ktorý uvažuje o manželstve, by si mal hľadať spolukresťana, ktorý sa skutočne snaží nasledovať Ježiša. Prípadný budúci partner by mal byť oddaný Bohu a pokrstený. Mal by napodobňovať Ježišovu milujúcu osobnosť a byť horlivý vo zvestovaní Božieho Kráľovstva. Mal by, tak ako Ježiš, sústreďovať svoj život na konanie Božej vôle. — Matúš 6:33; 16:24; Lukáš 8:1; Ján 18:37.

Keď budú tí, ktorí uvažujú o manželstve, trpezlivo čakať na vhodného partnera spomedzi Božej rodiny ctiteľov, osvoja si zvyk dávať Božiu vôľu na prvé miesto v živote. To nakoniec prispeje k šťastnejšiemu a uspokojujúcejšiemu manželstvu. — Kazateľ 7:8; Izaiáš 48:17, 18.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 20]

Pomoc nábožensky rozdeleným domácnostiam

Z rôznych dôvodov sú dnes mnohé manželské páry nábožensky rozdelené. Niektorí jednotlivci si azda vybrali partnera, ktorý patrí k inému náboženstvu. No mnoho manželstiev bolo uzatvorených medzi partnermi rovnakej viery a nábožensky sa rozdelili až neskôr, keď jeden z nich prijal iný spôsob uctievania. Môžu sa vyskytnúť aj ďalšie okolnosti, ktoré so sebou prinesú náboženské rozdelenie v rodine. Nech sú už príčiny toho, že manželia sa nezhodli vo voľbe náboženstva, akékoľvek, nie je to dôvod, aby bol manželský sľub zrušený alebo podceňovaný. Biblia vyzdvihuje svätosť a trvalosť manželstva, aj keď partneri nie sú zjednotení v uctievaní. (1. Petra 3:1, 2) Apoštol Pavol napísal: „Ak má nejaký brat neveriacu manželku a ona je napriek tomu ochotná s ním bývať, nech ju neopúšťa.“ (1. Korinťanom 7:12) Uplatňovanie biblických zásad môže pomôcť každému manželskému páru tešiť sa z pokojného vzťahu, v ktorom vládne láska a úcta. — Efezanom 5:28–33; Kolosanom 3:12–14; Títovi 2:4, 5; 1. Petra 3:7–9.