Biblická kniha číslo 25 — Plač Jeremiáša

Pisateľ: Jeremiáš

Miesto písania: blízko Jeruzalema

Písanie dokončené: 607 pred n. l.

 1. Prečo je názov knihy Plač Jeremiáša výstižný?

TÁTO kniha inšpirovaných Písiem má určite výstižný názov. Je to plač vyjadrujúci hlboký žiaľ nad nešťastnou udalosťou v dejinách Božieho vyvoleného ľudu, nad zničením Jeruzalema babylonským kráľom Nabuchodonozorom v roku 607 pred n. l. V hebrejčine je táto kniha nazvaná svojím prvým slovom Echa!, ktoré znamená „ako!“ Prekladatelia gréckej Septuaginty nazvali knihu Threnoi, čo znamená „žalospevy; plač“. Babylonský Talmud používa výraz Qinot, s významom „žalospevy; elégie“. Po latinsky píšúci Hieronym ich nazval Lamentationes.

 2. Medzi čo bol Plač zaradený, a ako bol umiestnený v Biblii?

² V slovenských prekladoch Biblie je Plač Jeremiáša umiestnený za Jeremiášom, ale v hebrejskom kánone je zvyčajne zaradený v Hagiografoch alebo Spisoch, spolu s knihami Šalamúnova pieseň, Rút, Kazateľ a Ester. Je to malá skupina spoločne známa ako päť Megillotov (zvitkov). V niektorých novodobých hebrejských Bibliách je Plač medzi Rút alebo Ester a Kazateľom, ale v starovekých odpisoch vraj nasledoval za Jeremiášom, tak ako v našej dnešnej Biblii.

3, 4. Čo svedčí o tom, že pisateľom bol Jeremiáš?

³ Kniha nemenuje pisateľa. Avšak je málo pochybností o tom, že ním je Jeremiáš. V gréckej Septuaginte má kniha tento predhovor: „A stalo sa, keď Izrael bol zajatý a Jeruzalem spustošený, že Jeremiáš si plačúc sadol a nariekal týmto plačom nad Jeruzalemom a povedal.“ Hieronym považoval tieto slová za nepravé a vypustil ich zo svojho prekladu. Avšak Plač je pripisovaný Jeremiášovi prijatou židovskou tradíciou a potvrdzuje to okrem iných aj sýrsky preklad, latinská Vulgáta, Jonathanov Targum a babylonský Talmud.

⁴ Niektorí kritici sa pokúšali dokázať, že Jeremiáš Plač nenapísal. Avšak A Commentary on the Holy Bible (Komentár k Svätej biblii) uvádza ako dôkaz, že Jeremiáš napísal túto knihu, „živé vykresľovanie Jeruzalema v kapitolách 2 a 4, ktoré sú zrejme opisom očitého svedka; rovnako tak veľmi súcitnú náladu a prorockého ducha všetkých básní, a tiež aj ich sloh, frazeológiu a myšlienky, čo všetko je také príznačné pre Jeremiáša“.a V Plači a v Jeremiášovi je veľa zhodných výrazov. Uveďme napríklad opis krajného žiaľu: ‚z očí tečú vody (slzy)‘ (Plač 1:16; 2:11; 3:48, 49; Jer. 9:1; 13:17; 14:17); alebo prejavy znechutenia nad prorokmi a kňazmi pre ich skazenosť. (Plač 2:14; 4:13, 14; Jer. 2:34; 5:30, 31; 14:13, 14) Jeremiáš 8:18–22 a 14:17, 18 navyše ukazuje, že prorok bol schopný písať trúchlivým štýlom Plaču.

 5. Akou úvahou dospejeme k času napísania?

⁵ Všeobecne panuje názor, že kniha bola napísaná čoskoro po páde Jeruzalema v roku 607 pred n. l. Hrôzu obľahnutia a spálenia mesta mal Jeremiáš ešte v čerstvej pamäti, a jeho mučivá úzkosť na čitateľa priam dýcha. Jeden komentátor poznamenáva, že ani jediný odtieň zármutku nie je na žiadnom mieste úplne vykreslený, ale každý sa v niekoľkých básňach znova a znova vracia. Potom hovorí: „Tento nepokoj mysle... je jedným z najsilnejších dôkazov, že kniha je blízka udalostiam a citovým pohnútkam, ktoré chce tlmočiť.“b

 6. Čo je zaujímavé na slohu a stavbe Plaču Jeremiáša?

⁶ Stavba Plaču Jeremiáša je pre bádateľa Biblie veľmi zaujímavá. Má päť kapitol alebo skôr päť lyrických básní. Prvé štyri sú akrostické — každý verš začína postupne jedným z 22 písmen hebrejskej abecedy. Avšak tretia kapitola má 66 veršov, takže tri za sebou idúce verše začínajú vždy tým istým písmenom, kým sa prejde k ďalšiemu písmenu. Piata báseň nie je akrostická, hoci aj ona má 22 veršov.

 7. Aký zármutok vyjadruje Jeremiáš, avšak aká nádej ostáva?

⁷ Plač vyjadruje nesmierny zármutok nad obľahnutím, dobytím a zničením Jeruzalema Nabuchodonozorom a pre svoju živosť a pátos nie je v literatúre prekonaný. Pisateľ vyjadruje hlboký žiaľ nad spustošením, nešťastím a zmätkom, ktoré vidí. Hlad, meč a iné hrôzy priniesli mestu strašné utrpenie, a to všetko ako priamy trest od Boha pre hriechy ľudu, prorokov a kňazov. Zostáva však nádej a viera v Jehovu, a k nemu smerujú aj modlitby o obnovu.

OBSAH PLAČU JEREMIÁŠA

 8. Aké pustošenie opisuje prvá báseň, avšak ako sa vyjadruje zosobnený Jeruzalem?

⁸ „Ako si sadlo osamelo to mesto, ktoré oplývalo ľuďmi!“ Tak začína svoj plač prvá báseň. Sionská dcéra bola kňažnou, ale milenci ju opustili a jej ľud odišiel do vyhnanstva. Jej brány sú spustošené. Jehova ju potrestal pre množstvo priestupkov. Stratila svoju nádheru. Jej protivníci sa smiali, keď padla. Odišla zvláštnym spôsobom a nemá utešiteľa a jej ostatný ľud hladuje. Ona (zosobnený Jeruzalem) sa pýta: „Jestvuje nejaká bolesť ako moja bolesť?“ Vystiera ruky a hovorí: „Jehova je spravodlivý, veď som sa vzbúrila proti jeho ústam.“ ​(1:1, 12, 18) Vyzýva Jehovu, aby priviedol nešťastie na jej jasajúceho nepriateľa, ako priviedol na ňu.

 9. a) Od koho prišlo nešťastie na Jeruzalem? b) Ako hovorí Jeremiáš o opovrhnutí, ktoré sa kopí na Jeruzalem, a o strašných podmienkach v meste?

⁹ „Ako len zahaľuje Jehova v svojom hneve mrakom dcéru Siona!“ ​(2:1) Druhá báseň ukazuje, že je to sám Jehova, kto zvrhol na zem krásu Izraela. Spôsobil, že sa na sviatok a sabat zabudlo, a odvrhol svoj oltár a svätyňu. Na Jeruzalem je žalostný pohľad: „Moje oči dospeli ku koncu v čistých slzách. Moje črevá kvasia. Moja pečeň je vyliata na samu zem pre rozvrat dcéry môjho ľudu.“ ​(2:11) K čomu má prirovnať jeruzalemskú dcéru? Ako má utešiť sionskú dcéru? Jej vlastní proroci sa ukázali ako bezvýznamní a neuspokojiví. Teraz sa jej okoloidúci s opovrhnutím smejú: „Toto je to mesto, o ktorom hovorievali: ‚Je dokonalosťou krásy, jasotom pre celú zem‘?“ ​(2:15) Jej nepriatelia otvorili ústa, hvízdli si a zaškrípali zubami a povedali: ‚To je deň, v ktorý sme dúfali, že ju pohltíme.‘ Jej deti omdlievajú od hladu, a ženy jedia svojich vlastných potomkov. Ulice sú vystlané mŕtvolami. „V deň Jehovovho hnevu nebolo nikoho, kto by unikol alebo prežil.“ — 2:16, 22.

10. O ktorých Božích vlastnostiach sa pisateľ zmieňuje ako o základe nádeje?

¹⁰ Tretia báseň, ktorá má 66 veršov, zdôrazňuje nádej Siona v Božie milosrdenstvo. Prorok ukazuje mnohými metaforami, že je to Jehova, kto privodil zajatie a spustošenie. V tejto ťažkej situácii žiada pisateľ Boha, aby si spomenul na jeho trápenie, a vyjadruje vieru v Jehovovu milujúcu láskavosť a milosrdenstvo. Tri po sebe idúce verše začínajú „Dobrý“ alebo „Je dobré“ a ukazujú, že je vhodné čakať na záchranu od Jehovu. (3:25–27) Jehova spôsobil zármutok, ale rovnako preukáže milosrdenstvo. No teraz Jehova neodpustil, hoci sa priznali k vzbure; postavil prekážku modlitbám svojho ľudu a urobil z nich „iba odpad a smeti“. (3:45) Prorok so slzami horkosti pripomína, že ho nepriatelia lovili ako vtáka. Avšak Jehova sa k nemu v jame priblížil a povedal: „Neboj sa.“ Vyzýva Jehovu, aby odpovedal na pohanu nepriateľa: „Budeš ich prenasledovať v hneve a vyhladíš ich spod Jehovových nebies.“ — 3:57, 66.

11. Akými spôsobmi vylial Jehova svoj planúci hnev na Sion a prečo?

¹¹ „Ako len matnie lesknúce sa zlato, to dobré zlato!“ ​(4:1) Štvrtá báseň smúti nad zájdenou slávou Jehovovho chrámu, ktorého kamene sa sypú po uliciach. Drahocenní synovia Siona majú teraz malú cenu, ako hlinené džbány. Niet vody ani chleba, a tí, čo boli vychovávaní v prepychu, „museli objať hromady popola“. (4:5) Trest je dokonca väčší ako trest za hriech Sodomy. Nazareji, kedysi ‚čistejší ako sneh a belší ako mlieko‘, stali sa ‚tmavšími ako čerň‘ a všetci sú zoschnutí. (4:7, 8) Bolo lepšie byť zabitý mečom ako zomrieť hladom v dobe, keď ženy varili svoje deti! Jehova vylial svoj planúci hnev. Stalo sa niečo neuveriteľné — protivník vošiel do brán Jeruzalema! A prečo? „Pre hriechy jeho prorokov, previnenia jeho kňazov“, ktorí vylievali spravodlivú krv. (4:13) Jehovova tvár k nim nie je obrátená. Avšak previnenie sionskej dcéry dospelo k svojmu koncu a ona už znovu nebude odvedená do vyhnanstva. Teraz je na tebe rad, edomská dcéra, aby si pila Jehovov horký kalich!

12. Aká pokorná žiadosť je predložená v piatej básni?

¹² Piata báseň začína žiadosťou k Jehovovi, aby sa rozpamätal na svoj osirotený ľud. Obyvatelia Jeruzalema sú vykreslení akoby hovorili. Boli to ich predkovia, ktorí hrešili, a ich previnenie teraz musí ľud niesť. Nad nimi panujú iba sluhovia a sú mučení kŕčmi od hladu. Prestal jasot ich srdca a ich tanec sa zmenil na smútok. Ich srdce ochorelo. Pokorne uznávajú Jehovu: „Ty, ó, Jehova, ty budeš sedieť na neurčitý čas. Tvoj trón je z pokolenia na pokolenie.“ Volajú: „Priveď nás späť, ó, Jehova, k sebe, a my pohotovo prídeme späť. Prines nám nové dni ako v dávnej minulosti. Ty si nás však určite zavrhol. Veľmi si sa na nás rozhorčil.“ — 5:19–22.

PREČO JE UŽITOČNÁ

13. Akú dôveru vyjadruje Plač Jeremiáša, avšak prečo je dôležitý aj tým, že poukazuje na Božiu prísnosť?

¹³ Kniha Plač Jeremiáša vyjadruje Jeremiášovu úplnú dôveru v Boha. V hlbinách žiaľu a zdrvujúcej porážky, absolútnej beznádeje na útechu z ľudského zdroja, sa prorok teší na záchranu z ruky veľkého Boha vesmíru, Jehovu. Plač Jeremiáša by mal inšpirovať všetkých pravých ctiteľov k poslušnosti a rýdzosti. Zároveň poskytuje hrozivú výstrahu tým, ktorí neberú do úvahy najsvätejšie meno a to, čo zastupuje. Dejiny neuvádzajú prípad, že by sa nad nejakým rozvráteným mestom nariekalo takými precítenými a dojímavými slovami. Kniha je istotne užitočná v tom, ako opisuje Božiu prísnosť voči tým, čo sú stále spurní, tvrdošijní a nekajúcni.

14. Ktoré božské výstrahy a proroctvá sa majú podľa Plaču splniť a ako kniha nadväzuje na iné inšpirované spisy?

¹⁴ Kniha Plač Jeremiáša je tiež užitočná, lebo poukazuje na splnenie mnohých božských výstrah a proroctiev. (Plač 1:2 — Jer. 30:14; Plač 2:15 — Jer. 18:16; Plač 2:17 — 3. Mojž. 26:17; Plač 2:20 — 5. Mojž. 28:53) Môžeme si tiež všimnúť, ako Plač podáva živé svedectvo o splnení 5. Mojžišovej 28:63–65. Okrem toho kniha obsahuje rad odkazov na iné časti Svätých písiem. (Plač 2:15 — Žalm 48:2; Plač 3:24 — Žalm 119:57) Daniel 9:5–14 potvrdzuje Plač 1:5 a 3:42, a tak dokazuje, že nešťastie prišlo pre priestupky ľudu.

15. Na aké „nové dni“ Plač Jeremiáša poukazuje?

¹⁵ Skutočne srdcervúca je tragická situácia Jeruzalema! Avšak uprostred toho všetkého vyjadruje Plač Jeremiáša dôveru, že Jehova prejaví milujúcu láskavosť a milosrdenstvo, a že sa rozpamätá na Sion a privedie ho späť. (Plač 3:31, 32; 4:22) Vyjadruje nádej na „nové dni“, ktoré budú ako v dávnej minulosti, keď v Jeruzaleme vládli králi Dávid a Šalamún. Stále platí Jehovova zmluva s Dávidom o večnom kráľovstve! „Jeho prejavy milosrdenstva istotne nedospejú ku koncu. Sú nové každého rána.“ A budú tu stále pre tých, ktorí milujú Jehovu, až kým každý žijúci tvor bude s vďačnosťou prevolávať pod jeho spravodlivým kráľovským panstvom: „Jehova je môj podiel.“ — 5:21; 3:22–24.

[Poznámky pod čiarou]