„Pamätajte na tých, ktorí vás vedú“

TIETO slová apoštola Pavla sú zapísané v Hebrejom 13:7. Od Letníc roku 33 n. l. mali verní apoštoli Pána Ježiša Krista úlohu vedúceho zboru a viedli novozaložený kresťanský zbor v tom zmysle, že mu dávali pokyny. (Sk. 6:2–4) Do roku 49 n. l. bol vedúci zbor rozšírený o starších, ktorí neboli Ježišovými apoštolmi. Keď sa rozhodovalo o otázke obriezky, vedúci zbor tvorili „apoštoli a starší v Jeruzaleme“. (Sk. 15:1, 2) Ich úlohou bolo zaoberať sa otázkami, ktoré sa týkali všetkých kresťanov. Posielali listy a nariadenia, ktorými posilňovali zbory a umožňovali učeníkom zostať jednotnými v myslení i konaní. Zbory sa podriaďovali vedúcemu zboru a poslúchali jeho pokyny. Výsledkom bolo, že sa im duchovne darilo a mali Jehovovo požehnanie. (Sk. 8:1, 14, 15; 15:22–31; 16:4, 5; Hebr. 13:17)

² Po smrti apoštolov nastalo veľké odpadnutie. (2. Tes. 2:3–12) Tak ako Ježiš predpovedal v podobenstve o pšenici a burine, medzi pšenicu (pomazaných kresťanov) bola zasiata burina (takzvaní kresťania). Celé stáročia bolo týmto dvom skupinám dovolené rásť spolu až do žatvy, čiže do „záveru tohto usporiadania sveta“. (Mat. 13:24–30, 36–43) Jednotliví pomazaní kresťania mali počas celého toho obdobia Ježišovu priazeň, ale vtedy neexistoval vedúci zbor, jednoznačný prostriedok, cez ktorý by Ježiš viedol svojich nasledovníkov. (Mat. 28:20) Ježiš však predpovedal, že počas žatvy sa to zmení.

³ Keď Ježiš hovoril o tom, čo bude „znamením... záveru tohto usporiadania sveta“, vyrozprával podobenstvo, ktoré uviedol otázkou: „Kto je ten verný a rozvážny otrok?“ (Mat. 24:3, 42–47) Povedal, že tento verný otrok bude Božiemu ľudu neúnavne poskytovať duchovný pokrm „v pravý čas“. V prvom storočí Ježiš zveril vedenie skupine mužov – nie jednotlivcovi. A tak aj verný otrok, prostredníctvom ktorého Ježiš vedie Boží ľud v závere tohto usporiadania sveta, je skupina mužov, nie jednotlivec.

⁴ Koho Ježiš poveril sýtením svojich nasledovníkov? Je veľmi vhodné, že túto úlohu zveril pomazaným kresťanom na zemi. Biblia o nich hovorí ako o „kráľovskom kňazstve“, ktoré malo „široko-ďaleko oznamovať nádherné vlastnosti toho, ktorý [ich] povolal z tmy do svojho obdivuhodného svetla“. (1. Petra 2:9; Mal. 2:7; Zjav. 12:17) Tvoria tohto verného otroka všetci pomazaní na zemi? Nie. Keď Ježiš zázračne zaobstaral jedlo zástupu, ktorý tvorilo asi 5 000 mužov a množstvo žien a detí, podával ho učeníkom a učeníci ho podávali zástupu. (Mat. 14:19) Sýtil mnohých prostredníctvom niekoľkých. Podobným spôsobom dnes poskytuje duchovný pokrm.

⁵ „Verného a rozvážneho správcu“ teda tvorí malá skupina pomazaných bratov, ktorí sú počas Kristovej prítomnosti priamo zapojení do prípravy a poskytovania duchovného pokrmu. (Luk. 12:42) Pomazaní bratia, z ktorých pozostáva „verný a rozvážny otrok“, slúžia v týchto posledných dňoch vo svetovom ústredí. Títo pomazaní bratia dnes tvoria vedúci zbor Jehovových svedkov.

⁶ Kristus cez vedúci zbor sprostredkúva informácie o spĺňaní biblických proroctiev a aktuálne pokyny o tom, ako uplatňovať biblické zásady v každodennom živote. Tento duchovný pokrm sa rozdeľuje prostredníctvom miestnych zborov Jehovových svedkov. (Iz. 43:10; Gal. 6:16) V biblických časoch sa dôveryhodný otrok alebo správca často staral o celú domácnosť. Podobne aj verný a rozvážny otrok je poverený starostlivosťou o domácnosť viery. Verný otrok má preto dohľad aj nad hmotnými prostriedkami, zvestovateľskou činnosťou, programom zjazdov, vymenúvaním dozorcov, ktorí v organizácii vykonávajú rôzne úlohy, a nad vydávaním biblickej literatúry. To všetko je na úžitok „služobníctva“. (Mat. 24:45)

⁷ Ale kto je „služobníctvo“? Jednoducho povedané, sú to tí, ktorí sú sýtení. Na začiatku posledných dní boli všetci členovia služobníctva pomazaní. Neskôr bol do služobníctva zahrnutý aj veľký zástup „iných oviec“. (Ján 10:16) Obe skupiny sa sýtia duchovným pokrmom, ktorý poskytuje verný otrok.

⁸ Keď Ježiš príde, aby vo veľkom súžení vyniesol a vykonal rozsudok nad týmto zlým svetom, ustanoví verného otroka „nad celým svojím majetkom“. (Mat. 24:46, 47) Bratia, z ktorých pozostáva verný otrok, dostanú nebeskú odmenu. Spolu s ostatnými zo 144 000 budú v nebi vládnuť s Kristom. Hoci verný a rozvážny otrok už na zemi nebude, Jehova a Ježiš budú pozemských poddaných mesiášskeho Kráľovstva viesť prostredníctvom ľudí, ktorí budú ustanovení, aby slúžili ako „kniežatá“. (Žalm 45:16)

⁹ Máme veľa dôvodov, prečo „pamätať na tých, ktorí [nás] vedú“, a prejavovať im dôveru. Prečo je to pre nás užitočné? Apoštol Pavol napísal: „Lebo nad vami bdejú a budú sa za to zodpovedať. Potom to budú robiť s radosťou, a nie so vzdychaním, čo by vám bolo na škodu.“ (Hebr. 13:17) Je nevyhnutné, aby sme poslúchali tých, ktorí nás vedú, a podriaďovali sa im, lebo nad nami bdejú v záujme našej duchovnej ochrany a nášho duchovného blaha.

¹⁰ V 1. Korinťanom 16:14 Pavol napísal: „Všetko, čo robíte, robte s láskou.“ Práve na tejto vynikajúcej vlastnosti sú založené rozhodnutia, ktoré sa robia na úžitok Božieho ľudu. O láske sa v 1. Korinťanom 13:4–8 píše: „Láska je trpezlivá a láskavá. Láska nezávidí, nevychvaľuje sa, nepovyšuje sa, nespráva sa neslušne, nie je sebecká, nedá sa vyprovokovať, nepočíta krivdy. Neteší sa z nespravodlivosti, ale teší sa z pravdy. Všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva. Láska nikdy nezlyháva.“ Keďže láska je základom všetkých rozhodnutí, ktoré sa robia na úžitok Jehovových služobníkov, máme opodstatnené dôvody cítiť sa bezpečne. A nezabudnime, že táto láska je odrazom Jehovovej lásky.

¹¹ Tak ako to bolo v prvom storočí, muži, prostredníctvom ktorých Jehova vedie svoj ľud, sú nedokonalí. No Jehova aj v minulosti uskutočňoval svoju vôľu prostredníctvom nedokonalých ľudí. Noemovi nariadil postaviť koráb a ohlasovať prichádzajúce zničenie. (1. Mojž. 6:13, 14, 22; 2. Petra 2:5) Mojžiša poveril, aby vyviedol jeho ľud z Egypta. (2. Mojž. 3:10) Nedokonalých ľudí viedol svätým duchom, aby napísali Bibliu. (2. Tim. 3:16; 2. Petra 1:21) Skutočnosť, že Jehova dnes vedie zvestovanie dobrej správy a výchovu učeníkov prostredníctvom nedokonalých ľudí, neoslabuje našu dôveru v Božiu organizáciu. Naopak, posilňuje ju to, lebo vieme, že bez Jehovovej podpory by organizácia nikdy nedokázala to, čo robí. Verný otrok prešiel mnohými skúškami a ťažkými situáciami, v ktorých sa jasne ukázalo, že ho vedie Boží duch. Viditeľná časť Jehovovej organizácie zažíva v našich časoch mnoho požehnaní. Preto ju z celého srdca podporujeme a dôverujeme jej.

¹² Bratia, ktorí sú v zbore vymenovaní do zodpovedných postavení, prejavujú dôveru Jehovovi a jeho organizácii tak, že ochotne prijímajú úlohy, ktoré sú s tým spojené, a verne ich vykonávajú. (Sk. 20:28) Ako zvestovatelia Kráľovstva sa horlivo zapájame do služby z domu do domu, vykonávame opätovné návštevy a vedieme domáce biblické štúdiá. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Aby sme mali plný úžitok z bohatého duchovného pokrmu, ktorý nám poskytuje verný otrok, pripravujeme sa na naše kresťanské zhromaždenia a zjazdy a sme na nich prítomní. Keď sa na týchto zhromaždeniach stretávame s našimi bratmi, máme veľký úžitok zo vzájomného povzbudenia. (Hebr. 10:24, 25)

¹³ Dôveru v organizáciu prejavujeme aj tým, že ju podporujeme hmotnými darmi. (Prísl. 3:9, 10) Keď vidíme, že naši bratia trpia núdzou, pohotovo reagujeme. (Gal. 6:10; 1. Tim. 6:18) Robíme to v duchu bratskej lásky a stále sa snažíme hľadať spôsoby, ako Jehovovi a jeho organizácii prejaviť vďačnosť za dobrotu, ktorú nám preukazujú. (Ján 13:35)

¹⁴ Svoju dôveru v organizáciu dávame najavo aj tým, že podporujeme jej rozhodnutia. To okrem iného znamená, že sa pokorne riadime pokynmi bratov, ktorí sú poverení dozorom, ako sú napríklad krajskí dozorcovia a zboroví starší. Títo bratia patria k „tým, ktorí [nás] vedú“. Preto by sme ich mali poslúchať a podriaďovať sa im. (Hebr. 13:7, 17) Aj keď úplne nerozumieme dôvodom na niektoré rozhodnutia, vieme, že keď ich budeme podporovať, bude to na naše trvalé dobro. Jehova nás za našu poslušnosť jeho Slovu a jeho organizácii žehná. Poslušnosťou prejavujeme aj podriadenosť nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi.

¹⁵ Ako vidíme, vernému a rozvážnemu otrokovi môžeme úplne dôverovať. Satan, boh tohto sveta, sa všemožne snaží znevážiť Jehovovo meno a jeho organizáciu. (2. Kor. 4:4) Nestaň sa obeťou jeho podlej taktiky! (2. Kor. 2:11) Satan vie, že už mu zostáva len „málo času“, kým bude hodený do priepasti, a je rozhodnutý odvrátiť od Boha čo najviac jeho služobníkov. (Zjav. 12:12) Keďže Satan stupňuje svoje úsilie, ďalej si posilňujme vzťah s Jehovom. Dôverujme Jehovovi i prostriedku, cez ktorý dnes vedie svoj ľud. Výsledkom bude zjednotené bratstvo.