Organizačná štruktúra a riadenie zboru

APOŠTOL Pavol v 1. liste Korinťanom vyjadril jednu dôležitú pravdu o Bohu. Napísal: „Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.“ Potom sa venoval téme zborových zhromaždení a napokon dodal: „Nech všetko prebieha slušne a usporiadane.“ (1. Kor. 14:33, 40)

² Na začiatku toho istého listu Pavol bratov v korintskom zbore napomenul, lebo mali medzi sebou nezhody. Nabádal ich, aby „boli jednotní v tom, čo [hovoria]“, a aby boli „dokonale spojení rovnakou mysľou a rovnakým spôsobom myslenia“. (1. Kor. 1:10, 11) Potom im dal rady k rôznym veciam, ktoré narúšali jednotu zboru. Použil príklad ľudského tela a na ňom ukázal, aká potrebná je jednota a spolupráca. Všetkých v kresťanskom zbore nabádal, aby sa bez ohľadu na svoju úlohu v ňom jeden o druhého s láskou zaujímali. (1. Kor. 12:12–26) Taká harmonická spolupráca medzi kresťanmi v zbore si vyžaduje organizáciu.

³ No ako mal byť kresťanský zbor organizovaný? Kto ho mal organizovať? Akú mal mať štruktúru? Kto v ňom mal mať zodpovedné postavenie? Keď sa dáme viesť Bibliou, dostaneme na tieto otázky jasné odpovede. (1. Kor. 4:6)

⁴ Kresťanský zbor bol založený na Letnice roku 33 n. l. Čo sa môžeme dozvedieť o zbore v prvom storočí? Bol organizovaný a riadený teokraticky, čiže bol pod Božou (po grécky theos) vládou (kratos). Tieto dve slová sú v 1. Petra 5:10, 11 preložené ako „Boh“ a „moc“. Biblický záznam o tom, čo sa stalo v Jeruzaleme pred necelými dvetisíc rokmi, nás nenecháva na pochybách, že zbor pomazaných kresťanov založil Boh. (Sk. 2:1–47) Bola to jeho stavba, jeho rodina. (1. Kor. 3:9; Ef. 2:19) Vzorom organizácie a činnosti kresťanského zboru v prvom storočí sa riadi aj dnešný kresťanský zbor.

⁵ Raný zbor na začiatku pozostával z asi 120 učeníkov. Na túto skupinu bol ako na prvú vyliaty svätý duch, čím sa splnilo proroctvo z Joela 2:28, 29. (Sk. 2:16–18) No v ten istý deň bolo pokrstených vo vode asi 3 000 ďalších a aj oni sa stali súčasťou zboru kresťanov splodených duchom. Prijali slovo o Kristovi a „ďalej sa schádzali, aby pozorne počúvali učenie apoštolov“. Potom „k nim Jehova každý deň pripájal ďalších, ktorí nastupovali na cestu záchrany“. (Sk. 2:41, 42, 47)

⁶ Zbor v Jeruzaleme tak rástol, až sa židovský veľkňaz sťažoval, že učeníci naplnili Jeruzalem svojím učením. Medzi novými učeníkmi, ktorí sa stali súčasťou zboru v Jeruzaleme, bolo aj mnoho židovských kňazov. (Sk. 5:27, 28; 6:7)

⁷ Ježiš svojim učeníkom povedal: „Budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celej Judei a Samárii a až v najvzdialenejších končinách zeme.“ (Sk. 1:8) To sa naozaj stalo. Keď po Štefanovej smrti vypuklo v Jeruzaleme prudké prenasledovanie, tamojší učeníci boli rozptýlení po celej Judei a Samárii. No všade, kam išli, oznamovali dobrú správu a robili ďalších učeníkov, a to aj zo Samaritánov. (Sk. 8:1–13) Neskôr sa dobrá správa zvestovala s dobrými výsledkami aj medzi neobrezanými Nežidmi. (Sk. 10:1–48) Táto zvestovateľská činnosť viedla k tomu, že mnohí ľudia sa stali učeníkmi a aj mimo Jeruzalema vznikali nové zbory. (Sk. 11:19–21; 14:21–23)

⁸ Ako sa zabezpečilo, aby organizačná štruktúra i riadenie každého nového zboru boli v súlade s Božou vôľou, teda aby boli teokratické? Vďaka pôsobeniu Božieho ducha sa o stádo začali starať nižší pastieri. V zboroch, ktoré Pavol a Barnabáš navštívili na svojej prvej misionárskej ceste, vymenovali starších. (Sk. 14:23) Biblický pisateľ Lukáš opisuje Pavlovo stretnutie so staršími efezského zboru. Pavol im povedal: „Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás svätý duch vymenoval za dozorcov, aby ste pásli Boží zbor, ktorý vykúpil krvou svojho Syna.“ (Sk. 20:17, 28) Títo muži boli vymenovaní za starších, lebo spĺňali biblické požiadavky. (1. Tim. 3:1–7) Pavlov spolupracovník Títus bol poverený vymenúvať starších v zboroch na Kréte. (Tít. 1:5)

⁹ Aj po vzniku ďalších zborov boli apoštoli a starší v Jeruzaleme hlavnými dozorcami rastúceho medzinárodného kresťanského zboru v prvom storočí. Boli jeho vedúcim zborom.

¹⁰ V liste efezskému zboru apoštol Pavol vysvetlil, že kresťanský zbor si môže udržať jednotu, keď bude spolupracovať s Božím duchom a bude sa podriaďovať Ježišovi Kristovi ako svojej Hlave. Apoštol Pavol tamojších kresťanov nabádal, aby si pestovali pokoru, zachovávali „jednotu, ktorú získali prostredníctvom ducha“, a mali pokojné vzťahy so všetkými v zbore. (Ef. 4:1–6) Potom citoval Žalm 68:18 a vztiahol ho na to, že Jehova zabezpečil duchovne spôsobilých mužov, ktorí slúžili potrebám zboru ako apoštoli, proroci, evanjelisti, pastieri a učitelia. Takí muži, dary od Jehovu, mali všetkým v zbore pomáhať dosahovať duchovnú zrelosť, a tak sa páčiť Bohu. (Ef. 4:7–16)

¹¹ Dnes sú všetky zbory Jehovových svedkov organizované podobne. Spolu tvoria zjednotený celosvetový zbor, vybudovaný okolo jadra, ktorým sú kresťania pomazaní duchom. (Zach. 8:23) To je možné vďaka tomu, že Ježiš Kristus v súlade so svojím sľubom zostáva s pomazanými učeníkmi „po všetky dni až do konca tohto usporiadania sveta“. Ľudia, ktorí prichádzajú do rastúceho zboru, prijímajú Božiu dobrú správu, bezvýhradne oddávajú svoj život Jehovovi a dávajú sa pokrstiť ako Ježišovi učeníci. (Mat. 28:19, 20; Mar. 1:14; Sk. 2:41) Uznávajú „dobrého pastiera“, Ježiša Krista, ako Hlavu celého stáda, ktoré tvoria pomazaní kresťania, ako aj „iné ovce“. (Ján 10:14, 16; Ef. 1:22, 23) Toto „jedno stádo“ si udržiava jednotu tým, že lojálne uznáva Kristovo postavenie hlavy a podriaďuje sa organizačnému prostriedku, „vernému a rozvážnemu otrokovi“, ktorého ustanovil Kristus. Naďalej plne dôverujme tomuto organizačnému prostriedku. (Mat. 24:45)

¹² Aby bolo možné poskytovať duchovný pokrm v pravý čas a zabezpečiť zvestovanie dobrej správy o Kráľovstve, skôr ako príde koniec, organizácia v súlade so zákonmi rôznych krajín zakladá určité spoločnosti, ktoré navzájom spolupracujú. Tieto právnické osoby uľahčujú celosvetové zvestovanie dobrej správy.

¹³ Keď je založená pobočka, vedúci zbor vymenuje troch alebo viacerých starších do výboru pobočky. Úlohou výboru pobočky je dozerať na dielo v jednej alebo vo viacerých krajinách pod jej správou. Jeden člen výboru slúži ako koordinátor výboru pobočky.

¹⁴ Miestne zbory pod správou jednotlivých pobočiek sú rozdelené do krajov. Ich veľkosť závisí od zemepisných a jazykových podmienok i od počtu zborov na území pod správou pobočky. Zborom v každom kraji slúži vymenovaný krajský dozorca. Pobočka dáva krajským dozorcom pokyny, ako si majú plniť svoje úlohy.

¹⁵ Zbory uznávajú organizačné opatrenia, ktoré sa robia na úžitok všetkých. Rešpektujú vymenovanie starších, ktorí dozerajú na dielo v pobočkách, krajoch a zboroch. Prijímajú duchovný pokrm v pravý čas od verného a rozvážneho otroka. Tento otrok sa zas verne podriaďuje Kristovi ako svojej Hlave, pridržiava sa biblických zásad a reaguje na to, ako ho vedie svätý duch. Keď všetci jednotne spolupracujeme, zažívame niečo podobné ako kresťania v prvom storočí: „A tak sa zbory upevňovali vo viere a veriacich deň čo deň pribúdalo.“ (Sk. 16:5)