Ostrovy v Indickom oceáne počúvajú dobré posolstvo
NEĎALEKO od Madagaskaru sú do tvaru oblúka usporiadané ostrovy Rodriguez, Maurícius, Réunion, Seychely, Mayotte a Komory. Rozkladajú sa v západnom Indickom oceáne na ploche 3,9 milióna štvorcových kilometrov. I keď sú tieto ostrovy roztrúsené na takej obrovskej rozlohe, celková plocha súše predstavuje asi len 7 300 kilometrov štvorcových. Počtom obyvateľov 2,3 milióna patria medzi najhustejšie obývané ostrovy na svete.
V tomto počte obyvateľov je zahrnutých asi 2 900 Jehovových svedkov, ktorí usilovne pracujú, aby ostrovanom zvestovali dobré posolstvo o Božom kráľovstve. Keďže sú títo svedkovia izolovaní, neobyčajne si cenia návštevy cestujúcich dozorcov a každoročné zjazdy, ktoré usporadúva kancelária odbočky Spoločnosti Strážna veža vo Vacoas na ostrove Maurícius. Sú to príležitosti, keď môžu skutočne vychutnať význam slov Izaiáša 42:10: „Spievajte Jehovovi novú pieseň, jeho chválu od najvzdialenejšieho konca zeme, vy, ktorí zostupujete k moru a k tomu, čo ho napĺňa, ostrovy a vy, ktorí ich obývate.“
Nedávno cestovali na ostrovy zástupcovia z kancelárie odbočky, aby navštívili zbory a usporiadali každoročnú sériu zvláštnych jednodňových zjazdov, ktorých hlavnou témou bolo „Staňte sa svätými v celom svojom správaní“, založenou na texte z 1. Petra 1:15. Aby preklenuli obrovskú rozlohu oceánu, cestovali väčšinou lietadlom — niekedy moderným prúdovým veľkolietadlom, ale často oveľa menším lietadlom s vrtuľovým pohonom. Používali tiež škuner a malú dvojsťažňovú plachetnicu. Poďte s nami a pozrite sa, ako ostrovy v ďalekom Indickom oceáne počúvajú dobré posolstvo.
Prvá zastávka — Rodriguez
Po jeden a pol hodinovom lete z Maurícia vidíme koralový útes. Vyznačuje vonkajší okraj veľkej lagúny a obklopuje malý fliačik zeme v Indickom oceáne. Je to naša prvá zastávka — ostrov Rodriguez.
Letisko je vybudované na koralovom výbežku zvanom Point Coraille. Koral sa v tejto oblasti vyskytuje v takej hrubej vrstve, že ho možno rezať na kvádre a používať pri stavbe budov. Malý autobus nás po úzkej kľukatej ceste vezie z letiska do hlavného mesta Port Mathurin. V istom okamihu môžeme vidieť cez celý ostrov až po vzdialené koralové útesy, modrú lagúnu a líniu skál na pobreží. Keďže sa práve skončilo obdobie dažďov, svahy kopcov sú pokryté hrubou vlhkou trávou a posiate pasúcim sa dobytkom, ovcami a kozami.
Malá útulná sála kráľovstva v centre Port Mathurinu je miestom konania nášho zvláštneho jednodňového zjazdu. Dielo na ostrove Rodriguez sa začalo v roku 1964. Teraz je medzi 37 000 obyvateľmi 36 zvestovateľov dobrého posolstva. Aká je to radosť, keď vidíme prítomných 53 osôb a 18-ročného mladého muža, ktorý sa dáva pokrstiť. Jeho matka, hoci nevedela čítať ani písať, prijala pravdu v roku 1969, a napriek odporu v rodine stále slúži Jehovovi. Dve z jej detí sú teraz oddané Jehovovi.
Po zjazde trávime na ostrove jeden týždeň zvestovaním. Hovoríme svojou maurícijskou kreolčinou, pretože týmto jazykom sa hovorí aj tu na ostrove Rodriguez. Autobusom a pešo sa dostávame na naše územie — do zeleného údolia, ktoré siaha od cesty v kopcoch až dolu k moru. Aký prekrásny pohľad — tyrkysová lagúna, biely koralový útes a v pozadí hlboký modrý oceán! Osviežení čerstvým, neznečisteným vzduchom sme pripravení ísť ďalej.
Aby sme sa dostali do údolia, kde je mnoho malých domov, ideme po úzkych chodníkoch vedúcich cez polia a prechádzame rozbahnenou riečkou. V každom dome nás srdečne vítajú a jeho obyvateľom môžeme rozprávať o požehnaniach, ktoré čoskoro prinesie Kráľovstvo. Onedlho sme hlboko v údolí a je čas ísť domov. Znamená to častejšie stúpanie a hodiny chôdze, ale miestna pohostinnosť nám prichádza na pomoc — dostávame ponuku zviesť sa v zadnej časti džípu.
Sme radi, že sa po tejto namáhavej ceste vraciame do krásneho domova bétel vo Vacoas. Dva zvláštne zjazdové dni sa majú podľa programu konať v mestskej sále. Prvý deň prichádza 760 osôb. Sú z polovice zborov, ktorých je na tomto ostrove dvanásť. Nasledujúceho dňa sa toho istého programu zúčastňujeme spolu so 786 osobami z ostatných šiestich zborov. Počas víkendu sú pokrstení štyria noví zvestovatelia. Je tu 30 zvláštnych priekopníkov a 50 pravidelných priekopníkov, ktorí sa podieľajú na prinášaní dobrého posolstva ostrovanom.
Ďaleké Seychely
Onedlho nastáva čas, aby sme opäť odleteli. Tentokrát priamo na sever, 1 600 kilometrov ponad otvorené more na ostrov Mahé v Seychelách, ktoré sa v kreolčine nazývajú Zil Elwannyen Sesel, čo znamená „ďaleké seychelské ostrovy“. Pre veľkú vzdialenosť môže kancelária odbočky uskutočniť iba dve návštevy za rok. Zvláštny zjazdový deň a krajský zjazd sa konajú na jar počas troch za sebou idúcich dní. Oblastný zjazd sa koná neskôr v tom istom roku. Teraz, uprostred októbra, sme sem prišli na oblastný zjazd, po ktorom bude nasledovať týždenná návšteva zboru. Tu môžeme opäť využiť svoju maurícijskú kreolčinu.
Bratia z neďalekých ostrovov Praslinu a La Digue už prišli. Aké je vzrušujúce byť medzi zástupcami 12 národností. Zjazd sa koná v miestnej sále kráľovstva, veľkej prestavanej garáži v zadnej časti domu jedného zo svedkov. Keďže na účasť na programe sú spôsobilí iba šiesti bratia vrátane návštevníkov, niektorí z nich majú prednosť mať počas týchto štyroch dní niekoľko prednášok. Je tu 81 zvestovateľov a sú nadšení, keď je v posledný deň zjazdu prítomných 216 osôb.
Po zjazde ideme škunerom na ostrov Praslin, ktorý sa nachádza 40 kilometrov smerom na severovýchod od ostrova Mahé. Loď dlhá 18 metrov je urobená z dreva balzamodarného stromu. Toto pôvabné plavidlo uvezie 50 cestujúcich a asi 36 ton nákladu. Ako opúšťame prístav v Mahé a smerujeme provou k obrysom Praslinu na vzdialenom horizonte, cítime ťah dieselového motora, ktorému pomáhajú biele plachty vzdúvajúce sa na dvoch sťažňoch.
O dve a pol hodiny plávame okolo skalnatého mysu, aby sme vstúpili do pokojnejších vôd nádherného Zálivu sv. Anny. Keď vystupujeme na dlhé mólo, vidíme čakajúcich bratov. Na tomto malom ostrove je 13 zvestovateľov a 8 návštevníkov prišlo z iných končín. A tak sme veľmi vzrušení, keď malú sálu napĺňa 39 ľudí, ktorí prišli na zvláštnu prednášku. Aký vynikajúci predpoklad pre vzrast!
Kým sme na Prasline, musíme navštíviť prekrásne Vallée de Mai. Je domovom jedného druhu palmy, ktorá má najväčšie semená na svete; každé váži do 20 kilogramov. V chladivom zelenom prítmí lesa vidíme tieto palmy vo všetkých štádiách rastu. V oficiálnej príručke pre návštevníkov sa uvádza, že najvyššia z nich mala pri poslednom meraní v roku 1968 31 metrov. Niektoré z týchto vysokých stromov sú podľa odhadu staré 800 rokov. Trvá 25 rokov, kým strom začne prinášať plody, a 7 rokov, kým orech dozrie. Nie div, že brožúra nabáda: „Odneste si iba fotografie; zanechajte iba šľapaje!“
O siedmej hodine nasledujúceho rána ideme loďou na malý ostrov La Digue. Okolo móla je veľa malých lodí. Sú životne dôležitým spojením medzi 2 000 obyvateľmi a vonkajším svetom. Víta nás jeden starší manželský pár zo Švajčiarska, ktorý je na týchto ostrovoch od roku 1975. Neberieme si „taxík“ — voz ťahaný volom — ale radšej kráčame pozdĺž pláže s impozantnými svetloružovými žulovými skalami vyhladenými morom a dažďom. Po raňajkách v prírode sa vydávame cez malú rezerváciu, kde sa liahne vzácny čierny muchárik, k domovom niekoľkých záujemcov. Je zhromaždených 13 osôb, aby si vypočuli prednášku v kreolčine. Zoznamujeme sa s jedným párom, ktorý urobil všetky opatrenia, aby legalizoval svoje manželstvo a mohol tak robiť duchovné pokroky. Skutočne, Jehova privádza žiadúcich ľudí z národov i na týchto veľmi vzdialených ostrovoch.
Späť na Réunion
Réunion je najrozvinutejším ostrovom, aký počas tejto cesty navštevujeme. Keď sa približujeme k pevnine, vidíme štvorprúdovú diaľnicu preplnenú autami prichádzajúcimi z hlavného mesta Saint-Denis. Priestor medzi morom a vrchom zapĺňajú výškové budovy. Tento ostrov je domovom asi 580 000 ľudí a ukázalo sa, že je úrodným poľom pre zvestovanie o Kráľovstve. (Matúš 9:37, 38) Teraz je tu v 21 zboroch asi 2 000 horlivých zvestovateľov dobrého posolstva.
Zvláštny zjazdový deň sa koná na veľkom krytom štadióne. Sme šťastní, keď vidíme prítomných 3 332 osôb, a je naozaj úžasné, že sa prišlo pokrstiť 67 nových! Keď sme sa potešili spoločenstvom s misionármi, ktorí sú na tomto ostrove, sme na ceste na naše ďalšie miesto určenia.
Mayotte — Voňavý ostrov
Po dvojhodinovom lete začína naše 40-miestne prúdové lietadlo pristávať na letisku v Pamanzi. Toto letisko sa nachádza na ostrovčeku, ktorý je spojený s Dzaoudzi, hlavným mestom ostrova Mayotte, 1,9 kilometra dlhou cestou vedúcou po hrádzi. Modrá obloha, biele oblaky, svieže horské úbočia a hlboký modrý oceán vytvárajú obraz pokojného tropického raja. Pre lahodnú vôňu stromu ilang-ilang je Mayotte vhodne prezývaný Voňavý ostrov. Výťažok z kvetov tohto stromu je posielaný do Francúzska ako základná surovina na výrobu svetoznámych parfumov.
Loďou trvá cesta na hlavný ostrov iba 15 minút. Po malom občerstvení v misionárskom domove sme pozvaní na štúdium knihy, ktoré sa koná 19 kilometrov odtiaľto na druhej strane ostrova. Tým končia naše vyhliadky na pokojnú návštevu. Vyliezame do otvoreného džípu a začína sa jazda po úzkych cestách, pri ktorej sa nám vlasy hrôzou ježia. Zdá sa, že len tak-tak obchádzame ľudí, kravy a iné vozidlá. Náš francúzsky vodič si však vie poradiť. Čoskoro prichádzame do Chiconi, kde sa zoznamujeme s rodinou, v dome ktorej sa koná štúdium.
Otec, bývalý moslim, nám predstavuje svojich osem detí. Najmladší syn, ktorý má štyri roky, nás, ako sa neskôr dozvedáme, víta tradičným spôsobom. Chrbát jednej ruky si dáva do dlane druhej ruky a majúc ich tak zložené do tvaru misky, stojí pred nami. Najprv sa pokúšame potriasť si s ním ruku, potom sa moja manželka pokúša položiť si jeho ruky na svoju hlavu. Tento malý chlapček s veľkými očami trpezlivo čaká, zaiste čudujúc sa, čo to robíme. Konečne na to prichádzame — kladieme mu jeho ruky na jeho hlavu. Keď sa štúdium začína, je prítomných 14 ľudí. V polovici vchádza jeden záujemca a s každým si podáva ruku. I to je zjavne jeden z ich zvykov.
Cestou späť, teraz už stmievajúcim sa vidiekom, sme zazreli obrovské kalone smerujúce k stromom za večernou potravou. Cítime tiež prenikavú vôňu východoindického chlebovníka, ktorý napadal na kľukatú cestu, a sladkú vôňu manga, papájí a guáv. Toto je domov lemurov, malých zvieratiek podobných opiciam s tvárami ako líšky a dlhými, kruhovito pruhovanými chvostami, ktoré im slúžia ako chápadlá. Keď obchádzame vrchol kopca, naskytá sa nám úžasný pohľad. Nad zálivom práve vyšiel oranžovočervený plný mesiac a jeho odraz sa mihotá v pokojných vodách. Dokonca i náš vodič spomaľuje, aby obdivoval tento obraz. Po celý zvyšok cesty sa za ním obhliadame pri každej zákrute.
Nasledujúce ráno ideme s misionármi zvestovať. Najprv navštevujeme mladého muža, ktorý je učiteľom a dobre hovorí po francúzsky. Muž sedí na dlážke a my sedíme na jeho posteli. Aj ďalšie štúdium je s mladým mužom, a tento nás ponúka, aby sme si sadli na matrac na dlážke jeho maličkej izby. Napriek tomu, že sa snažíme nevšímať si kŕče v nohách a pot, ktorý nám steká po chrbte, začíname sa po chvíli vrtieť. Nie je ľahké sústrediť sa na štúdium vedené sčasti vo francúzštine a sčasti v mahoriančine, keď rádio za vedľajšími dverami hlasno vyhráva najnovšie hity.
Ako posledného navštevujeme mladého muža zo susedných Komor. Ospravedlňuje sa, že nehovorí po francúzsky dosť dobre, vyberá si brožúru a je pripravený začať. Keď mi misionár ďalej niečo vysvetľuje, mladý muž sa zamieša do rozhovoru a hovorí, že prečíta odsek. Zdvorilo nás žiada, aby sme sa nerozprávali. Všetci títo ľudia sú moslimovia, ale skutočne si cenia to, čo sa učia z Biblie.
Čudujeme sa, prečo študuje tak veľa mladých mužov, a pritom tak málo žien či dievčat. Hovoria nám, že je to následok spoločenských a rodinných tradícií. Keďže polygamia je uznaná nábožensky i spoločensky a každá manželka žije vo svojom vlastnom dome, vplyv otca je minimálny; autoritou je matka. Dozvedáme sa tiež, že podľa tradície zostávajú dcéry v matkinom dome až dovtedy, kým sa nevydajú. Naproti tomu synovia opúšťajú domov v puberte a stavajú si vlastné banga čiže chatrč alebo bývajú v banga s ďalšími chlapcami. Za takýchto okolností môžu mladí muži študovať, ak chcú, ale takú voľnosť má iba málo dievčat.
Nedeľa je zvláštnym zjazdovým dňom. Počasie je spočiatku dobré, ale okolo poludnia sa začínajú zbiehať mračná a čoskoro sa spúšťa prudký lejak. Zdá sa, že to nikomu príliš nevadí, pretože sa tak aspoň trochu ochladzuje. Aj tu nachádzame hojné duchovné bohatstvo, keď sa 36 zvestovateľov a priekopníkov teší z pohľadu na 83 prítomných a 3 nových pokrstených.
Veľkou udalosťou je vydanie brožúry Navždy sa teš zo života na zemi! v ich jazyku. Nielenže je to jediná publikácia Spoločnosti Strážna veža v mahoriančine, ale až doteraz je to tiež vôbec jediná publikácia v tomto jazyku. Pod textom napísaným v latinke je uvedený prepis arabským písmom. Ľudia sa učia v škole arabské písmo, ale neučia sa arabský jazyk. Vedia v arabčine spamäti odriekať modlitby a čítať v arabčine Korán; napriek tomu nerozumejú, čo vyslovujú. Keď čítajú arabský text v brožúre, žasnú nad tým, že ho chápu. To, čo čítajú, je v skutočnosti ich vlastný mahoriansky jazyk foneticky prepísaný arabským písmom. Je radosť vidieť, ako sa ich tváre rozžiarujú, keď chápu to, čo čítajú.
Brožúry sa medzi ľuďmi ľahko rozširujú. V jednej z odľahlých dedín k nám pristupuje nejaký muž, zatiaľ čo zvestujeme istej žene. Začína nášmu bratovi niečo veľmi energicky hovoriť v mahoriančine. Máme dojem, že je to veľký odporca. Muž nejaký čas pokračuje, pričom výrazne gestikuluje. Brat neskôr vysvetľuje, že tento muž sa sťažoval: „Ako od nás môžete očakávať, že si zapamätáme, čo nám hovoríte, keď nás navštevujete iba raz za rok? Ako to môžete? Mali by ste nám chodiť hovoriť o týchto veciach častejšie.“
Tieto posledné slová vyjadrujú aj naše pocity. Pomocou dobrého posolstva o Kráľovstve Jehova nepochybne zhromažďuje žiadúce veci všetkých národov. Ostrovania, i keď sú oddelení šírym oceánom, pridávajú svoje hlasy k mocnému volaniu na chválu, ktorá je predkladaná ich Tvorcovi a nebeskému Otcovi Bohu Jehovovi. — Haggeus 2:7.
[Mapa na strane 21]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
SEYCHELY
INDICKÝ OCEÁN
KOMORY
MAYOTTE
MADAGASKAR
MAURÍCIUS
RÉUNION
RODRIGUES
[Obrázok na strane 23]
Skalnatý mys v praslinskom Zálive sv. Anny
[Obrázok na strane 24]
„Taxík“, voz ťahaný volom, na ostrove La Digue, Seychely
[Obrázok na strane 25]
Zvestovanie s novou brožúrou na Mayotte