Poklad z egyptských hromád odpadkov
OČAKÁVALI by ste, že v nejakej hromade odpadkov nájdete cenné biblické rukopisy? A práve to sa stalo koncom minulého storočia uprostred egyptských piesčin. Ako?
Počínajúc rokom 1778 až do konca 19. storočia bolo v Egypte náhodne objavených niekoľko papyrusových zvitkov. Systematický prieskum sa však až do času pred sto rokmi robil iba vo veľmi malej miere. Vtedy už miestni felahovia stále nachádzali ďalšie staroveké listiny a v organizácii Fond pre prieskum Egypta, ktorú podporovala Británia, si uvedomili, že je potrebné vyslať expedíciu, kým nie je príliš neskoro. Vybrali dvoch odborníkov z Oxfordu, Bernarda P. Grenfella a Arthura S. Hunta, ktorí dostali povolenie preskúmať územie južne od poľnohospodárskej oblasti v okrese Fajjúm (na obrázku hore).
Miesto zvané Behnesa sa zdalo Grenfellovi sľubné, pretože v staroveku malo grécke meno Oxyrhynchus. Oxyrhynchus bolo strediskom egyptského kresťanstva a v štvrtom a piatom storočí n. l. bolo významným miestom. V jeho blízkosti bolo kedysi veľa prvých kláštorov a zrúcaniny tohto provinčného mesta boli rozsiahle. Grenfell dúfal, že tam nájde fragmenty kresťanskej literatúry; prehľadali cintoríny a zrúcaniny domov, ale nič nenašli. Zostalo prehľadať už iba hromady mestských odpadkov, pričom niektoré z nich boli vysoké 9 metrov. Zdalo sa, že kopať v nich a tam hľadať papyrusové zvitky je takmer určite odsúdené na neúspech; napriek tomu sa výskumníci rozhodli skúsiť to.
Poklad
V januári roku 1897 bol urobený skúšobný výkop a o niekoľko hodín boli nájdené staroveké papyrusy. Zahŕňali listy, zmluvy a úradné spisy. Pokryté boli pieskom naviatym vetrom a v suchom podnebí sa zachovali takmer po 2 000 rokov.
Iba v období niečo dlhšom ako tri mesiace boli z Oxyrhynchu získané skoro dve tony dokumentov napísaných na papyruse. Bolo naplnených 25 veľkých debien, ktoré boli poslané do Anglicka. A počas nasledujúcich desiatich rokov sa každú zimu títo odvážni bádatelia vracali do Egypta, aby svoju zbierku rozšírili.
Raz, keď odkrývali cintorín v Tebtunise, objavili iba múmie krokodílov. Istý robotník v sklamaní rozbil jedného z nich na kusy. Na svoje prekvapenie zistil, že krokodíl je zabalený v papyrusových hárkoch. Prišli na to, že podobne boli zabalené aj ostatné krokodíly a niektoré mali papyrusovými zvitkami vypchaté aj tlamy. Boli objavené fragmenty starovekého klasického rukopisu a tiež kráľovské výnosy a zmluvy, medzi ktorými boli obchodné účty a súkromné listy.
Akú cenu mali všetky tieto dokumenty? Ukázalo sa, že je o ne veľký záujem, pretože väčšinu z nich napísali jednoduchí ľudia v jazyku koiné, gréčtine, ktorou sa vtedy bežne hovorilo. Keďže mnohé slová, ktoré sú v nich použité, sa objavujú aj v Gréckych písmach Biblie čiže v „Novom zákone“, bolo hneď jasné, že jazyk použitý v Písmach nebola nejaká zvláštna biblická gréčtina, ako to predpokladali niektorí učenci, ale že to bol bežný jazyk jednoduchého človeka. A tak z porovnania spôsobu použitia slov v každodenných situáciách vyplynulo jasnejšie porozumenie ich významu v Kresťanských gréckych písmach.
Biblické rukopisy
Boli nájdené aj fragmenty biblických rukopisov a tieto, často napísané ťažkopádnym písmom bez nejakého väčšieho zdobenia a na materiáli nízkej kvality, predstavovali Bibliu jednoduchého človeka. Preskúmajme niektoré z nálezov.
Hunt objavil kópiu prvej kapitoly evanjelia podľa Matúša, veršov 1 až 9, 12 a 14 až 20, ktorá bola napísaná v treťom storočí n. l. unciálovými (veľkými) písmenami. Dostala označenie P1, ako prvá položka v zozname textov napísaných na papyruse, pochádzajúcich z rôznych miest; tento zoznam teraz obsahuje takmer sto rukopisov alebo častí rukopisov Kresťanských gréckych písiem. Aký význam malo tých pár textov, ktoré našiel Hunt? Z charakteru tohto rukopisu bolo zjavné, že pochádza z tretieho storočia n. l., a overením jeho znenia sa ukázalo, že sa zhoduje s textom, ktorý krátko predtým zostavili Westcott a Hort. P1 je teraz v Univerzitnom múzeu vo Philadelphii (Pennsylvania, USA).
Papyrusový hárok z jedného kódexu čiže knihy má na ľavom liste časti z 1. kapitoly Jána a na pravom liste časti z 20. kapitoly Jána. Rekonštrukcia chýbajúcich častí naznačuje, že celé evanjelium bolo pôvodne napísané na 25 listoch a že od najranejšej doby museli zahŕňať 21. kapitolu. List dostal číslo P5, bol zaradený do tretieho storočia n. l. a teraz sa nachádza v Britskej knižnici v Londýne.
Jeden fragment obsahujúci list Rimanom 1:1–7 je napísaný takým veľkým a kostrbatým písmom, že si niektorí učenci myslia, že to možno bola cvičná úloha nejakého žiaka. Teraz je fragment označený ako P10 a je zaradený do štvrtého storočia n. l.
Iný, oveľa väčší nález obsahuje asi tretinu listu Hebrejom. Bol opísaný na zadnú stranu zvitku, na ktorého prednej strane boli klasické spisy rímskeho historika Livia. Prečo bol na každej strane taký odlišný text? Materiál na písanie bol v tej dobe vzácny a drahý, a tak sa starými papyrusovými zvitkami nemohlo plytvať. Zvitok je teraz zapísaný do zoznamu ako P13 a je zaradený do tretieho alebo štvrtého storočia n. l.
Jeden papyrusový list obsahujúci časti 8. a 9. kapitoly listu Rimanom a napísaný veľmi malým písmom pochádza z knihy, ktorej výška bola asi 11,5 centimetra a šírka iba 5 centimetrov. Zdá sa teda, že vreckové vydania Písiem existovali už v treťom storočí n. l. Tento list bol označený ako P27 a celkove je v súlade s Vatikánskym kódexom.
Časti štyroch listov z kódexu gréckej Septuaginty obsahujú úseky šiestich kapitol 1. knihy Mojžišovej. Význam tohto kódexu spočíva v tom, že sa zaraďuje do druhého alebo tretieho storočia n. l. a že tieto kapitoly chýbajú vo Vatikánskom kódexe a v Sinajskom kódexe sú poškodené. Tieto listy sú označené ako Papyrus 656 a teraz sa nachádzajú v Anglicku v oxfordskej univerzitnej knižnici.
V žiadnom z týchto fragmentov nie sú závažnejšie odchýlky od raných rukopisov, ktoré máme k dispozícii, čím potvrdzujú, že v ranej dobe boli biblické spisy rozšírené medzi jednoduchými ľuďmi vo vzdialenej časti Egypta. Posilňujú tiež našu vieru v spoľahlivosť a presnosť Božieho slova.
[Obrázok na strane 27]
Papyrusový zvitok z Fajjúmu obsahujúci časti z 1. kapitoly Jána
[Prameň ilustrácie]
So súhlasom Britskej knižnice
[Prameň ilustrácie na strane 26]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.