Stráž si vedomie naliehavosti
ČO JE bezpečným a Bohom schváleným spôsobom, ako môžeme stále slúžiť Jehovovi celou dušou? Spočíva v tom, že hlboko v srdci máme ozajstné vedomie naliehavosti. Slúžiť Bohu celou dušou znamená slúžiť mu celou svojou bytosťou a to si vyžaduje vážne a úplne poslúchať všetko, čo od nás požaduje.
Prorok Mojžiš zdôraznil, že to je potrebné, keď izraelskému národu dal pokyn: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou životnou silou.“ (5. Mojžišova 6:5) O stáročia neskôr Ježiš Kristus zopakoval ten istý príkaz: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ (Matúš 22:37) Apoštol Pavol sa zmienil o tej istej požiadavke, keď povedal Efezanom, aby konali „Božiu vôľu celou dušou“, a keď nabádal Kolosanov: „Nech robíte čokoľvek, pracujte na tom celou dušou ako pre Jehovu, a nie pre ľudí.“ — Efezanom 6:6; Kolosanom 3:23.
Je však ťažké vkladať celé svoje srdce a celú dušu do služby Bohu, ak hlboko v sebe necítime naliehavosť alebo ak vedomie naliehavosti, ktoré sme kedysi mali, teraz otupelo alebo sa možno úplne stratilo. V súčasnosti žijeme v takom naliehavom čase, akému sa nevyrovná žiadne iné obdobie ľudských dejín.
Zvláštne naliehavé obdobia
V predkresťanskej dobe bolo niekoľko naliehavých období. Noachove dni a obdobie, ktoré viedlo k zničeniu Sodomy a Gomory, boli určite skutočne naliehavými časmi. (2. Petra 2:5, 6; Júda 7) Roky pred Potopou boli nepochybne naplnené naliehavou činnosťou. I keď Noach a jeho rodina presne nevedeli, kedy sa Potopa začne, ich „zbožná bázeň“ zaistila, že neotáľali. — Hebrejom 11:7.
Podobne pred zničením Sodomy a Gomory anjeli „naliehali... na Lóta“ a povedali mu: „Unikni pre svoju dušu!“ (1. Mojžišova 19:15, 17) Áno, aj pri tejto príležitosti naliehavosť zachránila spravodlivé životy. O stáročia neskôr boli židovskí zajatci v Babylone nabádaní: „Odvráťte sa, odvráťte sa, vyjdite odtiaľ, nedotýkajte sa ničoho nečistého; vyjdite z jeho stredu.“ (Izaiáš 52:11) V roku 537 pred n. l. sa asi 200 000 vyhnancov ponáhľalo von z Babylona, poslúchnuc naliehavý prorocký príkaz.
Vedomie naliehavosti v každej z týchto situácií viedlo k službe celou dušou u ľudí, ktorí mali a aj si zachovávali živé presvedčenie, že žijú v naliehavej dobe.
Naliehavosť v kresťanskom období
Ozveny naliehavosti možno počuť aj v celých Kresťanských gréckych Písmach. „Stále pozorujte“, „bdejte“, „zostaňte bdelí“, „dokážte, že ste pripravení“ — to všetko sú výrazy, ktoré použil Kristus Ježiš, aby svojim nasledovníkom vštepil správne vedomie naliehavosti. (Matúš 24:42–44; Marek 13:32–37) Okrem toho, jeho podobenstvá o desiatich pannách, o zlom otrokovi, o talentoch a o oddeľovaní oviec od capov vzbudzujú očakávanie a vyvolávajú pocit naliehavosti. — Matúš 25:1, 14, 15, 32, 33.
Ježiš o naliehavosti nielen hovoril, ale aj podoprel reálnosť svojich slov tým, že sám s naliehavosťou pracoval. Pri jednej príležitosti, keď sa ho zástupy snažili zadržať, im povedal: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve aj iným mestám, lebo nato som bol poslaný.“ (Lukáš 4:42, 43) Navyše svojich učeníkov povzbudzoval, aby prosili Pána žatvy, aby vyslal viac robotníkov do svojej žatvy, pretože „žatva je veľká, ale robotníkov je málo“. (Matúš 9:37, 38) Z takej zbožnej prosby k Bohu skutočne dýcha duch naliehavosti.
Nebola taká naliehavosť namieste?
Niekto by mohol položiť logickú otázku: Prečo bolo vtedy potrebné vedomie naliehavosti, keď predpovedané „veľké súženie“ bolo storočia vzdialené? — Matúš 24:21.
Môžeme si byť istí, že Ježiš nepoužil iba nejakú lesť, aby svojich nasledovníkov udržal činných v diele kázania a vyučovania. Nie, základom Kristových rád o naliehavosti bola jeho láska k učeníkom, ako aj jeho dokonalé porozumenie Jehovovho náhľadu na čas. Áno, Kristus Ježiš vedel, že duch naliehavosti je potrebný na uskutočnenie Jehovovej vôle podľa Božieho predsavzatia. Vedel tiež, že jeho učeníci budú mať duchovný úžitok z toho, že si udržia vedomie naliehavosti až do jeho návratu.
Ježiš Kristus predtým jasne ukázal, že sa má vykonať celosvetové svedecké dielo — v obmedzenom čase. (Matúš 24:14; Marek 13:10) Postupné etapy tejto úlohy boli odhaľované iba vtedy, keď sa dielo rozvíjalo. Ale naliehavosť bola potrebná na uskutočnenie každého kroku. Ježiš naznačil postupnosť tejto úlohy, keď povedal: „Budete mi svedkami tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme.“ (Skutky 1:8) A práve tak sa táto úloha rozvíja až dodnes. Jej priebeh priniesol Božím služobníkom určité prekvapenia a občas si vyžiadal úpravy v chápaní.
Kresťanské vedomie naliehavosti slúžilo a slúži Jehovovmu predsavzatiu. Pomáha Kristovým učeníkom postupne vykonávať ich úlohu podľa Jehovovho neomylného časového rozvrhu. A tak keď sa dnes pozrieme späť na tých takmer 2000 rokov, plnšie chápeme božský časový rozvrh.
Kresťanská naliehavosť pomohla učeníkom, aby pred rokom 36 n. l., keď sa skončila zvláštna priazeň voči Izraelu, vydali dôkladné svedectvo v Jeruzaleme, Judei, Samárii i rozptýleným Židom. (Daniel 9:27; Skutky 2:46, 47) Kresťanská naliehavosť podobne pomohla ranému zboru, aby dal všetkým Židom jasnú výstrahu, že zakrátko sa ich systém skončí. (Lukáš 19:43, 44; Kolosanom 1:5, 6, 23) A po jeho nečakanom konci v roku 70 n. l. naliehavosť pomohla Kristovým svedkom v prvom storočí, aby mnohým ľuďom hlásali nebeskú nádej, skôr než predpovedané odpadlíctvo rozprestrelo svoj morbídny plášť. (2. Tesaloničanom 2:3; 2. Timotejovi 4:2) Potom, v storočiach temného stredoveku, malý počet kresťanov podobných pšenici uchovával živú nádej Kráľovstva, tak ako to Ježiš predpovedal. (Matúš 13:28–30) Nakoniec, vo svojom ustanovenom čase, Jehova vzbudil silný novodobý zbor, pobádaný jeho naliehavým posolstvom súdu pre tých, ktorí žijú v tejto záverečnej generácii. — Matúš 24:34.
Boží verní novodobí svedkovia by sa takisto ako Daniel v staroveku nikdy neodvážili spochybňovať Jehovu a pýtať sa ho: „Čo [to] robíš?“ (Daniel 4:35) Dôverujú, že Jehova presne vie, čo je nutné, aby sa jeho dielo vykonalo presne podľa časového rozvrhu. A tak namiesto toho, že by spochybňovali spôsob, ako Jehova veci zariadi, sú šťastní, že im Boh dal príležitosť spolupracovať s ním v tejto závažnej dobe. — 1. Korinťanom 3:9.
Ďalšie povzbudenie k naliehavosti
Ďalším dôvodom pre naliehavosť je to, že nie sme schopní presne určiť deň a hodinu náhleho vypuknutia veľkého súženia. Kristus Ježiš výslovne povedal, že nikto na zemi nepozná vopred určený deň a hodinu začiatku tejto kritickej udalosti. (Matúš 24:36) Pri inej príležitosti svojim dychtivým apoštolom povedal: „Nie je vašou vecou, aby ste poznali časy alebo obdobia, ktoré ustanovil Otec v svojej právomoci.“ (Skutky 1:7) Áno, výsledok je jasný, ale poznať všetky detaily jednoducho nie je naša vec.
Apoštol Pavol mal správny postoj naliehavosti. Možno mal na mysli Ježišove slová, keď písal Tesaloničanom o Kristovej prítomnosti: „Bratia, čo sa týka časov a období, netreba vám nič písať.“ (1. Tesaloničanom 5:1) Tento list napísal asi 17 rokov po tom, čo Ježiš povedal: „Budete mi svedkami... až do najvzdialenejšej časti zeme.“ (Skutky 1:8) V tom čase nemohlo byť napísané nič viac, pretože nič viac nebolo zjavené. No i tak mohli mať dôveru, že Jehovov deň určite príde „ako zlodej v noci“, keď kresťania ešte stále budú naliehavo kázať. — 1. Tesaloničanom 5:2.
Zdá sa nepravdepodobné, že by si kresťania v prvom storočí, majúc na pamäti tieto slová, boli mysleli, že Jehovov deň je storočia vzdialený. Je pravda, že poznali Ježišove podobenstvá o kráľovi, ktorý odišiel do ďalekej krajiny, aj o mužovi, ktorý odcestoval do cudziny. Vedeli aj to, že podobenstvá ukazujú, že kráľ sa nakoniec vráti a že cestujúci muž sa vráti „po dlhom čase“. Ale nepochybne uvažovali o takých otázkach, ako napríklad: Kedy to ‚nakoniec‘ bude? A čo znamená „po dlhom čase“? Desať rokov? Dvadsať rokov? Päťdesiat rokov? Alebo viac? (Lukáš 19:12, 15; Matúš 25:14, 19) V ich ušiach budú naďalej znieť Ježišove slová: „Aj vy zostaňte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, keď to nebudete považovať za pravdepodobné.“ — Lukáš 12:40.
Pozitívny účinok naliehavosti
Áno, Bohom podnecované vedomie naliehavosti malo úžasne povzbudzujúci účinok na kresťanov v prvom storočí; pomáhalo im zostať činnými v nesmierne dôležitom diele kázania a vyučovania. A nás dnes naďalej povzbudzuje mnohými spôsobmi. Bráni nám, aby sme neupadli do sebauspokojenia alebo aby sme sa ‚neunavili z konania dobra‘. (Galaťanom 6:9, King James Version) Chráni nás pred prílišným zapletením sa do sveta a do jeho zákerného hmotárstva. Udržiava našu myseľ zameranú na „skutočný život“. (1. Timotejovi 6:19) Pán Ježiš povedal, že jeho učeníci budú ako „ovce medzi vlkmi“, a vedel, že je nutné, aby sme si zachovávali rozhodný, pevný názor, aby sme mohli bojovať so svetom. Áno, naše kresťanské vedomie naliehavosti nás chráni. — Matúš 10:16.
Jehova Boh vo svojej nekonečnej múdrosti vždy dáva svojim služobníkom dosť informácií na to, aby si udržali vedomie naliehavosti. Láskavo nás uisťuje, že sme v „posledných dňoch“ tohto skazeného systému vecí. (2. Timotejovi 3:1) Neustále je nám pripomínané, že musíme žiariť ako zdroje svetla, kým generácia, v ktorej žijeme, nepominie vo veľkom súžení, ktoré vyvrcholí v Har-magedone. — Filipanom 2:15; Zjavenie 7:14; 16:14, 16.
Áno, zbožné vedomie naliehavosti je neoddeliteľnou súčasťou služby Jehovovi celou dušou. Odvracia a pomáha mariť Diablove pokusy o to, aby sa Boží služobníci ‚unavili a vyčerpali vo svojich dušiach‘. (Hebrejom 12:3) Oddanosť celou dušou bude po celú večnosť pôsobiť tak, že Jehovovi služobníci budú poslúchať Jehovu; avšak teraz, v týchto dňoch pred Armagedonom, je nevyhnutnou súčasťou oddanosti celou dušou aj hlboké, ozajstné vedomie naliehavosti.
Kiež Jehova, náš Boh, nám všetkým pomáha strážiť si vedomie naliehavosti, zatiaľ čo naďalej budeme opakovať slová apoštola Jána: „Amen! Príď, Pán Ježiš!“ — Zjavenie 22:20.