„Pamätajte na uplynulé dni“ — prečo?

„PAMÄTAJTE na uplynulé dni.“ Toto napomenutie apoštola Pavla, zapísané okolo roku 61 n. l., bolo určené hebrejským kresťanom v Judei. (Hebrejom 10:32, The New English Bible) Čo bolo podnetom pre túto poznámku? Prečo bolo potrebné, aby ctitelia Jehovu v prvom storočí nezabudli na minulosť? Môžeme mať osoh z toho, že budeme dbať na podobnú pripomienku dnes?

Biblickí pisatelia celé stáročia opakovane varovali pred nevšímavosťou či nepozornosťou vzhľadom na minulosť. Predošlé obdobia a udalosti sa mali uchovávať v mysli a malo sa o nich uvažovať. Jehova sám povedal: „Pamätajte na prvé veci z dávneho času, že som Božský a niet iného Boha, ani nikto nie je ako ja.“ (Izaiáš 46:9) Preskúmajme tri mocné dôvody, prečo dbať na toto napomenutie.

Motivácia a povzbudenie

Po prvé, môže to byť mocným zdrojom motivácie a povzbudenia. Keď Pavol písal list hebrejskému zboru, písal ho spolukresťanom, ktorých viera bola denne skúšaná odporom zo strany Židov. Pavol uznával, že je potrebné, aby si vypestovali vytrvalosť, a preto povedal: „Ustavične... pamätajte na predošlé dni, keď ste po svojom osvietení vo veľkom boji vytrvávali v utrpeniach.“ (Hebrejom 10:32) Keď si budú pripomínať minulé skutky lojálnosti v duchovnom boji, dodá im to potrebnú odvahu, aby dokončili beh. Podobne aj prorok Izaiáš napísal: „Pamätajte si toto, aby ste nabrali odvahu.“ (Izaiáš 46:8) Ježiš Kristus mal na mysli podobný žiaduci účinok takéhoto pripomínania, keď povedal zboru v Efeze: „Preto sa rozpamätaj, od čoho si odpadol [od lásky, ktorú si mal na začiatku], a rob pokánie a konaj skoršie skutky.“ — Zjavenie 2:4, 5.

Nabádanie „pamätaj na staré dni, uvažujte o minulých rokoch, od pokolenia po pokolenie“, bolo opakujúcim sa prvkom Mojžišových prejavov k Izraelu, keď vyzýval národ k nebojácnej lojálnosti voči Jehovovi. (5. Mojžišova 32:7) Všimni si jeho slová zaznamenané v 5. Mojžišovej 7:18: „Nebudeš sa ich [Kanaančanov] báť. Rozhodne si máš pamätať, čo urobil Jehova, tvoj Boh, faraónovi a celému Egyptu.“ Pripomínanie si Jehovových skutkov záchrany v prospech Božieho ľudu malo byť pre jeho členov podnetom, aby sa naďalej verne pridŕžali Božích zákonov. — 5. Mojžišova 5:15; 15:15.

Žiaľ, Izraeliti často podliehali hriešnej zábudlivosti. S akým výsledkom? „Znovu a znovu skúšali Boha a pôsobili bolesť dokonca Svätému Izraela. Nepamätali na jeho ruku, na ten deň, keď ich vykúpil od protivníka.“ (Žalm 78:41, 42) Ich zabúdanie na Jehovove príkazy napokon viedlo k tomu, že Jehova ich zavrhol. — Matúš 21:42, 43.

Vynikajúci príklad dal žalmista, ktorý napísal: „Budem spomínať na konanie Jah; a budem spomínať, ako obdivuhodne si konal oddávna. A istotne budem rozjímať o celej tvojej činnosti a zaoberať sa tvojím počínaním.“ (Žalm 77:11, 12) Takéto hĺbavé pripomínanie si lojálnej služby v minulosti a Jehovových láskyplných skutkov nám poskytne potrebnú motiváciu, povzbudenie a ocenenie. Keď ‚pamätáme na predošlé dni‘, môže nám to tiež pomôcť zahnať únavu a môže nás to podnietiť, aby sme robili všetko, čo môžeme, a verne vytrvávali.

Poučenie z minulých chýb

Po druhé, keď nezabúdame, môže to byť prostriedok na to, aby sme sa poučili z minulých chýb a ich následkov. Mojžiš to mal na mysli, keď radil Izraelitom: „Pamätaj: Nezabudni, ako si provokoval Jehovu, svojho Boha, na pustatine. Odo dňa, keď si vyšiel z egyptskej krajiny, až po váš príchod na toto miesto ste sa správali voči Jehovovi spurne.“ (5. Mojžišova 9:7) Ako poukázal Mojžiš, následkom takejto neposlušnosti zo strany Izraelitov bolo to, že ‚Jehova, ich Boh, ich prinútil chodiť štyridsať rokov po pustatine‘. Prečo boli povzbudzovaní, aby na to pamätali? Aby ich to pokorilo a aby im to slúžilo na nápravu ich spurných ciest, takže by ‚dodržiavali prikázania Jehovu, svojho Boha, tým, že by chodili po jeho cestách a báli sa ho‘. (5. Mojžišova 8:2–6) Mali sa poučiť v tom zmysle, aby neopakovali svoje minulé chyby.

Istý pisateľ sa vyjadril: „Opatrný človek ťaží z osobnej skúsenosti a múdry zo skúsenosti iných.“ Zatiaľ čo Mojžiš vyzýval ľud Izraela, aby mali úžitok z uvažovania o vlastných predošlých chybách, apoštol Pavol napomínal iných — korintský zbor v prvom storočí a v širšom zmysle i nás — aby prijali poučenie z toho istého historického záznamu. Napísal: „To sa im [Izraelitom] stávalo ako príklady, a tie boli napísané ako výstraha pre nás, ktorých zastihli konce systémov vecí.“ (1. Korinťanom 10:11) Ježiš Kristus mal na mysli aj ďalšiu starovekú biblickú udalosť a potrebu poučiť sa z nej, keď povedal: „Pamätajte na Lótovu manželku.“ (Lukáš 17:32; 1. Mojžišova 19:1–26) Anglický básnik a filozof Samuel Taylor Coleridge napísal: „Keby sa ľudia dokázali poučiť z histórie, koľkému by nás len mohla naučiť!“

Skromnosť a vďačnosť

Po tretie, pripomínanie v nás môže vytvárať bohuľúbe vlastnosti, ako je skromnosť a vďačnosť. Zatiaľ čo sa tešíme z mnohých stránok nášho celosvetového duchovného raja, kiež nikdy nezabudneme, že tento raj spočíva na určitých stavebných kameňoch. Medzi ne patrí lojálnosť, láska, obetavosť, statočnosť tvárou v tvár nešťastiu, vytrvalosť, zhovievavosť a viera — vlastnosti, ktoré prejavovali naši kresťanskí bratia a sestry, ktorí pred desaťročiami začínali s dielom v rôznych krajinách. Ročenka Jehovových svedkov 1995 v závere správy o novodobej histórii Božieho ľudu v Mexiku uviedla: „Pre ľudí, ktorí len nedávno prišli medzi Jehovových svedkov, sú možno prekvapením skúšky, v ktorých sa ocitali tí, čo mali podiel na začiatkoch diela v Mexiku. Sú zvyknutí na duchovný raj, kde je hojnosť duchovného pokrmu, kde majú státisíce bohabojných spoločníkov a kde sa služba Bohu vykonáva dobre organizovaným spôsobom.“

Títo prví pionieri často pracovali sami alebo v malých izolovaných skupinách. Zápasili s osamelosťou, s nedostatkom a s inými ťažkými skúškami rýdzosti, keď vytrvávali v hlásaní posolstva o Kráľovstve. Hoci mnohí z týchto služobníkov predošlých čias už opustili pozemskú scénu, aké utešujúce je vedieť, že Jehova pamätá na ich vernú službu! Apoštol Pavol to potvrdil, keď napísal: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ (Hebrejom 6:10) Ak na to Jehova s ocenením pamätá, nemali by sme v duchu vďačnosti konať rovnako?

Tí, ktorí sa s pravdou oboznámili len nedávno, môžu tento pohľad do minulosti získať prostredníctvom publikácie Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva.a Okrem toho, ak máme výsadu byť členmi rodiny či kresťanského zboru, kde sú aj starší bratia alebo sestry, ktorí slúžia už dlho, sme v duchu 5. Mojžišovej 32:7 nabádaní ‚pamätať na staré dni, uvažovať o minulých rokoch, od pokolenia po pokolenie; spýtať sa svojho otca, a môže nám to povedať, svojich starcov, a môžu nám to povedať‘.

Áno, keď si pripomíname predošlé skutky zbožnej oddanosti, môže nás to podnecovať, aby sme s radosťou vytrvávali v kresťanskej službe. Dejiny navyše obsahujú poučenie, ktoré potrebujeme. A rozjímanie o našom duchovnom raji, ktorý má Božie požehnanie, v nás vytvára vhodné vlastnosti, ako je skromnosť a vďačnosť. Áno, „pamätajte na uplynulé dni“.

[Poznámka pod čiarou]