Buď v správnej miere poddajný

„Ďalej im pripomínaj, aby [boli] rozumní.“ — TÍT. 3:1, 2.

1, 2. Čo sa v Písme hovorí o rozumnosti a prečo je to vhodné?

JEHOVA, náš milujúci nebeský Otec, je nekonečne múdry. Keďže nás vytvoril, spoliehame sa na to, že nás bude v živote viesť. (Žalm 48:14) Kresťanský učeník Jakub nám hovorí, že „múdrosť zhora je predovšetkým cudná, potom pokojná, rozumná, pripravená poslúchať, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nerobí stranícke rozdiely, nie je pokrytecká“. — Jak. 3:17.

² „Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom,“ nabádal apoštol Pavol.a (Fil. 4:5) Kristus Ježiš je Pánom a Hlavou kresťanského zboru. (Ef. 5:23) Iste je teda veľmi dôležité, aby sme konali rozumne, k čomu patrí podriaďovať sa Kristovmu vedeniu a byť voči ľuďom ústretový.

3, 4. a) Na príkladoch ukáž, aký úžitok máme z toho, že sme poddajní. b) O čom budeme teraz uvažovať?

³ Keď sme ochotní v správnej miere prejaviť poddajnosť, máme z toho úžitok. Uveďme príklady: Po tom, čo boli v Británii odhalené pripravované teroristické útoky, cestujúci leteckých spoločností boli ochotní podriadiť sa obmedzeniam a vzdať sa toho, čo si predtým mohli vziať na palubu lietadla. Aj ako vodiči sa často ocitneme v situácii, v ktorej je potrebné dať prednosť iným vodičom, aby nebola ohrozená bezpečnosť a aby bola premávka plynulá.

⁴ Pre mnohých z nás nie je ľahké prejavovať poddajnosť. Zamyslime sa teraz nad troma činiteľmi, ktoré s ňou súvisia a ktoré nám pomôžu lepšie ju prejavovať — nad pohnútkou, nad postojom k autorite a nad tým, do akej miery byť poddajný.

Prečo byť poddajný?

 5. Čo mohlo otroka pod mojžišovským Zákonom podnietiť, aby sa rozhodol zostať v službách svojho pána?

⁵ Správnu pohnútku, ktorá vedie k poddajnosti, dobre znázorní jeden príklad z predkresťanských čias. Pod mojžišovským Zákonom sa Hebrej, ktorý sa stal otrokom, mohol stať opäť slobodným po siedmich rokoch otroctva alebo v jubilejnom roku, podľa toho, čo prišlo skôr. Ale mohol sa rozhodnúť, že zostane otrokom. (Prečítajte 2. Mojžišovu 21:5, 6.) Čo ho k tomu mohlo viesť? Láska. Z lásky sa mohol rozhodnúť zostať slúžiť svojmu láskavému pánovi.

 6. K čomu nás podnecuje láska?

⁶ Podobne aj nás láska k Jehovovi podnecuje oddať mu svoj život a žiť v súlade so svojou oddanosťou. (Rim. 14:7, 8) „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú bremenom,“ napísal apoštol Ján. (1. Jána 5:3) Táto láska nevyhľadáva vlastné záujmy. (1. Kor. 13:4, 5) V styku s inými ľuďmi nás podnecuje netrvať na svojich právach, ale uprednostňovať ich záujmy pred našimi. Nedávame sa ovládať sebectvom, ale berieme do úvahy záujmy druhých. — Fil. 2:2, 3.

 7. Prečo je v našej službe dôležité byť ochotný zriecť sa niektorých svojich práv?

⁷ Ani svojou rečou, ani konaním by sme nemali nikoho potkýnať. (Ef. 4:29) Láska nás podnieti vyhnúť sa čomukoľvek, čo by ľuďom z inej kultúry bránilo robiť duchovný pokrok a približovať sa k Jehovovi. K tomu často patrí zriecť sa niektorých svojich práv. Napríklad misionárky, ktoré sú zvyknuté líčiť sa alebo nosiť nylonové pančuchy, netrvajú na svojom práve robiť to aj v krajinách, kde by tým vyvolávali pochybnosti o svojej morálke alebo kde by tým niekoho potkýnali. — 1. Kor. 10:31–33.

 8. Ako nám láska k Bohu pomáha správať sa ako „menší“?

⁸ Láska k Jehovovi nám pomáha potláčať pýchu. Keď sa učeníci dohadovali, ktorý z nich je najväčší, Ježiš vzal malé dieťa, postavil ho doprostred a povedal: „Ktokoľvek prijíma toto malé dieťa na základe môjho mena, prijíma aj mňa, a ktokoľvek prijíma mňa, prijíma aj toho, ktorý ma poslal. Veď ten, kto sa správa ako menší medzi vami všetkými, ten je veľký.“ ​(Luk. 9:48; Mar. 9:36) Pre nás ako jednotlivcov môže byť veľmi náročné správať sa ako „menší“. Zdedená nedokonalosť a sklon k pýche nás môže viesť k tomu, že sa snažíme byť vo všetkom prví, ale pokora nám pomáha uprednostňovať záujmy iných ľudí. — Rim. 12:10.

 9. Čo musíme brať do úvahy, ak chceme byť poddajní?

⁹ Ak chceme byť poddajní, musíme brať do úvahy autoritu, ktorú Boh zveril niektorým ľuďom. Všetci praví kresťania uznávajú dôležitú zásadu vedenia hlavou. Apoštol Pavol to jasne ukázal v liste Korinťanom: „Chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus; hlavou ženy je zase muž; hlavou Krista je zase Boh.“ — 1. Kor. 11:3.

10. Čo dávame najavo tým, že sa podriaďujeme Jehovovej autorite?

¹⁰ Poddajnosťou Bohu dávame najavo, že mu dôverujeme ako nášmu milujúcemu Otcovi. On vie o všetkom, čo zažívame, a môže nás za náš správny postoj odmeniť. Na to je dobré pamätať, keď sa k nám iní ľudia správajú neúctivo alebo si na nás vylievajú hnev. Pavol napísal: „Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ A ďalej to zdôrazňuje slovami: „Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘“ — Rim. 12:18, 19.

11. Ako dávame najavo podriadenosť Kristovmu vedeniu?

¹¹ Autoritu od Boha treba brať do úvahy aj v kresťanskom zbore. V 1. kapitole Zjavenia je Ježiš opísaný, ako v pravej ruke drží ‚hviezdy‘ zborov. (Zjav. 1:16, 20) Všeobecne možno povedať, že ‚hviezdy‘ predstavujú rady starších alebo dozorcov jednotlivých zborov. Títo vymenovaní dozorcovia sa podriaďujú Kristovmu vedeniu a napodobňujú jeho láskavé zaobchádzanie s ľuďmi. A všetci členovia zboru sa podriaďujú „vernému a rozvážnemu otrokovi“, ktorého Ježiš poveril, aby dával pokrm v pravý čas. (Mat. 24:45–47) Ak tento pokrm ochotne študujeme a uplatňujeme, dávame najavo podriadenosť Kristovi ako Hlave, čo prispieva k pokoju a jednote. — Rim. 14:13, 19.

Do akej miery byť poddajný?

12. Prečo má poddajnosť svoje hranice?

¹² To, že sme poddajní, však neznamená, že sme ochotní robiť kompromisy vo viere či v zbožných zásadách. Aký postoj zaujali raní kresťania, keď im náboženskí vodcovia nariadili prestať kázať v Ježišovom mene? Peter a ďalší apoštoli odvážne povedali: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ ​(Sk. 4:18–20; 5:28, 29) Podobne aj dnes, ak nás úrady nútia prestať kázať dobré posolstvo, neprestaneme, i keď možno upravíme spôsob zvestovania. Ak nemôžeme zvestovať z domu do domu, nájdeme iný spôsob, ako sa kontaktovať s ľuďmi, a tak poslúchať príkaz, ktorý sme dostali od Boha. A keď nám „nadriadené vrchnosti“ zakazujú usporadúvať zhromaždenia, stretávame sa v malých skupinách, ktoré nepútajú pozornosť. — Rim. 13:1; Hebr. 10:24, 25.

13. Čo Ježiš povedal o podriadenosti autorite?

¹³ V Kázni na vrchu Ježiš poukázal na to, že je potrebné podriaďovať sa autorite: „Ak chce ísť niekto s tebou pred súd, aby si privlastnil tvoj spodný odev, nechaj mu aj vrchný odev; a ak ťa niekto oprávnený núti do služby na jednu míľu, choď s ním dve míle.“ ​(Mat. 5:40, 41)b Ohľaduplnosť a túžba pomáhať iným ľuďom nás podnieti takpovediac ísť míľu navyše. — 1. Kor. 13:5; Tít. 3:1, 2.

14. Prečo by sme nikdy nemali pristúpiť na kompromis, pokiaľ ide o odpadlíkov?

¹⁴ Naša túžba prejavovať poddajnosť by nás však nikdy nemala viesť k tomu, že by sme pristúpili na kompromis, pokiaľ ide o odpadlíkov. V tejto veci musíme zaujať jasný a pevný postoj, aby sme chránili čistotu pravdy a jednotu zboru. O ‚falošných bratoch‘ Pavol napísal: „Tým sme sa nevzdali, aby sme sa podriadili, nie, ani na hodinu, aby vám zostala zachovaná pravda dobrého posolstva.“ ​(Gal. 2:4, 5) Keď sa v zriedkavých prípadoch objaví odpadlíctvo, praví kresťania sa pevne zastávajú toho, čo je správne.

Dozorcovia by mali byť ochotní ustúpiť

15. Ako môžu kresťanskí dozorcovia prejavovať na spoločných schôdzkach ochotu ustúpiť?

¹⁵ Jedna z podmienok, ktoré musí spĺňať brat, ktorý má byť vymenovaný za dozorcu, je ochota ustúpiť. Pavol napísal: „Dozorca má preto byť... rozumný.“ ​(1. Tim. 3:2, 3) Táto vlastnosť je zvlášť potrebná na schôdzkach starších, kde sa rozoberajú záležitosti zboru. Skôr ako starší dospejú k rozhodnutiu, každý z nich sa môže voľne a jasne vyjadriť, i keď sa nemusí každý vyjadriť ku všetkému. V priebehu diskusie môže starší zmeniť názor, keď si vypočuje iných starších, ktorí poukážu na biblické zásady týkajúce sa rozoberanej otázky. Zrelý starší netrvá za každú cenu na osobnom názore, ale je ochotný ustúpiť. Na začiatku majú starší možno rôzne názory, ale úvaha spojená s modlitbami vedie medzi týmito skromnými a poddajnými bratmi k jednote. — 1. Kor. 1:10; prečítajte Efezanom 4:1–3.

16. Akého ducha by mal kresťanský starší prejavovať?

¹⁶ Kresťanský starší by sa mal vo všetkom, čo robí, usilovať podporovať teokraciu. Taký duch by sa mal prejavovať aj v tom, ako pasie stádo, a mal by mu pomáhať prejavovať ohľaduplnosť a byť k ostatným jemný. „Paste Božie stádo, ktoré je vo vašej starostlivosti,“ napísal Peter, „nie z donútenia, ale ochotne; ani nie z lásky k nepoctivému zisku, ale horlivo.“ — 1. Petra 5:2.

17. Ako môžu všetci členovia zboru prejavovať poddajnosť?

¹⁷ Vekovo starší členovia zboru si cenia hodnotnú pomoc mladších a pristupujú k nim s úctou. A zas mladí si ctia bratov a sestry v pokročilom veku, ktorí majú bohaté skúsenosti nazbierané za roky služby Jehovovi. (1. Tim. 5:1, 2) Kresťanskí starší hľadajú v zbore spôsobilých mužov, ktorým by mohli zveriť určité úlohy a ktorých by mohli školiť v tom, ako sa starať o Božie stádo. (2. Tim. 2:1, 2) Každý kresťan by mal uplatňovať Pavlovu inšpirovanú radu: „Poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, a podriaďujte sa im, lebo oni stále bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú skladať účty, aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo by vám to bolo na škodu.“ — Hebr. 13:17.

Buďte poddajnými členmi rodiny

18. Prečo je poddajnosť v rodine vhodná?

¹⁸ Prejavovanie poddajnosti je dôležité aj v rodine. (Prečítajte Kolosanom 3:18–21.) V Biblii sú určené úlohy jednotlivých členov kresťanskej rodiny. Otec je jednak hlavou svojej manželky a jednak tým, kto nesie hlavnú zodpovednosť za výchovu detí. Manželka má uznávať autoritu manžela a deti by sa mali usilovať byť poslušné, lebo je to milé Pánovi. Každý člen rodiny môže prispieť k jednote a pokoju v rodine tým, že bude v správnej miere poddajný. V Biblii nachádzame niekoľko príkladov, ktoré to názorne ukazujú.

19, 20. a) Povedz, aký rozdielny postoj zaujali k svojim synom Éli a Jehova. b) Čo sa z týchto príkladov môžu naučiť rodičia?

¹⁹ Keď bol Samuel ešte len chlapec, izraelským veľkňazom bol Éli. Ale Éliho synovia Chofni a Pinchas boli „naničhodníci“, ktorí „neuznávali Jehovu“. Éli počul zlé správy o svojich synoch vrátane toho, že smilnia so ženami, ktoré slúžia pri vchode do stanu stretnutia. Ako na to zareagoval? Povedal im, že ak hrešia proti Jehovovi, nebude sa mať za nich kto modliť. Ale nijako ich neusmernil ani nepotrestal. A tak vo svojom hriešnom konaní pokračovali. Časom Jehova spravodlivo rozhodol, že si zaslúžia smrť. Keď sa Éli dopočul, že zomreli, zomrel aj on. Aký smutný koniec! Je zrejmé, že Éliho povoľnosť nebola správna, lebo toleroval nesprávne konanie svojich synov. — 1. Sam. 2:12–17, 22–25, 34, 35; 4:17, 18.

²⁰ A teraz sa zamyslime nad tým, ako Jehova zaobchádza so svojimi duchovnými synmi, anjelmi. Prorok Michajah mal pozoruhodné videnie, v ktorom videl zhromaždenie Jehovu s jeho anjelmi. Jehova sa anjelov opýtal, kto by vedel preľstiť zlého kráľa Achaba, aby padol v boji, a potom počúval návrhy svojich synov. Jeden anjel povedal, že Achaba preľstí. Jehova sa ho opýtal, ako to chce urobiť. Anjelova odpoveď ho uspokojila, a tak ho touto úlohou poveril. (1. Kráľ. 22:19–23) Nemôžu sa z toho aj ľudia naučiť niečo o prejavovaní rozumnosti v rámci rodiny? Je vhodné, keď kresťan, ktorý je manželom a otcom, berie do úvahy návrhy manželky a detí. No na druhej strane manželka a deti by mali chápať, že aj keď povedali svoj názor, právomoc rozhodovať má podľa Písma otec a jeho rozhodnutiu by sa mali podriadiť.

21. O čom budeme uvažovať v ďalšom článku?

²¹ Akí sme Jehovovi vďační za láskyplné a múdre pripomienky, aby sme boli poddajní! (Žalm 119:99) V ďalšom článku budeme uvažovať, ako nám vyrovnane prejavovaná poddajnosť pomáha nachádzať šťastie v manželstve.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Aké dobré ovocie prináša poddajnosť?

• Ako môžu dozorcovia prejavovať poddajnosť?

• Prečo je poddajnosť dôležitá v rodine?

[Obrázok na strane 4]

Starší napodobňujú Krista v tom, ako láskavo zaobchádzal s druhými ľuďmi

[Obrázok na strane 6]

Keď majú zboroví starší schôdzku, úvaha spojená s modlitbami a ochota ustúpiť podporuje jednotu