Maj v úcte to, „čo Boh spriahol“

1., 2. K čomu nás nabádajú slová v Hebrejom 13:4?

KAŽDÝ z nás chce prejavovať Jehovovi úctu, lebo vieme, že si ju zaslúži. Jehova sľubuje, že aj on si bude ctiť nás. (1. Sam. 2:30; Prísl. 3:9; Zjav. 4:11) Okrem neho chceme mať v úcte aj druhých, napríklad vládnych predstaviteľov. (Rim. 12:10; 13:7) Ale existuje určitá oblasť, v ktorej je mimoriadne potrebné prejavovať úctu. Je ňou manželstvo.

² Apoštol Pavol napísal: „Manželstvo nech je počestné medzi všetkými a manželské lôžko nech je nepoškvrnené.“ (Hebr. 13:4) Pavol nespomenul tieto slová len tak okrajovo. Práve naopak, je to pokyn. Teda každý kresťan musí mať manželstvo v úcte a musí si ho ceniť. Pozeráš sa tak na manželstvo aj ty, najmä ak si ženatý alebo vydatá?

 3. Akú dôležitú radu dal Ježiš? (Pozri obrázok v úvode článku.)

³ Ak máš manželstvo v úcte, riadiš sa príkladom Ježiša Krista. Ježiš si vážil toto usporiadanie. Keď sa ho farizeji pýtali na rozvod, citoval to, čo Boh povedal o prvom manželstve: „Človek opustí svojho otca a matku a tí dvaja budú jedno telo.“ Potom dodal: „Čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ (Prečítajte Marka 10:2–12; 1. Mojž. 2:24)

 4. Aký vzor pre manželstvo stanovil Jehova?

⁴ Ježiš potvrdil, že manželstvo zriadil Boh, a zdôraznil, že má byť trvalé. Boh nepovedal Adamovi a Eve, že môžu manželstvo ukončiť rozvodom. Vzorom stanoveným v Edene je monogamné manželstvo, pričom „tí dvaja“ majú zostať v trvalom zväzku.

 5. Ako smrť ovplyvňuje manželstvo?

⁵ Následkom Adamovho hriechu začali ľudia zomierať a to ovplyvnilo aj manželstvo. Vidno to zo slov apoštola Pavla, keď kresťanom vysvetľoval, že už nie sú pod mojžišovským Zákonom. Uviedol, že smrťou sa manželstvo končí a pozostalý partner sa môže znovu oženiť alebo vydať. (Rim. 7:1–3)

 6. Čo sa dozvedáme z mojžišovského Zákona o Božom názore na manželstvo?

⁶ Viac podrobností o manželstve sa dozvedáme zo Zákona, ktorý dal Boh izraelskému národu. Izraelský muž si mohol vziať viac manželiek, čo bol zvyk, ktorý existoval ešte predtým, ako dal Boh tento Zákon. Pre polygamiu však boli stanovené určité pravidlá na ochranu žien a detí. Napríklad ak sa Izraelita oženil s otrokyňou a neskôr si vzal ďalšiu ženu, musel sa postarať o to, aby jeho prvá manželka mala jedlo i oblečenie a tiež to, čo jej patrí v manželstve. Boh vyžadoval, aby ju chránil a staral sa o ňu. (2. Mojž. 21:9, 10) Dnes už nie sme pod Zákonom, ale učíme sa z neho, že Boh považuje manželský zväzok za veľmi dôležitý. Ceníš si manželstvo tak ako on?

7., 8. a) Čo hovoril Zákon v 5. Mojžišovej 24:1 o rozvode? b) Ako sa Jehova pozerá na rozvod?

⁷ Čo sa z mojžišovského Zákona dozvedáme o rozvode? Vyplýva z neho, že Jehova si nikdy neprial, aby sa muž a žena rozviedli. Izraelita sa mohol rozviesť len vtedy, ak na manželke „našiel niečo neslušné“. (Prečítajte 5. Mojžišovu 24:1.) Zákon neuvádzal, čo sa považuje za „niečo neslušné“, ale určite to nemal byť len nejaký malý priestupok. Muselo ísť o hanebné správanie alebo o inú závažnú vec. (5. Mojž. 23:14) Je smutné, že v Ježišových dňoch sa mnohí Židia rozvádzali „z akýchkoľvek dôvodov“. (Mat. 19:3) Určite by sme si nechceli osvojiť ich postoj.

⁸ Zo slov proroka Malachiáša spoznávame Boží názor na rozvod. V tom čase bolo bežné, že muži konali zradne a rozvádzali sa „s manželkou svojej mladosti“, možno preto, aby sa mohli oženiť s mladšími pohanskými ženami. Malachiáš napísal, ako sa na to pozeral Boh: „On nenávidí rozvod.“ (Mal. 2:14–16) To je v súlade s tým, čo Božie Slovo hovorí o prvom manželstve: „[Muž] sa pridrží svojej manželky a stanú sa jedným telom.“ (1. Mojž. 2:24) Ježiš mal na manželstvo rovnaký názor ako jeho Otec. Povedal: „Čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ (Mat. 19:6)

 9. Čo znamenajú Ježišove slová v Markovi 10:11, 12?

⁹ Niekto sa možno opýta: Existuje nejaký dôvod na to, aby sa kresťan rozviedol a vstúpil do nového manželstva? Všimnime si, aký bol Ježišov názor na rozvod: „Ktokoľvek sa rozvádza so svojou manželkou a ožení sa s inou, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak sa žena po rozvode so svojím manželom vydá za iného, cudzoloží.“ (Mar. 10:11, 12; Luk. 16:18) Je jasné, že Ježiš mal úctu k manželstvu a chcel, aby ju mali aj druhí. Muž, ktorý sa pod nejakou zámienkou rozvádza so svojou vernou manželkou (alebo žena so svojím verným manželom) a vstupuje do nového manželstva, sa dopúšťa cudzoložstva. Je to tak preto, lebo manželstvo sa rozvodom automaticky nekončí. V Božích očiach sú tí dvaja stále „jedným telom“. Navyše Ježiš povedal, že muž, ktorý sa rozvádza so svojou vernou manželkou, ju vystavuje riziku, že sa dopustí cudzoložstva. V akom zmysle? V Ježišových časoch sa rozvedená žena mohla cítiť nútená znovu sa vydať, aby získala finančnú podporu. Ale keby to urobila, dopúšťala by sa cudzoložstva.

10. Aký je jediný biblický dôvod na rozvod a vstup do nového manželstva?

¹⁰ Ježiš určil pravidlo, kedy je možné ukončiť manželstvo: „Hovorím vám, že každý, kto sa rozvádza so svojou manželkou okrem dôvodu smilstva [po grécky porneia] a ožení sa s inou, cudzoloží.“ (Mat. 19:9) Túto myšlienku vyjadril aj v Kázni na vrchu. (Mat. 5:31, 32) V oboch prípadoch hovoril o „smilstve“, čiže o sexuálnej nemravnosti. Tento výraz zahŕňa celú škálu nemravných skutkov. Patrí k nim cudzoložstvo, prostitúcia, sexuálne styky medzi nezosobášenými ľuďmi, homosexualita a sodomia. Napríklad keby sa ženatý muž dopustil sexuálnej nemravnosti, jeho manželka sa môže rozhodnúť, či sa s ním rozvedie alebo nie. Ak sa s ním rozvedie, Boh bude považovať ich manželstvo za ukončené.

11. Prečo sa kresťan možno rozhodne, že sa nerozvedie, aj keď má na to biblický dôvod?

¹¹ Ježiš nepovedal, že ak sa človek v manželstve dopustí sexuálnej nemravnosti (porneia), jeho nevinný partner sa s ním musí rozviesť. Napríklad ak by sa manžel dopustil nevery, jeho manželka sa môže rozhodnúť, že sa s ním nerozvedie. Možno ho stále miluje. Možno je ochotná odpustiť mu a spolupracovať s ním na zlepšení ich vzťahu. No ak sa s ním rozvedie a zostane nevydatá, bude zažívať isté ťažkosti. Dokáže sa uživiť? Čo jej sexuálne potreby? Ako zvládne pocit osamelosti? A čo keď má deti? Nebude ťažšie vychovať ich v pravde, keď zostane sama? (1. Kor. 7:14) Je jasné, že nevinný partner, ktorý sa rozvedie, musí riešiť závažné problémy.

12., 13. a) Aké manželstvo mal Hozeáš? b) Prečo si Hozeáš priviedol Gomer späť a čo sa z toho učíme o manželstve?

¹² O Božom názore na manželstvo sa dozvedáme aj z toho, čo zažil prorok Hozeáš. Boh mu povedal, aby sa oženil s Gomer, ktorá sa stane „manželkou smilstva“ a bude mať „deti smilstva“. Gomer „oťarchavela a časom [Hozeášovi] porodila syna“. (Hoz. 1:2, 3) Neskôr mala dcéru a ďalšieho syna, pravdepodobne zo svojho cudzoložného vzťahu. Napriek tomu, že sa opakovane dopúšťala nevery, Hozeáš sa s ňou nerozviedol. Nakoniec od neho odišla a stala sa otrokyňou. Ale Hozeáš ju vykúpil a priviedol si ju domov. (Hoz. 3:1, 2) Na príklade Hozeáša Jehova ukázal, že opakovane odpúšťal Izraelitom ich neverné konanie. Čo sa z toho učíme?

¹³ Keď sa kresťan, ktorý žije v manželstve, dopustí nemravnosti, jeho nevinný partner sa musí rozhodnúť, čo urobí. Ježiš povedal, že verný kresťan má dôvod na rozvod a môže znovu vstúpiť do manželstva. No môže svojmu nevernému partnerovi odpustiť. Nie je to nesprávne rozhodnutie. Hozeáš si priviedol Gomer späť a povedal jej, že už nesmie mať pomer so žiadnym iným mužom. Podľa poznámky pod čiarou k Hozeášovi 3:3 v revidovanom Preklade nového sveta Svätých písiem z roku 2013 Hozeáš nemal s Gomer istý čas pohlavný styk. Časom s ňou však obnovil manželský život a tým napodobnil Jehovu, ktorý bol ochotný prijať svoj ľud späť a obnoviť k nemu vzťah. (Hoz. 1:11; 3:3–5) Čo sa z toho učíme o manželstve? Ak nevinný partner nepodá žiadosť o rozvod a začne so svojím manželským partnerom opäť intímne žiť, dáva najavo, že mu neveru odpustil. (1. Kor. 7:3, 5) Tým zaniká dôvod na rozvod. Potom by mali obaja pracovať na tom, aby získali Boží názor na manželstvo.

14. Čo sa môže stať v manželstve podľa slov v 1. Korinťanom 7:10, 11?

¹⁴ Každý kresťan by sa mal snažiť, aby si vážil manželstvo tak ako Jehova a Ježiš. No niektorým z nás sa to možno nedarí, lebo všetci sme nedokonalí. (Rim. 7:18–23) Preto by nás nemalo prekvapovať, že aj niektorí kresťania v prvom storočí mali manželské problémy. Hoci Pavol napísal, že „manželka nemá odchádzať od svojho manžela“, v niektorých prípadoch sa to stalo. (Prečítajte 1. Korinťanom 7:10, 11.)

15., 16. a) O čo by sa mali usilovať manželia, keď majú problémy, a prečo? b) Ako sa dá táto rada uplatniť v manželstve s partnerom, ktorý nie je Jehovovým svedkom?

¹⁵ Pavol neuvádza, prečo žili niektoré dvojice v rozluke. Vieme však, že dôvodom nebola nemravnosť. Keby sa napríklad manžel dopustil nemravnosti, manželka by sa mohla rozviesť a vstúpiť do nového manželstva. Pavol napísal, že manželka, ktorá žije oddelene od manžela, „nech zostane nevydatá alebo nech sa opäť zmieri so svojím manželom“. Teda v Božích očiach sú tí dvaja stále manželmi. Pavol radí, že ak príčinou ich rozluky nie je sexuálna nemravnosť, ale nejaký iný problém, mali by sa usilovať o zmierenie. Môžu požiadať o pomoc starších. Starší by sa nemali postaviť na jednu či na druhú stranu, ale mali by dvojici poskytnúť biblickú radu.

¹⁶ Čo ak má kresťan manželského partnera, ktorý neslúži Jehovovi? Je prijateľné, aby sa od neho odsťahoval a žil v rozluke, ak majú v manželstve problémy? Ako bolo uvedené, jediným biblickým dôvodom na rozvod je sexuálna nemravnosť. V Biblii sa však neopisujú dôvody na rozluku. Pavol napísal, že ak má „žena... neveriaceho manžela, a on je napriek tomu ochotný s ňou bývať, nech neopúšťa svojho manžela“. (1. Kor. 7:12, 13) A táto rada platí aj dnes.

17., 18. Prečo sa niektorí kresťania rozhodli neopustiť svojho manželského partnera aj napriek problémom?

¹⁷ Niekedy dáva „neveriaci manžel“ najavo, že nechce bývať so svojou veriacou manželkou. Možno s ňou zaobchádza mimoriadne násilnícky, a to dokonca do takej miery, že sa obáva o svoje zdravie či život. Možno sa o ňu a o rodinu odmieta hmotne starať alebo vážne ohrozuje jej duchovný život. V takých prípadoch sa kresťanka možno rozhodne, že od neho odíde, lebo svojím správaním jej dáva najavo, že „nie je ochotný s ňou bývať“, aj keď možno hovorí niečo iné. Ale iné kresťanky sa v podobne náročnej situácii možno rozhodnú, že zostanú s manželom. Napriek ťažkostiam vytrvávajú v manželstve a pracujú na tom, aby sa situácia zlepšila. Prečo?

¹⁸ Aj keď sa manželia rozhodnú žiť v rozluke, ich manželstvo je stále platné. Život v rozluke však so sebou prináša problémy, o ktorých sme už hovorili. Apoštol Pavol uviedol ďalší dôvod, prečo by manželia mali zostať spolu. Napísal: „Neveriaci manžel je posvätený vzhľadom na svoju manželku a neveriaca manželka je posvätená vzhľadom na brata; inak by boli vaše deti nečisté, ale teraz sú sväté.“ (1. Kor. 7:14) Mnohí verní kresťania zostali so svojím neveriacim manželským partnerom aj za veľmi náročných okolností. Keď sa časom stal Jehovovým svedkom, zažili veľkú radosť. Ich úsilie naozaj stálo za to. (Prečítajte 1. Korinťanom 7:16; 1. Petra 3:1, 2)

19. Prečo je v kresťanskom zbore veľa šťastných manželstiev?

¹⁹ Ježiš poskytol usmernenie o rozvode a apoštol Pavol o rozluke. Obom záležalo na tom, aby Boží služobníci mali úctu k manželstvu. Dnes je v zboroch na celom svete množstvo šťastných manželských dvojíc. Pravdepodobne aj ty poznáš také dvojice vo svojom zbore. Tvoria ich verní bratia, ktorí milujú svoje manželky, a oddané manželky, ktoré milujú svojich manželov. Títo kresťania dávajú najavo, že majú manželstvo v úcte. Máme radosť, že milióny kresťanov sú živým dôkazom pravdivosti Božích slov: „Muž opustí otca a matku a bude sa pridŕžať svojej manželky a tí dvaja sa stanú jedným telom.“ (Ef. 5:31, 33)