Rýchly letec dážďovník
OD DOPISOVATEĽA „PREBUĎTE SA!“ V KENI
ŽENÚC SA VZDUCHOM na svojich kosákovito zahnutých krídlach, letí jeden z najrýchlejších živých tvorov na zemi. Je to malý vtáčik, ktorý váži iba niekoľko desiatok gramov, no i tak dokáže letieť po oblohe obrovskou rýchlosťou. „Bolo zistené, že dážďovníky dosiahnu vo vzduchu rýchlosť nad 100 míľ (160 kilometrov) za hodinu,“ uvádza The Encyclopedia Americana.
Zdá sa, že dážďovníky sa vôbec nenamáhajú, keď sa vznášajú vysoko nad zemou, otáčajú sa a nakláňajú pri love hmyzu v krkolomnej rýchlosti. Dážďovníky trávia vo vzduchu viac času ako ktorýkoľvek iný vták — hľadajú si tu potravu, jedia, pijú, zbierajú materiál na stavbu hniezda a dokonca sa vo vzduchu pária. Strávia toľko času lietaním, že pozorovatelia v staroveku verili, že dážďovníky odpočívajú v nebesiach, niekde vysoko v oblakoch, kde ich nevidno. Niektoré dážďovníky môžu byť vo vzduchu až deväť mesiacov v roku! Tieto obdivuhodné vtáčiky podľa všetkého pri plachtení vo vzduchu dokonca i spia!
Vytvorené, aby lietali
Dážďovník je aerodynamický zázrak. Má účelné krídla v tvare polmesiaca, ktoré sa zakrivujú smerom dozadu, a tak veľmi znižujú odpor vzduchu, ktorý spomaľuje let väčšiny vtákov. Keď lietajú, zrýchlenie dosahujú krátkymi rýchlymi pohybmi krídel prerušovanými krátkym plachtením.
Ich neobyčajná schopnosť manévrovať je čiastočne pripisovaná tomu, že pri lietaní dokážu udierať jedným krídlom rýchlejšie ako druhým. To, že dážďovníky dokážu každým krídlom udierať trochu inak, im umožňuje robiť náhle obraty bez toho, že by spomalili. Dáva im to možnosť dosiahnuť veľkú rýchlosť, keď krúžia a zberajú letiaci hmyz do široko otvoreného zobáka. Dážďovník musí zjesť veľké množstvo hmyzu, aby získal veľa energie, ktorú si od neho vyžaduje jeho rýchly životný štýl. A títo svižní letci môžu pri hľadaní svojej koristi denne zdolať stovky kilometrov.
Skromný výzor dážďovníka ostro kontrastuje s jeho výnimočnými leteckými schopnosťami. Ani samček, ani samička nie sú veľmi pôsobiví, väčšina z nich má nenápadnú sivú alebo hnedú farbu. Po celom svete nájdeme mnoho druhov dážďovníkov a môžeme ich pozorovať hlavne v tropických a subtropických oblastiach. Tie, ktoré žijú na severnej pologuli, preletia v zime tisíce kilometrov do oblastí s teplým podnebím.
Hniezdo z lepidla
Dážďovník používa pri stavbe svojho hniezda veľmi zvláštny stavebný materiál — vlastné sliny! Jeho špeciálne slinné žľazy môžu produkovať veľké množstvo slín, ktoré slúžia ako lep na zliepanie materiálov pri stavbe hniezda.
Dážďovníky zriedka pristanú na rovnej zemi a nemôžu hradovať ako iné vtáky. Ich nohy majú malé beháky v tvare háčika a sú také krátke, že tohto vtáčika nemôžu natoľko zodvihnúť, aby urobil úplný záber krídlami. No ich nohy sú ideálne prispôsobené na pridŕžanie sa zvislých plôch, ako sú útesy, jaskyne a múry budov. Keď nastane čas, aby si dážďovník urobil hniezdo, nedokáže zbierať listy, vetvičky alebo blato zo zeme, ako to robia iné vtáky. Musí nájsť iný spôsob.
Dážďovník komínový zbiera vetvičky tak, že rýchlo letí okolo konárov stromov, uchmatne vetvičku a svojou hybnou silou ju odlomí. Potom vetvičky spolu zlepí a pripevní ich na zvislý povrch svojimi lepkavými slinami. Americký palmový dážďovník sa rýchlo pohybuje vzduchom a zachytáva vlasy, perie, kúsky bavlny a kúsky ďalších ľahkých letiacich materiálov, ktoré používa spolu so svojimi slinami na postavenie hniezda.
Ďalší dážďovník bol vhodne nazvaný dážďovníček jedlé hniezdo. Jeho hniezdo je postavené takmer výlučne z jeho vlastných stvrdnutých slín. Už stáročia sú tieto hniezda vytvorené zo slín používané ako hlavná zložka výbornej polievky, ktorú varia v Oriente. Správa uvádza, že na prípravu tejto gastronomickej pochúťky sa každý rok použijú milióny hniezd.
Jedno z najzaujímavejších hniezd je vytvorené z glejovitých slín dážďovníka vidlochvostého. Tento drobný vtáčik nalepí malú plochú podušku z peria na spodnú stranu palmového listu. Naopak zavesené hniezdo sa často divoko kolíše vo vetre. Ako sa drobné vajíčko udrží v hniezde? David Attenborough v knihe Trials of Life vysvetľuje: „Zdá sa takmer nemožné, že by sa to jediné vajíčko mohlo udržať v maličkom hniezde. A určite by vypadlo, keby vtáky neprilepili nielen hniezdo k listu, ale aj vajíčko k hniezdu.“ Keď sú hniezdo i vajce bezpečne pripevnené k palmovému listu, rodičia sa prichytia pazúrikmi hniezda a striedajú sa v sedení na vajíčku. Keď sa vtáča vyliahne, drží sa svojho hniezda, ktoré sa kýve vo vetre, až kým mu nenarastie perie a z hniezda nevyletí.
Je to úžasné divadlo, pozorovať tisíce dážďovníkov, ako letia v rýchlych víroch a pritom hlasno švitoria, akoby plné vzrušenia. Keď ich pozorujete zdola, cítite úctivú bázeň pri pohľade na ich slobodný let, ako aj ocenenie pre krásu ich inteligentného dizajnu.
[Obrázky na strane 17]
Apus melba
Dážďovník tmavý, ktorý žije v Európe
[Prameň ilustrácie]
Animals/Jim Harter/Dover Publications, Inc.
[Obrázok na strane 17]
Dážďovník komínový
[Prameň ilustrácie]
© Robert C. Simpson/Visuals Unlimited
[Prameň ilustrácie na strane 16]
© D. & M. Zimmerman/VIREO