Bocian — verný druh

Od španielskeho dopisovateľa časopisu Prebuďte sa!

BOCIAN — tradičný posol jari, nositeľ novorodeniatok a šťastia — má už oddávna svoje osobitné miesto v mýtoch i citoch človeka. Jeho spanilý let, jeho záľuba v ľudských usadlostiach a dôležitá úloha v boji proti škodcom poľnohospodárskych plodín, to všetko prispelo k jeho obľúbenosti.

Ale asi najviac cenenou z jeho vlastností je jeho vernosť — vernosť ku svojmu hniezdu, do ktorého sa vracia každý rok, a verná oddanosť svojmu partnerovi, s ktorým ho viaže celoživotné puto. Nie náhodou má jeho hebrejské meno význam „verne oddaný“ alebo „ten, kto prejavuje láskyplnú pozornosť“. Podľa talmudu je to tvor vyznačujúci sa tým, že láskavo zaobchodí so svojím druhom.

V Holandsku pred takmer dvesto rokmi bol bocian vďaka svojej dobrej povesti chráneným druhom. V Haagu vraj bolo možné vidieť skrotených bocianov prechádzajúcich sa po rybnom trhu. Neskôr sa bocian stal národným vtákom v Nemecku. A dnes v mnohých európskych mestách stavajú na strechách vyvýšené plošiny, ktoré pozývajú týchto priateľských vtákov, aby sa na nich uhniezdili. Bociany sú vítanými susedmi!

Prílety a odlety

Niektoré európske bociany prezimujú vo východnej Afrike na juh od Sahary, iné však cestujú až do južnej Afriky. Túto dlhú cestu na juh nastupujú v auguste. Nie sú veľmi zdatní letci, cestu majú rozdelenú na viac úsekov. Dávajú prednosť ťahu v rôzne veľkých skupinách, často sa pred odletom spoja všetky bociany z istej oblasti. Naspäť do svojich hniezd prilietajú vo februári alebo v marci, patria medzi prvé sťahovavé vtáky vracajúce sa na sever.

Tiahnúce bociany vždy vzbudzujú pozornosť svojou veľkosťou — rozpätie ich krídel je asi dva metre — a spoľahlivosťou. Veľké kŕdle bocianov presne prelietajú na jeseň a na jar Palestínou. Pred vyše 2 500 rokmi na to poukázal prorok Jeremiáš, ktorý správne opísal bociana ako vtáka, ktorý ‚dodržiava čas svojho príletu‘. — Jeremiáš 8:7, Ekumenický preklad.

Vzdialenosť, ktorú bociany každý rok preletia — a v mnohých prípadoch je to skoro 20 000 kilometrov — je úctyhodná, najmä keď uvážime, že väčšiu časť cesty plachtia. Podobne ako veľkí dravci, využívajú stúpajúce prúdy teplého vzduchu, aby nabrali výšku, a potom na svojich širokých krídlach úspešne preplachtia veľké vzdialenosti, len zriedka mávnuc krídlami.

Zvláštnosťou bocianieho ťahu je ich prelet Stredomorím. Nerady lietajú nad vodou, lebo tam im chýbajú teplé prúdy. A tak sa každý rok v auguste zhromaždia tisíce bocianov na dvoch miestach, kde je vzdialenosť cez vodu najkratšia (pri Gibraltarskej úžine a pri Bospore). Prekvapujúce na tom je, že ani dlhá cesta cez saharskú púšť neľaká bociany natoľko, ako tých 14 km cez pásik mora oddeľujúci Španielsko od Afriky, nad ktorým letia až päť hodín.

Neobyčajné hniezdo

Bocianom najviac vyhovuje hniezdenie na vyvýšených miestach, napríklad na vrcholcoch vysokých stromov, hoci niekedy sa uspokoja aj s ich novodobými náhradami, stĺpmi elektrického vedenia. V biblických časoch si často stavali svoje „domy“ na borievkových stromoch. — Žalm 104:17.

Po stáročia však boli najobľúbenejšími miestami ich hniezdisk vrcholky striech, veže kostolov a komíny všade po celej Európe. Samce i samice trpezlivo stavajú hniezdo neobyčajnej konštrukcie, ktoré často vyzerá tak, akoby sa každú chvíľu malo zrútiť zo svojej podpery. Ale zdanie klame, a veľké hniezda sa iba zriedkavo uvoľnia aj za najprudkejších búrok. Tieto hniezda sú také trvanlivé, že bociany každoročne po svojom návrate strávia len asi týždeň nepatrnými opravami svojho príbytku.

Túto opravu, ktorá pozostáva z pridávania vetvičiek a iného materiálu, vykonávajú oba bociany hneď, ako priletia. Tieto opravy môžu napokon spôsobiť aj pád hniezda. Hniezdo sa jednoducho zrúti pod vlastnou ťarchou, pretože je potom vysoké i dva metre a v priemere meria meter i viac.

Tak ako sa rodičia každej jari vracajú do svojho hniezda, podobne aj ich potomstvo sa pokúša nájsť si miesto najbližšie od hniezda, v ktorom sa vyliahlo. A tak niektoré staré budovy hostia tucet i viac ohromných hniezd, ktoré sú všetky obývané potomkami jedného pôvodného páru.

Zlá terajšia situácia bocianov

I keď sa veľa európskych miest pokúša vytvoriť bocianom podmienky a bociany sú tu vítané, ich budúcnosť je napriek tomu chmúrna. Vo Švajčiarsku bolo v minulom storočí asi 500 hniezd, dnes ich však zostala už iba hŕstka. Podobný smutný obraz sa naskytá vo Švédsku, Holandsku, Dánsku a Nemecku, tam všade ich počet znepokojujúco klesá. V Španielsku, kde ešte možno bociany bežne uvidieť, za desať rokov klesol počet obývaných hniezd o polovicu. Celá európska populácia bocianov sa teraz odhaduje iba na 10 000 až 20 000 párov. Čo sa to robí s vtákmi, ktorí boli človeku vždy najmilší?

Nepochybne v tom zohráva úlohu veľa činiteľov, no väčšina z nich súvisí s tým, ako človek ničí svoje životné prostredie. Vo svojich zimných oblastiach v Afrike sú bociany často lovené a zabíjané na mäso, čo je ekologická tragédia, pretože bociany počas zimných mesiacov zhltnú celé roje kobyliek, o ktorých je známe, že dokážu zničiť podstatnú časť africkej úrody. A v Európe vychovávajú bociany len málo mladých pre neplodné vajcia zapríčinené používaním pesticídov a pre straty mnohých území, ktoré im poskytovali potravu. Okrem toho je pre množstvo veľkých vtákov smrteľným nebezpečenstvom elektrické vedenie, a smrť ďalších majú na svedomí nezodpovední, streľbou posadnutí lovci.

Ochrancovia prírody sa snažia bociana chrániť, lenže úspešný program ochrany závisí od spolupráce mnohých krajín, a to nie je ľahké. Tí ktorí majú lásku k Božiemu stvoreniu, dúfajú, že nikdy nedôjde k tomu, že by majestátne krídla bociana zmizli z našej oblohy a že by nám tento prívetivý a verný vták už neohlasoval príchod jari.

[Rámček na strane 16]

Bocian a deti

Celé stáročia sa deťom hovorilo, že malé deti nosí bocian, a i dnes majú bociany prvé miesto na pohľadniciach s blahoželaním k narodeniu dieťaťa. Odkiaľ pochádza táto bájka?

Táto predstava vychádza z dvoch legiend. Pred dávnymi rokmi si ľudia všimli, že bociany sa akoby zázrakom objavujú každý rok v ten istý čas. Niektorí sa nazdávali, že počas zimných mesiacov odchádzajú do Egypta a tam sa menia na mužov, ale na jar sa znovu stávajú vtákmi. (To vysvetľovalo ich príchylnosť k ľudským príbytkom.)

Ľudia si tiež všimli, že bociany väčšinu dňa strávia zháňaním potravy v močarinách, o ktorých sa rozprávalo, že v nich sídlia duše novorodencov. A keďže bociany sú medzi vtákmi najstarostlivejšími rodičmi, nebolo už treba veľa fantázie na to, aby si ľudia spojili skutočnosť s výmyslom a prišli na nápad, že malé deti nosí bocian.

[Obrázok na strane 14]

[Obrázok na stranách 16, 17]

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Godo-Foto

[Prameň ilustrácie na strane 16]

Godo-Foto