Kapitola 81
Ďalšie pokusy zabiť Ježiša
JE ZIMA a Ježiš sa prechádza zastrešeným priestorom, známym ako Šalamúnovo stĺporadie, ktoré je vedľa chrámu. Okolo neho sa zhromažďujú Židia a začínajú hovoriť: „Ako dlho budeš držať naše duše v napätí? Ak si Kristus, povedz nám to otvorene.“
„Povedal som vám,“ hovorí Ježiš, „a predsa neveríte.“ Ježiš im nepovedal priamo, že je Kristus, ako to kedysi povedal Samaritánke pri studni, ale odhalil im svoju totožnosť, keď im vysvetlil, že prišiel z neba a že bol už pred Abrahámom.
Ježiš však chce, aby ľudia sami dospeli k záveru, že je Kristus, keď budú porovnávať jeho činnosť s tým, čo o Kristovej činnosti predpovedala Biblia. Preto predtým svojim učeníkom prikázal, aby nikomu nehovorili, že je Kristus. A preto teraz ďalej hovorí týmto nepriateľským Židom: „Skutky, ktoré robím v mene svojho Otca, tie svedčia o mne. Ale vy neveríte.“
Prečo neveria? Je vari málo dokladov, že Ježiš je Kristus? Nie. Ježiš upozorňuje na príčinu, keď im hovorí: „Nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas a poznám ich a nasledujú ma. A dávam im večný život a istotne nebudú zničené a nikto ich neuchváti z mojej ruky. Čo mi dal môj Otec, je väčšie ako všetko ostatné, a nikto ich nemôže uchvátiť z Otcovej ruky.“
Potom Ježiš opisuje svoj blízky vzťah k svojmu Otcovi: „Ja a Otec sme jedno.“ Ježiš je na zemi a jeho Otec v nebi. Preto zrejme nehovorí, že on a jeho Otec sú doslova čiže telesne jedno. Skôr tým vyjadruje, že sú zajedno v predsavzatí, čiže sú jednotní.
Ježišove slová Židov nahnevali, a preto zbierajú kamene a chcú ho zabiť. To isté urobili pred niekoľkými mesiacmi na sviatku stánkov. Ježiš smelo hovorí týmto mužom, ktorí ho chcú zabiť: „Ukázal som vám mnoho znamenitých skutkov od Otca. Pre ktorý z týchto skutkov ma kameňujete?“
„Nekameňujeme ťa pre nejaký znamenitý skutok, ale pre rúhanie, lebo ty, hoci si človek, robíš sa bohom,“ odpovedajú Židia. Ježiš nikdy netvrdil, že je bohom. Prečo to teda Židia hovoria?
Zrejme preto, že si Ježiš robí nárok na moc, o ktorej si myslia, že patrí výlučne Bohu. Napríklad o svojich „ovciach“ povedal: „Dávam im večný život.“ To nemôže urobiť žiaden človek. Ale Židia prehliadajú, že Ježiš uznáva, že dostal moc od svojho Otca.
Ježiš tvrdí, že je menší ako Boh, čo je zrejmé z jeho ďalšej otázky: „Či nie je napísané vo vašom Zákone [v Žalme 82:6]: ‚Povedal som: „Ste bohovia“‘? Ak nazval ‚bohmi‘ tých, ku ktorým prišlo Božie slovo, a Písmo predsa nemôže byť zrušené, hovoríte mne, ktorého Otec posvätil a poslal do sveta: ‚Rúhaš sa,‘ lebo som povedal, že som Boží Syn?“
Keď Písmo nazýva nespravodlivých ľudských sudcov ‚bohmi‘, čo môžu títo Židia vytýkať Ježišovi, keď hovorí: „Som Boží Syn“? Ježiš dodáva: „Ak nerobím skutky svojho Otca, neverte mi. Ale ak ich robím, aj keby ste neverili mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a ďalej poznávali, že Otec je v spojení so mnou a ja som v spojení s Otcom.“
Keď to Ježiš hovorí, Židia sa ho chcú zmocniť. Ale on im uniká tak ako vtedy na sviatok stánkov. Opúšťa Jeruzalem a odchádza cez rieku Jordán na miesto, kde takmer pred štyrmi rokmi začal krstiť Ján. Toto miesto zrejme nie je ďaleko od južného brehu Galilejského mora, čo je z Jeruzalema asi na dva dni cesty.
K Ježišovi tam prichádzajú mnohí ľudia a hovoria: „Ján síce neurobil ani jediné znamenie, ale všetko, čo povedal Ján o tomto, je pravda.“ Preto tam mnohí uveria v Ježiša. Ján 10:22–42; 4:26; 8:23, 58; Matúš 16:20.
▪ Podľa čoho majú ľudia spoznať, že Ježiš je Kristus?
▪ V akom zmysle je Ježiš a jeho Otec jedno?
▪ Prečo asi Židia hovoria, že Ježiš sa robí bohom?
▪ Ako Ježiš citovaním zo Žalmu dokázal, že sa nevyhlasuje za rovného Bohu?