Čo o tom hovorí Biblia?

Prečo ovládať svoj hnev?

MALO to zlovestný začiatok. „Teraz, keď som hlavou tohto domu, nebudeš mi robiť problémy tým, že budeš chodiť neskoro,“ kričal John na svoju mladú nevestu Ginger.a Vrieskal na ňu vyše trištvrte hodiny, pričom žiadal, aby zostala sedieť na gauči. Urážlivá reč sa v ich manželstve stala niečím bežným. Žiaľ, Johnovo hnevlivé správanie sa stupňovalo. Trieskal dvermi, búchal do kuchynského stola a počas divokej jazdy udieral do volantu, čím ohrozoval život ostatných v aute.

Nanešťastie, ako bezpochyby dobre viete, takéto scenáre sa veľmi často opakujú. Bol hnev tohto muža oprávnený, alebo sa tento muž prestal ovládať? Je každý hnev nesprávny? Kedy ide o neovládaný hnev? Kedy hnev zachádza priďaleko?

Ovládaný hnev môže byť oprávnený. Taký bol napríklad Boží hnev, ktorý vzbĺkol proti starovekým nemorálnym mestám Sodome a Gomore. (1. Mojžišova 19:24) Prečo? Lebo obyvatelia týchto miest sa dopúšťali násilia a skazených sexuálnych praktík, čo bolo známe v celej tej oblasti. Napríklad keď anjelskí poslovia navštívili spravodlivého muža Lóta, dav mladých i starých mužov sa pokúšal znásilniť Lótových hostí. Jehova Boh bol oprávnene nahnevaný, keď videl takú hrubú nemravnosť. — 1. Mojžišova 18:20; 19:4, 5, 9.

Aj dokonalý človek Ježiš Kristus mal podobne ako jeho Otec príležitosť nahnevať sa. Chrám v Jeruzaleme mal byť centrom uctievania Božieho vyvoleného ľudu. Mal byť „domom modlitby“, kde mohli jednotlivci predkladať osobné obete a dary Bohu, kde mohli byť vyučovaní jeho cestám a kde mohli byť odpustené ich hriechy. V chráme mohli akoby komunikovať s Jehovom. Namiesto toho náboženskí vodcovia v Ježišových dňoch zmenili chrám na „dom obchodu“ a „jaskyňu lupičov“. (Matúš 21:12, 13; Ján 2:14–17) Z predaja zvierat, ktoré sa mali použiť na obetovanie, mali osobný zisk. V pravom zmysle slova ošklbávali stádo. A tak bol Boží Syn úplne oprávnený vyhnať týchto podvodníkov z domu svojho Otca. Je pochopiteľné, že Ježiš bol nahnevaný!

Keď sa nahnevajú nedokonalí ľudia

Aj nedokonalý človek sa môže občas spravodlivo rozhorčiť. Pouvažuj nad tým, čo sa stalo Mojžišovi. Izraelský národ bol práve zázračne vyvedený z Egypta. Jehova dramaticky ukázal svoju moc nad falošnými bohmi Egypta tak, že postihol Egypťanov desiatimi ranami. Potom Izraelitom otvoril cestu na únik rozdelením Červeného mora. Nato boli privedení na úpätie vrchu Sinaj, kde boli zorganizovaní do národa. Mojžiš ako sprostredkovateľ vyšiel na vrch, kde dostal Božie zákony. Spolu so všetkými ostatnými zákonmi dal Jehova Mojžišovi Desať prikázaní, napísaných „Božím prstom“ na kamenné tabuľky, ktoré Boh sám vytesal z vrchu. No čo našiel Mojžiš, keď zostúpil? Ľud sa obrátil k uctievaniu sochy zlatého teľaťa! Ako rýchlo zabudli! Prešlo len niekoľko týždňov. ‚Mojžišov hnev spravodlivo vzplanul.‘ Roztrieskal kamenné tabuľky a potom zničil sochu teľaťa. — 2. Mojžišova 31:18; 32:16, 19, 20.

Neskôr pri inej príležitosti sa Mojžiš neovládol, keď sa ľud sťažoval na nedostatok vody. Bol podráždený a na chvíľu stratil svoju známu miernosť alebo pokojnú povahu. To viedlo k vážnej chybe. Namiesto toho, aby velebil Jehovu ako toho, kto sa stará o Izrael, Mojžiš hovoril k ľudu drsne a obrátil pozornosť na svojho brata Árona a na seba. A tak Boh videl, že je vhodné Mojžiša pokarhať. Nebolo mu dovolené vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. Po tomto priestupku pri Meribe už nie je ďalšia zmienka o tom, že by sa Mojžiš neovládol. Zjavne sa z tohto napomenutia poučil. — 4. Mojžišova 20:1–12; 5. Mojžišova 34:4; Žalm 106:32, 33.

Medzi Bohom a človekom je teda rozdiel. Jehova môže ‚ovládať svoj hnev‘ a je vhodne opísaný ako „pomalý do hnevu“, pretože jeho dominantnou vlastnosťou je láska, nie hnevlivosť. Jeho hnev je vždy spravodlivý, vždy oprávnený a vždy ovládaný. (2. Mojžišova 34:6; Izaiáš 48:9; 1. Jána 4:8) Dokonalý človek Ježiš Kristus bol vždy schopný ovládať prejavy svojho hnevu; je opísaný ako „miernej povahy“. (Matúš 11:29) Naproti tomu nedokonalí ľudia, dokonca muži viery ako Mojžiš, mali ťažkosti s ovládaním svojho hnevu.

Ľudia tiež vo všeobecnosti nedomyslia dostatočne následky. Ak niekto stratí kontrolu nad svojím hnevom, môže za to zaplatiť. Napríklad aké sú zrejmé následky, ak sa manžel rozčúli na svoju manželku do takej miery, že päsťou spraví v stene dieru? Ich dom je poškodený. Jeho ruka môže byť poranená. Ale viac než to — aký účinok bude mať jeho výbuch na lásku a úctu, ktorú má voči nemu jeho manželka? Stena môže byť za niekoľko dní opravená a jeho ruka sa za niekoľko týždňov môže uzdraviť; ale ako dlho bude trvať, kým opäť získa dôveru a úctu svojej manželky?

Biblia je skutočne plná príkladov ľudí, ktorí zlyhali v ovládaní svojho hnevu a ktorí trpeli následkami. Pouvažujme aspoň nad niekoľkými. Kain bol vyhnaný po tom, čo zabil svojho brata Ábela. Simeon a Lévi boli prekliati svojím otcom za zabitie mužov v Sicheme. Jehova postihol Uzzijaha malomocenstvom, keď sa Uzzijah rozhneval na kňazov, ktorí sa ho snažili napomenúť. Keď sa Jonáš „rozpálil hnevom“, Jehova ho pokarhal. Všetci sa museli za svoj hnev zodpovedať. — 1. Mojžišova 4:5, 8–16; 34:25–30; 49:5–7; 2. Paralipomenon 26:19; Jonáš 4:1–11.

Kresťania sa musia zodpovedať za svoje činy

Podobne kresťania dnes musia predložiť účet za svoje konanie Bohu a do určitej miery aj svojim spoluveriacim. To môžeme ľahko vidieť z toho, ako Biblia používa grécke výrazy označujúce hnev. Jedno z dvoch najčastejšie používaných slov je orgé. Obyčajne sa prekladá ako „hnev“ a obsahuje prvok uvedomenia si a dokonca uváženia, často s úmyslom odplatiť sa. A tak Pavol nabáda kresťanov v Ríme: „Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu [orgé]; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘“ Namiesto toho, aby prechovávali zlosť voči svojim bratom, boli povzbudení, aby „[premáhali] zlo dobrom“. — Rimanom 12:19, 21.

Ďalším často používaným výrazom je thymos. Koreň slova „pôvodne označuje prudký pohyb vzduchu, vody, pôdy, zvierat alebo ľudí“. A tak je toto slovo opisované rôzne, ako „vášnivý výbuch nepriateľských pocitov“, „výbuchy hnevu“ alebo „búrlivé vášne narúšajúce pokoj mysle a vyvolávajúce rodinné a spoločenské hádky a nepokoje“. Muž alebo žena, ktorí nedokážu ovládať svoj hnev, sú ako sopka, ktorá môže vybuchnúť bez výstrahy a vychrliť horúci popol, balvany a lávu, ktoré môžu zraniť, zmrzačiť a zabiť. Množné číslo slova thymos je použité v Galaťanom 5:20, kde Pavol vymenúva „výbuchy hnevu“ spolu s inými „skutkami tela“ (verš 19), ako je smilstvo, voľné správanie a pijatiky. Johnovo správanie opísané v úvode iste vhodne znázorňuje „výbuchy hnevu“.

Teda ako by sa mal kresťanský zbor pozerať na jednotlivcov, ktorí sú s ním spojení a ktorí sa opakovane dopúšťajú násilia na niekom alebo na majetku niekoho iného? Neovládaný hnev je ničivý a ľahko vedie k násiliu. Ježiš mal dobrý dôvod na to, aby povedal: „Ja vám hovorím, že každý, kto prechováva hnev voči svojmu bratovi, bude sa zodpovedať pred súdom.“ (Matúš 5:21, 22) Manželom sa radí: „Stále milujte manželky a nebuďte na ne rozhorčení.“ Ten, kto je „náchylný k hnevu“, nemôže byť dozorcom v zbore. A preto jednotlivci, ktorí nevedia ovládať svoj hnev, by nemali byť považovaní za príkladných v zbore. (Kolosanom 3:19; Títovi 1:7; 1. Timotejovi 2:8) Vlastne keď sa zváži postoj, spôsob správania a vážnosť poškodenia života iných, človek, ktorý podlieha neovládaným výbuchom hnevu, by mohol byť vylúčený zo zboru — naozaj hrozný následok.

Ovládol niekedy John, o ktorom sme hovorili na začiatku, svoje emócie? Bol niekedy schopný skrotiť svoj prudký sklon vrhnúť sa do katastrofy? Žiaľ, kričanie prešlo do strkania a vrážania. Zdvihnutý prst viedol k bolestivým štuchancom a modrinám. John si dával pozor, aby modriny nespôsobil na ľahko viditeľných miestach, a snažil sa zakryť svoje správanie. No napokon nasledovali kopance, údery päsťou, trhanie vlasov a horšie veci. Ginger sa s Johnom rozišla.

To sa nemusí stať. Mnohí boli za podobných okolností schopní ovládnuť svoj hnev. Aké dôležité je preto napodobňovať dokonalý príklad Ježiša Krista. Nikdy sa neprevinil ani jediným výbuchom neovládanej zúrivosti. Jeho hnev bol vždy spravodlivý; nikdy sa neprestal ovládať. Apoštol Pavol nám všetkým múdro radí: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou.“ (Efezanom 4:26) Ak skromne uznáme, že ako ľudia máme isté obmedzenia a že budeme žať to, čo zasejeme, určite máme dobrý dôvod na to, aby sme brzdili svoj hnev.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Saul sa pokúša zabiť Dávida/​The Doré Bible Illustrations/​Dover Publications, Inc.