Vytváranie obrazov pomocou slov

BÁSNICI sú umelci a zároveň skladatelia. Ich básnické pero je poháňané tak ich citmi, ako aj ich mysľou. Preto hodnotné básne vás môžu naozaj inšpirovať. Môžu vás podnietiť k premýšľaniu, smiechu alebo plaču. Kniha The Need for Words (Hlad po slovách) hovorí: „Poézia nie je často nič viac ako len usporiadanie slov tak, aby mali silný a nečakaný účinok. To čiastočne vysvetľuje dôvod, prečo sú vynikajúce básne... v každom prípade nezabudnuteľné.“

Krásna poézia je zriedkakedy dielom povrchnej mysle. Poézia má pretrvávajúce asociácie s tým, na čom najviac v živote záleží: s medziľudskými vzťahmi, láskou, duchovnými vecami, s prírodou a so zmyslom života. Preto ani neprekvapuje, že poézia je jedným z najstarších druhov umenia. Pri porovnávaní poézie s prózou (bežným písaným jazykom) sa jeden známy básnik vyjadril, že ak by obe diela písali o tej istej veci a boli by rovnako dobre napísané, „báseň by sa prečítala stokrát, zatiaľ čo próza by sa prečítala iba raz“.

Možno ste si už všimli, že poézia má mnoho rozličných podôb. Môže sa rýmovať, ale nemusí. Niekedy sa zdá, že dokonca hraničí s prózou. Čo vlastne je poézia?

Čo je poézia?

Dielo The Macquarie Dictionary definuje poéziu ako „umenie rytmickej skladby, v písomnej alebo ústnej podobe, na vyvolanie potešenia krásnymi, obrazotvornými alebo vzletnými myšlienkami“ a ako „literárne dielo v metrickej podobe; verš“. Všimnite si dva hlavné znaky poézie — rytmus a metrum. Rytmus je súčasťou života okolo nás. Môžeme ho pozorovať v morskom prílive a odlive, v striedaní ročných období a dokonca i v tlkote nášho srdca. Rytmus v poézii je určité usporiadanie zvukových výrazových prostriedkov jazyka; pri čítaní pozorujeme, že sa niečo opakuje. Metrum je rytmická schéma verša a v básňach sa môže líšiť. Ďalším obľúbeným básnickým prostriedkom je rým. Časti, ktoré sa rýmujú, sú zvyčajne posledné slová na konci riadkov. Rýmová schéma sa, samozrejme, môže meniť. Niekedy rým nasleduje hneď v druhom riadku alebo môže nasledovať neskôr.

Japonská haiku (krátky básnický útvar) je nezávislá od rýmu a je známa tým, že spája krásu myšlienky s prekvapujúcou stručnosťou. Svoje myšlienky dokáže vyjadriť iba v troch veršoch pozostávajúcich zo 17 slabík — päť slabík v prvom a treťom verši a sedem slabík v druhom verši.a Haiku sa svojou krásou a jednoduchosťou stala pre mnohých, dokonca aj pre deti z materskej školy, príjemným vstupom do poézie.

Poézia je tradične známa tým, že zhŕňa rozsiahle myšlienky do niekoľkých slov. The World Book Encyclopedia vyhlasuje, že lyrické slová „naznačujú mysli omnoho viac, ako hovoria. Roznecujú vašu predstavivosť... Reč poézie je husto zaplnená zmyslom a význam jediného slova môže uviesť do pohybu myšlienkový pochod a ponecháva celú báseň, aby explodovala vo vašej predstavivosti.“ Samozrejme, že niektoré básne musíte niekedy prečítať viackrát, aby „explodovali“ vo vašej mysli a aby ste mohli pochopiť ich zmysel.

Aby básnici dosiahli požadované účinky, volia slová tak, ako nejaký klenotník vyberá drahokamy. Izraelský kráľ Šalamún, skladateľ prísloví a piesní, „hĺbal a dôkladne skúmal“, aby našiel „pôvabné slová“ a „správne slová pravdy“. — Kazateľ 12:9, 10; 1. Kráľov 4:32.

Šalamún a jeho otec Dávid písali v hebrejskom štýle, ktorý bol v tých dňoch zaužívaný. Hebrejská poézia, ktorá sa často spievala za sprievodu hudobných nástrojov, nie je závislá od rýmu. Skôr je známa myšlienkovým rytmom; používa techniku paralelizmu. Riadky môžu byť podobné vyjadrením alebo môžu stavať myšlienky do protikladu. (Žalm 37:6, 9) Druhá časť verša často rozširuje myšlienku prvej časti tým, že dopĺňa niečo nové. Všimnime si, ako je to v Žalme 119:1:

Šťastní sú bezúhonní na svojej ceste,

tí, ktorí chodia v Jehovovom zákone.

Všimnime si, ako druhá časť verša ozrejmuje to, čo znamená byť bezúhonný, a to: chodiť v Jehovovom zákone. Pretože biblická hebrejčina používa paralelizmus alebo zmyslový rytmus, a nie rým, dá sa ľahšie prekladať.b

Výraz pre každú emóciu

Popri piesni je poézia nádherným prostriedkom na vyjadrovanie širokej škály pocitov. Všimnime si, aká zmes výslovného potešenia a pocitu odmenenej trpezlivosti je zachytená v Adamovej reči, keď mu Jehova v záhrade Eden predstavil Evu:

To je konečne kosť z mojich kostí

a telo z môjho tela.

Tá sa bude nazývať Žena,

lebo bola vzatá z muža.

— 1. Mojžišova 2:23.

Pozoruhodné na tejto časti je to, koľko sa dá doslovne povedať a citovo vyjadriť hoci len niekoľkými riadkami, čo je umenie, ktoré je ešte viac viditeľné v pôvodnom jazyku. Podobne aj knihy Jób, Žalmy, Príslovia a Plač Jeremiáša vyjadrujú básnickým štýlom pôsobivú škálu emócií a popritom vyučujú životodarné duchovné pravdy. Už prvý žalm sa v pôvodnej hebrejčine začína slovom „šťastný“. Ako by ste opísali pocity pisateľa nasledujúcich slov zo Žalmu 63:1? Všimnite si bohatý obrazný jazyk, ktorý je nápadným znakom hebrejského verša.

Ó, Bože, ty si môj Boh, stále ťa hľadám.

Moja duša, tá žízni po tebe.

Moje telo ochablo túžbou po tebe

v zemi suchej a vyčerpanej, kde niet vody.

Kniha Plač Jeremiáša zachytáva iného ducha. Jeremiáš v nej oplakáva tragédiu, ktorá postihla Jeruzalem z rúk Babylončanov v roku 607 pred n. l. Vylieva si srdce v piatich lyrických žalospevoch, ktoré vyjadrujú jeho smútok, ale aj uvedomenie si toho, že Boh uplatnil spravodlivosť.

Poézia napomáha zapamätať si

Poézia sa dá vďaka svojim znakom často veľmi dobre zapamätať. Najstaršie grécke epické básne (eposy) Iliada a Odysea boli počas gréckych slávností recitované naspamäť — celkom slušný výkon vzhľadom na rozsiahlosť týchto diel! Zrejme i mnohé biblické žalmy sa ľudia učili naspamäť. Všimnime si, ako je obrazná reč, jednoduchosť a nevyvrátiteľná logika opakovane vyjadrená v nasledujúcich veršoch v Žalme 115:4–8, ktoré vykresľujú nezmyselnosť uctievania modiel:

Ich modly sú striebro a zlato,

dielo rúk pozemského človeka.

Majú ústa, ale nemôžu hovoriť;

majú oči, ale nemôžu vidieť;

majú uši, ale nemôžu počuť.

Majú nos, ale nemôžu čuchať.

Ruky sú ich, ale nemôžu hmatať.

Nohy sú ich, ale nemôžu chodiť;

z hrdla nevydajú zvuk.

Tí, ktorí ich robia, stanú sa im podobní,

všetci, ktorí im dôverujú.

Určite by väčšina ľudí nemala ťažkosti so zapamätaním si živej a mocnej pasáže, ako je táto.

Chceli by ste písať básne?

Od detskej riekanky až po reklamné slogany je poézia súčasťou nášho života. Preto sú pre mnohých ľudí známe aspoň základné spôsoby veršovania. Ale ak by ste chceli písať básne, azda si budete chcieť najprv prečítať široký výber poézie. To vám pomôže pochopiť rôzne zásady kompozície a rozšíri vašu slovnú zásobu. Samozrejme, že by ste si mali vyberať, čo čítate, aby ste sa nevystavili niečomu, čo je škodlivé alebo zvrhlé. (Filipanom 4:8, 9) Samozrejme, najlepší spôsob, ako sa naučiť písať básne, je posadiť sa za stôl s perom a papierom a začať písať.

Časom možno budete môcť písať básne na pobavenie rodiny a priateľov. Prečo si nevyskúšať zaznamenať svoje myšlienkové pochody do veršov, keď posielate niekomu blahoprajný alebo ďakovný list? Vaša báseň nemusí byť dlhá ani výnimočne skvelá. Napíšte hoci len pár riadkov, ktoré vyjadria to, čo cítite v srdci. Poteší a uspokojí to nielen vás, ale určite aj príjemcu, keď si on alebo ona predstaví úsilie, ktoré ste museli vynaložiť na usporiadanie myšlienok takým obrazným a úprimným spôsobom.

Nemusíte byť výnimočne výrečný, aby ste sa mohli tešiť z písania básní, rovnako ako nemusíte byť zručným kuchárom na to, aby ste mohli mať radosť z prípravy jedla. Spojte rovnaký diel túžby, predstavivosti, úsilia a vytrvalosti so skrytým duchom básnika, ktorý je vo vás, a obrazy, ktoré potom vyjadríte slovami, vám môžu priniesť príjemné prekvapenie.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 21]

Značná časť Hebrejských Písiem pozostáva z poézie