Jehovov ľud upevnený vo viere
„Zbory sa upevňovali vo viere a vzrastali počtom zo dňa na deň.“ — SKUTKY 16:5.
1. Ako Boh používal apoštola Pavla?
BOH JEHOVA používal Saula z Tarzu ako ‚vyvolenú nádobu‘. Pavol ako apoštol ‚veľa trpel‘. Ale jeho prácou a prácou druhých sa Jehovova organizácia tešila z jednoty a z obdivuhodného vzrastu. — Skutky 9:15, 16.
2. Prečo bude užitočné preskúmať Skutky 13:1 až 16:5?
2 Pohania sa stávali kresťanmi v rastúcom počte. Jedno dôležité zhromaždenie vedúceho zboru veľmi podporilo jednotu Božieho ľudu a upevnilo ho vo viere. Bude veľmi užitočné preskúmať tento vývoj a iné udalosti zaznamenané v Skutkoch 13:1 až 16:5, lebo Jehovovi svedkovia dnes prežívajú podobný vzrast a duchovné požehnanie. (Izaiáš 60:22) (Pri osobnom štúdiu týchto článkov o Skutkoch odporúčame prečítať úseky vyznačené tučným písmom.)
Misionári začínajú pôsobiť
3. Akú prácu konali „proroci a učitelia“ v Antiochii?
3 Muži, ktorých poslal zbor v sýrskej Antiochii, pomáhali veriacim upevňovať sa vo viere. (13:1–5) V Antiochii boli „proroci a učitelia“ Barnabáš, Simeon (Niger), Lucius z Cyrény, Manahen a Saul z Tarzu. Proroci vysvetľovali Božie slovo a predpovedali udalosti, kým učitelia sa venovali učeniu o Písme a o zbožnom živote. (1. Korinťanom 13:8; 14:4) Barnabáš a Saul dostali zvláštnu úlohu. Zobrali so sebou Barnabášovho bratranca Marka a odišli na Cyprus. (Kolosanom 4:10) Zvestovali v synagógach vo východnom prístave Salamína, ale nie je žiadna správa o kladnej odozve Židov. Z hmotného hľadiska sa im dobre darilo, teda Mesiáša vôbec nepotrebovali.
4. Čo sa stalo, keď misionári zvestovali na Cypre?
4 Boh žehnal prácu na Cypre. (13:6–12) V Páfe misionári stretli židovského čarodejníka a falošného proroka menom Barjezus (Elymas). Ten sa snažil zabrániť prokonzulovi Sergiovi Paulovi, aby počúval Božie slovo. Saul bol naplnený svätým duchom a povedal: „Ty diablov syn, plný podvodu a podlosti každého druhu, nepriateľ všetkého spravodlivého, neprestaneš prekrúcať Jehovove pravé cesty?“ Vtedy Božia trestajúca ruka na čas oslepila Elymasa a Sergius Paulus „uveril, lebo žasol nad Jehovovým učením“.
5, 6. a) Čo povedal Pavol o Ježišovi, keď hovoril v synagóge v pisídskej Antiochii? b) Ako zapôsobil Pavlov prejav?
5 Z Cypru sa skupina plavila do mesta Perge v Malej Ázii. Pavol a Barnabáš sa potom vydali na sever horskými priesmykmi, kde sa pravdepodobne dostali do ‚nebezpečenstva na riekach a od lupičov‘, a tak sa dostali do Antiochie v Pisídii. (2. Korinťanom 11:25, 26) Tam Pavol rozprával v synagóge. (13:13–41) Postupne vysvetľoval, ako Boh zaobchádzal s Izraelom a Dávidovho potomka označil za záchrancu. Hoci si židovskí predáci žiadali Ježišovu smrť, sľub daný ich predkom sa splnil, keď Boh Ježiša vzkriesil. (Žalm 2:7; 16:10; Izaiáš 55:3) Pavol vystríhal svojich poslucháčov, aby neopovrhovali Božím darom záchrany skrze Krista. — Habakuk 1:5; Septuaginta.
6 Pavlova reč vyvolala záujem, podobne ako dnes vyvolávajú záujem verejné prednášky Jehovových svedkov. (13:42–52) Nasledujúci sabat sa zhromaždilo takmer celé mesto počuť Jehovovo slovo; a Židia začali preto žiarliť. Veď misionári zrejme obrátili počas jedného týždňa viac pohanov, ako tí Židia za celý svoj život. Židia Pavlovi rúhavo odporovali, a preto prišiel čas, aby duchovné svetlo zažiarilo inde. Povedal im: „Keďže ho [Božie slovo] odmietate, a nepovažujete sa za hodných večného života, hľa, obraciame sa k národom.“ — Izaiáš 49:6.
7. Ako reagoval Pavol a Barnabáš na prenasledovanie?
7 Teraz sa začali tešiť pohania a všetci správne naklonení k večnému životu uverili. Jehovovo slovo sa stále roznášalo po celej krajine, ale Židia popudili vážené ženy (pravdepodobne aby naliehali na svojich mužov a na iných) a aj popredných mužov mesta, aby prenasledovali Pavla a Barnabáša a vyhnali ich za hranice svojho mesta. To ale misionárov nezastavilo. Len si „striasli prach zo svojich nôh... proti nim“ a šli do Ikonia, väčšieho mesta v rímskej provincii Galácia. (Lukáš 9:5; 10:11) A čo učeníci, ktorí zostali v pisídskej Antiochii? Keď sa upevnili vo viere, „boli naplňovaní radosťou a svätým duchom“. To nám pomáha pochopiť, že odpor nemusí brzdiť duchovný pokrok.
Pevní vo viere napriek prenasledovaniu
8. K čomu viedlo úspešné vydávanie svedectva v Ikoniu?
8 Pavol a Barnabáš sami dokázali pevnosť viery napriek prenasledovaniu. (14:1–7) Mnohí Židia a Gréci v ikonskej synagóge prijali ich svedeckú činnosť a uverili. Keď neveriaci Židia pobúrili pohanov proti novým veriacim, Pavol a Barnabáš hovorili smelo a s mocou od Boha, ktorý im dal silu konať znamenia, tak dal najavo, že ich schválil. Zástup sa preto rozdelil, lebo niektorí boli za Židov, ale iní za apoštolov (vyslaných). Apoštoli neboli zbabelcami, ale keď sa dozvedeli o sprisahaní, lebo ich chceli kameňovať, boli rozumní a odišli zvestovať do Lykaonie, na územie v Malej Ázii v južnej Galácii. Ak konáme obozretne, často aj my môžeme zostať v službe činní napriek prenasledovaniu. — Matúš 10:23.
9, 10. a) Ako zapôsobilo na obyvateľov Lystry uzdravenie chromého muža? b) Ako reagoval v Lystre Pavol a Barnabáš?
9 Svedectvo ďalej dostalo lykaonské mesto Lystra. (14:8–18) Pavol tam uzdravil muža chromého od narodenia. Zástupy si neuvedomili, že zázrak spôsobil Jehova a volali: „Bohovia sa stali ľuďmi a zostúpili k nám!“ Kričali to v lykaonskom jazyku, a preto si ľudia mysleli, že je to Hermes (tlmočník bohov) a o Barnabášovi si mysleli, že je to Zeus, hlavný boh Grékov.
10 Diov kňaz dokonca priviedol býkov a priniesol vence, aby Pavlovi a Barnabášovi predložili obeť. Ľudia všeobecne vtedy rozumeli po grécky, a preto návštevníci buď po grécky alebo pomocou prekladateľa rýchlo vysvetlili, že aj oni sú len ľudia s chybami a že oznamujú dobré posolstvo, aby sa ľudia odvrátili od „týchto márností“ (neživých bohov alebo modiel) a obrátili sa k živému Bohu. (1. Kráľov 16:13; Žalm 115:3–9; 146:6) Boh kedysi dovolil národom (nie však Hebrejom) chodiť vlastnou cestou, hoci nezostal bez svedectva o svojej existencii a o svojej dobrote, keď im „dával dážď z neba a plodné obdobia a napĺňal [ich] srdcia pokrmom a veselosťou“. (Žalm 147:8) Barnabáš a Pavol im to vysvetľovali, ale ťažko sa im darilo zadržať zástupy, aby im neobetovali. Misionári nechceli mať česť bohov a ani nechceli využívať takú moc na zakladanie kresťanstva v tejto oblasti. To je dobrý príklad, najmä ak máme sklon nechať sa obdivovať za to, čo nám Jehova dovolí vykonať v jeho službe.
11. Čo sa môžeme naučiť z výroku: „Do Božieho kráľovstva musíme vojsť cez mnohé súženia“?
11 Náhle nastalo búrlivé prenasledovanie. (14:19–28) Ako sa to stalo? Zástupy pod vplyvom Židov z pisídskej Antiochie a z Ikonia Pavla kameňovali a vyvliekli ho z mesta von, lebo si mysleli, že je mŕtvy. (2. Korinťanom 11:24, 25) Keď ho ale obklopili učeníci, vstal a asi potme vošiel do Lystry tak, že si ho nikto nevšimol. Nasledujúci deň išli s Barnabášom do Derbe, kde sa dosť ľudí stalo učeníkmi. Počas ďalších návštev v Lystre, Ikoniu a Antiochii misionári posilňovali učeníkov, povzbudzovali ich, aby zostali vo viere a hovorili: „Do Božieho kráľovstva musíme vojsť cez mnohé súženia.“ Aj my, kresťania, očakávame, že budeme musieť podstúpiť súženie, no nemali by sme sa mu snažiť uniknúť kompromisom vo viere. (2. Timotejovi 3:12) V zboroch, ktorým Pavol písal list Galaťanom, boli vtedy ustanovení starší.
12. Čo urobili obaja misionári, keď sa skončila Pavlova prvá misionárska cesta?
12 Pavol a Barnabáš prešli Pisídiou a potom hlásali v Perge, významnom meste v Pamfýlii. Po čase sa vrátili do sýrskej Antiochie. Pavlova prvá cesta sa skončila a obaja misionári informovali zbor „o mnohých veciach, ktoré Boh vykonal ich prostredníctvom a že otvoril národom dvere k viere“. Dnešné návštevy cestujúcich dozorcov majú podobné duchovné účinky.
Rieši sa dôležitá otázka
13. Čo bolo nevyhnutné, ak sa kresťanstvo nemalo rozštiepiť na hebrejskú a nežidovskú frakciu?
13 Ak mali zostať pevní vo viere, museli byť jednotní v zmýšľaní. (1. Korinťanom 1:10) Ak sa kresťanstvo nemalo rozštiepiť na frakciu hebrejskú a nežidovskú, musel vedúci zbor rozhodnúť, či pohania, prichádzajúci do Božej organizácie, musia zachovávať mojžišovský Zákon, alebo či sa musia dať obrezať. (15:1–5) Niektorí muži z Judey už prišli do sýrskej Antiochie a začali učiť pohanských veriacich, že sa nemôžu zachrániť, ak sa nedajú obrezať. (2. Mojžišova 12:48) Pavol, Barnabáš a iní boli poslaní k apoštolom a starším do Jeruzalema. Aj tam trvali veriaci, kedysi dogmatickí farizeji, na tom, že pohania sa musia dať obrezať a že musia zachovávať Zákon.
14. a) Aký dobrý príklad si môžeme zobrať z porady v Jeruzaleme, aj keď tam nastal spor? b) Čo bolo jadrom Petrovho vysvetlenia pri tejto príležitosti?
14 Konala sa porada, na ktorej sa malo zistiť, aká je Božia vôľa. (15:6–11) Došlo aj k sporom, ale keď hovorili muži s pevným presvedčením, nehádali sa — a to je krásny príklad pre dnešných starších. Potom Peter povedal: ‚Boh si vybral... aby z mojich úst počuli pohania [napríklad Kornélius] slovo dobrého posolstva a uverili... Dal im svätého ducha ako aj nám. [Skutky 10:44–47] Prečo teda pokúšate Boha a chcete vložiť na chrbát učeníkov jarmo [povinnosť zachovávať Zákon], ktoré neboli schopní dodržiavať ani naši predkovia ani my? [My Židia podľa tela] dôverujeme, že nás zachraňuje nezaslúžená láskavosť Pána Ježiša Krista tak isto, ako ich.‘ Boh prijal neobrezaných pohanov a z toho bolo vidno, že obriezka a zachovávanie Zákona sa na záchranu nevyžaduje. — Galaťanom 5:1.
15. O čom hovoril Jakub, a čo mali podľa jeho návrhu napísať pohanským kresťanom?
15 Keď Peter skončil, zhromaždenie utíchlo, lebo bolo treba povedať ešte mnoho. (15:12–21) Barnabáš a Pavol hovorili o znameniach, ktoré Boh skrze nich konal medzi pohanmi. Predsedajúci, Ježišov nevlastný brat Jakub, potom povedal: ‚Šimon [Petrovo hebrejské meno] rozprával, ako Boh obrátil svoju pozornosť na národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno.‘ Jakub naznačil, že obnovenie ‚Dávidovho stanu‘ [obnovenie kraľovania Dávidovho rodu] sa začalo spĺňať zhromažďovaním Ježišových učeníkov (dedičov kráľovstva) zo Židov aj z pohanov. (Ámos 9:11, 12, Septuaginta; Rimanom 8:17) Boh mal také predsavzatie a učeníci ho mali prijať. Jakub radil, aby sa pohanským kresťanom napísalo, že sa majú zdržiavať 1. toho, čo je poškvrnené modlami, 2. smilstva, 3. krvi a zaduseného. Tieto zákazy boli aj v Mojžišových spisoch, ktoré sa každú sobotu čítali v synagógach. — 1. Mojžišova 9:3, 4; 12:15–17; 35:2, 4.
16. V ktorých troch bodoch nás vedie až dodnes list vedúceho zboru z prvého storočia?
16 Nato poslal vedúci zbor pohanským kresťanom v sýrskej Antiochii a v Cilícii list. (15:22–35) Svätý duch a pisatelia listu vyzývali zdržiavať sa obetovaného modlám, krvi (niektorí ju bežne jedli), zaduseného, čo nebolo zbavené krvi (mnohí pohania považovali také mäso za lahôdku) a smilstva (grécky porneia, čo označuje nezákonné pohlavné styky mimo biblického manželstva). Ak sa toho budú zdržiavať, bude sa im duchovne dobre dariť, ako sa dnes dobre duchovne darí Jehovovým svedkom, lebo spĺňajú tieto „nutné veci“. Slová „Buďte zdraví!“ znamenajú to isté, ako „majte sa dobre“ a nemalo by sa z nich vyvodzovať, že tieto požiadavky súviseli s dajakými zdravotnými predpismi. Keď v Antiochii čítali tento list, zbor sa tešil z povzbudenia, ktoré im priniesol. Boží ľud v Antiochii sa vtedy upevnil vo viere aj povzbudzujúcimi slovami Pavla, Sílasa, Barnabáša a iných. Hľadajme aj my spôsoby, ako povzbudzovať a budovať spoluveriacich!
Začína sa druhá misionárska cesta
17. a) Aký problém vznikol, keď sa začínala druhá misionárska cesta? b) Ako vyriešil Pavol a Barnabáš svoj spor?
17 Keď sa chystala druhá misionárska cesta, vznikol problém. (15:36–41) Pavol navrhol, aby s Barnabášom opäť navštívili zbory na Cypre a v Malej Ázii. Barnabáš súhlasil, ale chcel so sebou zobrať svojho bratranca Marka. Pavol bol proti tomu, lebo Marek ich v Pamfýlii opustil. Nato „došlo k ostrému výbuchu hnevu“. Ale Pavol a Barnabáš nehľadali osobné zadosťučinenie, a nesnažili sa o zásah starších alebo vedúceho zboru. To je naozaj výborný príklad.
18. Čo spôsobil rozchod Pavla a Barnabáša a aký úžitok môžeme mať z tejto epizódy?
18 Tento spor spôsobil, že sa rozdelili. Barnabáš vzal Marka so sebou na Cyprus. Pavol so svojím druhom Sílasom „prešiel Sýriou a Cilíciou a posilňoval zbory“. Barnabáš bol azda ovplyvnený rodinnými putami, ale mal uznať Pavlov apoštolát, a to, že bol vybraný ako „vyvolená nádoba“. (Skutky 9:15) A čo my? Táto epizóda by nám mala vštepiť, ako je nutné uznávať teokratickú autoritu a úplne spolupracovať s „verným a rozvážnym otrokom“. — Matúš 24:45–47.
Pokroky v pokoji
19. V čom je Timoteus príkladom pre dnešných mladých kresťanov?
19 Týmto sporom nemal byť narušený pokoj zboru. Boží ľud sa stále upevňoval vo viere. (16:1–5) Pavol a Sílas šli do Derbe a ďalej do Lystry. Tam žil Timoteus, syn veriacej Židovky Euniky a jej neveriaceho manžela, Gréka. Timoteus bol mladý, mal asi 18 alebo 20 rokov, a neskôr mu Pavol napísal: „Nech sa nikto nepozerá zhora na tvoju mladosť.“ (1. Timotejovi 4:12) „Bratia v Lystre a [asi o 29 kilometrov ďalej] v Ikoniu podávali o ňom dobrú správu“, lebo bol známy svojou dobrou zvestovateľskou službou a bohumilými vlastnosťami. Dnešní mladí kresťania by sa mali usilovať o Jehovovu pomoc, aby si mohli vybudovať podobné meno. Pavol obrezal Timotea, lebo sa chystali chodiť po domoch a synagógach Židov, ktorí vedeli, že Timoteov otec bol pohan; a apoštol nechcel, aby čokoľvek bránilo prístupu k židovským mužom a ženám, ktorí sa mali dozvedieť o Mesiášovi. Dnešní Jehovovi svedkovia tiež robia, čo môžu, aby dobré posolstvo bolo prijateľné pre ľudí každého druhu, pričom neporušujú biblické zásady. — 1. Korinťanom 9:19–23.
20. Aký účinok malo správanie, ktoré zodpovedalo listu vedúceho zboru v prvom storočí, a ako by malo podľa tvojho názoru zapôsobiť na nás?
20 Pavol a Sílas mali Timotea za pomocníka a odovzdávali učeníkom výnosy vedúceho zboru, aby ich zachovávali. Aký to malo účinok? Lukáš zrejme poukazoval na Sýriu, Cilíciu a Galáciu, keď napísal: „Zbory sa... upevňovali vo viere a vzrastali počtom zo dňa na deň.“ Ochota konať podľa listu vedúceho zboru viedla k jednote a duchovnému blahobytu. Aký je to dobrý príklad v dnešných kritických časoch, keď Jehovov ľud musí zostať zjednotený a pevný vo viere!
Ako by si odpovedal?
◻ Čo urobili Pavol a Barnabáš, keď boli prenasledovaní?
◻ Čo sa môžeme naučiť z výroku: „Do Božieho kráľovstva musíme vojsť cez mnohé súženia“?
◻ Čo sa môžeme naučiť z troch bodov, o ktorých sa píše v liste vedúceho zboru v prvom storočí?
◻ Ako musíme uplatňovať tie isté činitele, ktoré upevňovali vo viere Jehovových svedkov v prvom storočí?