Rodičia a deti, dávajte Boha na prvé miesto!

„Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania.“ — KAZATEĽ 12:13.

 1. Akú bázeň si musia rozvíjať rodičia i deti a čo im prinesie?

PROROCTVO o Ježišovi Kristovi hovorí, že sa bude „radovať v bázni pred Jehovom“. (Izaiáš 11:3) Jeho bázeň bola hlavne hlbokým rešpektom a úctivou bázňou pred Bohom, strachom, aby sa neznepáčil Bohu, pretože Boha miloval. Je potrebné, aby si rodičia i deti rozvíjali takúto bázeň pred Bohom podobnú Kristovej, ktorá im prinesie radosť tak ako Ježišovi. Je potrebné, aby vo svojom živote dávali Boha na prvé miesto tým, že budú poslúchať jeho prikázania. Podľa jedného biblického pisateľa „to je celá povinnosť človeka“. — Kazateľ 12:13.

 2. Čo bolo najdôležitejším prikázaním Zákona a komu predovšetkým bolo dané?

² Najdôležitejšie prikázanie Zákona — že máme ‚milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou a celou životnou silou‘ — bolo dané predovšetkým rodičom. Ukazujú to ďalšie slová Zákona: „Budeš [tieto slová o láske k Jehovovi] vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ (5. Mojžišova 6:4–7; Marek 12:28–30) Tak bolo rodičom prikázané, aby dávali Boha na prvé miesto tým, že ho sami budú milovať, a tým, že budú učiť svoje deti, aby si počínali takisto.

Kresťanská zodpovednosť

 3. Ako Ježiš ukázal, aké dôležité je venovať pozornosť deťom?

³ Ježiš ukázal, aké dôležité je venovať pozornosť aj malým deťom. Ku koncu Ježišovej pozemskej služby začali ľudia pri jednej príležitosti k nemu prinášať svoje dieťatká. Učeníci sa snažili týchto ľudí zadržať, zrejme v domnení, že Ježiš je príliš zaneprázdnený na to, aby ho vyrušovali. Ale Ježiš svojich učeníkov pokarhal: „Nechajte malé deti prichádzať ku mne a nepokúšajte sa ich zadržať.“ Ježiš dokonca „bral deti do náručia“, a tak dojemným spôsobom ukázal, aké dôležité je venovať pozornosť maličkým. — Lukáš 18:15–17; Marek 10:13–16.

 4. Komu bol daný príkaz ‚robiť učeníkov z ľudí všetkých národov‘ a čo si to od nich vyžaduje?

⁴ Okrem toho Ježiš jasne vysvetlil, že jeho učeníci majú zodpovednosť vyučovať nielen svoje deti, ale aj iných. Po svojej smrti a vzkriesení sa Ježiš „zjavil viac než päťsto bratom naraz“ — vrátane niektorých rodičov. (1. Korinťanom 15:6) Zrejme to bolo na vrchu v Galilei, kde boli zhromaždení aj jeho jedenásti apoštoli. Tam všetkých nabádal: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Matúš 28:16–20) Žiaden kresťan nemôže oprávnene zanedbávať tento príkaz! Aby ho otcovia i matky mohli vykonávať, vyžaduje si to, aby sa starali o svoje deti a aby sa podieľali aj na verejnom diele kázania a vyučovania.

 5. a) Čo ukazuje, že väčšina apoštolov, ak nie všetci, boli ženatí, a teda možno mali aj deti? b) Akú radu museli brať hlavy rodín vážne?

⁵ Je významné, že aj apoštoli si museli udržiavať rovnováhu medzi rodinnými zodpovednosťami a povinnosťou kázať i pásť Božie stádo. (Ján 21:1–3, 15–17; Skutky 1:8) Bolo to preto, že väčšina z nich, ak nie všetci, boli ženatí. Preto apoštol Pavol vysvetlil: „Či nemáme právo vodiť so sebou sestru ako manželku, tak ako aj ostatní apoštoli a Pánovi bratia a Kéfas?“ (1. Korinťanom 9:5; Matúš 8:14) Niektorí apoštoli možno mali aj deti. Raní historici, napríklad Eusebius, tvrdia, že Peter mal deti. Všetci raní kresťania, ktorí boli rodičmi, museli dbať na biblickú radu: „Ak sa niekto nestará o tých, ktorí sú jeho vlastní a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti, istotne zaprel vieru a je horší ako človek bez viery.“ — 1. Timotejovi 5:8.

Prvoradá zodpovednosť

 6. a) Akú náročnú úlohu majú kresťanskí starší, ktorí majú rodiny? b) Čo je prvoradou zodpovednosťou starších?

⁶ Kresťanskí starší, ktorí majú rodiny, sú dnes v podobnej situácii, v akej boli apoštoli. Musia si udržiavať rovnováhu medzi zodpovednosťou starať sa o duchovné a telesné potreby svojej rodiny a povinnosťou verejne kázať a pásť Božie stádo. Ktorá činnosť by mala mať prednosť? Strážna veža číslo 23 z roku 1964 uviedla: „Povinnosti [otca] v rodine sú prirodzene na prvom mieste, a nemohol by byť pravým služobníkom, keby tieto povinnosti neplnil.“

 7. Ako dávajú kresťanskí otcovia Boha na prvé miesto?

⁷ Otcovia teda musia dávať Boha na prvé miesto tak, že budú dbať na príkaz, aby ‚vychovávali svoje deti v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní‘. (Efezanom 6:4) Túto zodpovednosť nemožno prenechať niekomu inému ani v prípade, že otec má za úlohu dozerať na činnosti kresťanského zboru. Ako si takíto otcovia môžu spĺňať svoje povinnosti — starať sa o členov rodiny po stránke telesnej, duchovnej i citovej — a zároveň predsedať a venovať sa dozoru v zbore?

Poskytovanie potrebnej podpory

 8. Ako môže staršieho podporovať jeho manželka?

⁸ Je jasné, že starší, ktorí majú rodinné zodpovednosti, môžu mať úžitok z podpory. Vyššie citovaná Strážna veža poznamenala, že kresťanská manželka môže byť pre svojho manžela oporou. Uviedla: „Môže mu veľmi uľahčiť prípravu na jeho rôzne úlohy a starať sa o to, aby obaja získali čo najviac vzácneho času, keď si dobre [plánuje činnosť v domácnosti], dáva včas jedlo na stôl a je presne hotová, keď je čas ísť na zhromaždenie... Kresťanská žena môže pod vedením svojho muža urobiť mnoho pre výchovu svojich detí, aby šli cestou, na ktorej sa budú páčiť Jehovovi.“ (Príslovia 22:6) Áno, manželka bola stvorená, aby bola „pomocníčkou“, a jej manžel koná múdro, keď jej pomoc víta. (1. Mojžišova 2:18) Jej podpora mu môže umožniť, aby si účinnejšie plnil svoje rodinné i zborové povinnosti.

 9. Kto bol v tesalonickom zbore povzbudzovaný, aby pomáhal ostatným členom zboru?

⁹ No nie sú to len manželky kresťanských starších, kto sa môže podieľať na činnosti, ktorá podporuje dozorcu, ktorý musí ‚pásť Božie stádo‘ a zároveň sa starať o svoju domácnosť. (1. Petra 5:2) Kto ešte sa môže na tom podieľať? Apoštol Pavol nabádal bratov v Tesalonike, aby si vážili tých, ktorí im „predsedajú“. Ďalej však Pavol, osloviac tých istých bratov — konkrétne tých, čo nepredsedajú, napísal: „Bratia, ale vás nabádame: napomínajte neporiadnych, hovorte utešujúco so skľúčenými dušami, podopierajte slabých, buďte zhovievaví ku všetkým.“ — 1. Tesaloničanom 5:12–14.

10. Aký výborný účinok na zbor má láskyplná pomoc všetkých bratov?

¹⁰ Aké je to výborné, keď bratia v zbore majú lásku, ktorá ich podnecuje, aby utešovali skľúčených, podopierali slabých, napomínali neporiadnych a ku všetkým boli zhovievaví. Bratia v Tesalonike, ktorí len krátko predtým napriek veľkému súženiu, ktoré znášali, prijali biblickú pravdu, uplatnili Pavlove rady a konali podľa nich. (Skutky 17:1–9; 1. Tesaloničanom 1:6; 2:14; 5:11) Len si pomysli na ten znamenitý účinok ich láskyplnej spolupráce; bol tým posilnený a zjednotený celý zbor! Podobne dnes, keď sa bratia navzájom utešujú, podopierajú a napomínajú, je pre starších, z ktorých mnohí majú rodinu, o ktorú sa musia starať, oveľa ľahšie plniť si pastierske povinnosti.

11. a) Prečo je rozumné prísť k záveru, že vo výraze „bratia“ boli zahrnuté aj ženy? b) Akú pomoc môže dnes zrelá kresťanka poskytovať mladším ženám?

¹¹ Boli medzi „bratmi“, ktorých oslovil apoštol Pavol, zahrnuté aj ženy? Áno, boli, pretože mnohé ženy sa stali veriacimi. (Skutky 17:1, 4; 1. Petra 2:17; 5:9) Akú pomoc mohli poskytovať tieto ženy? Nuž, v zboroch boli mladšie ženy, ktoré mali problémy s ovládaním svojich „pohlavných pohnútok“ alebo sa stali „skľúčenými dušami“. (1. Timotejovi 5:11–13) Niektoré ženy dnes majú podobné problémy. To, čo možno najviac potrebujú, je počúvajúce ucho alebo plece, na ktorom sa môžu vyplakať. Zrelá kresťanka je často tým najvhodnejším človekom, ktorý im môže takú pomoc poskytnúť. Môže napríklad rozobrať s inou ženou také osobné problémy, s akými by sa kresťanský muž nemohol patrične zaoberať. Pavol vyzdvihol hodnotu poskytovania takej pomoci, keď napísal: „Nech [sú] vekom staršie ženy... učiteľkami dobrého, aby viedli mladé ženy k rozvážnosti, aby milovali svojich manželov, aby milovali svoje deti, aby boli zdravej mysle, cudné, doma pracovité, dobré a podriaďovali sa svojim manželom, aby sa o Božom slove nehovorilo utŕhačne.“ — Títovi 2:3–5.

12. Držať sa čích pokynov je pre všetkých v zbore veľmi dôležité?

¹² Akým požehnaním sú pokorné sestry v zbore, keď podporujú aj svojich manželov, aj starších, a spolupracujú s nimi! (1. Timotejovi 2:11, 12; Hebrejom 13:17) Pre starších, ktorí majú rodinné povinnosti, je obzvlášť užitočné, keď všetci spolupracujú tak, že si navzájom pomáhajú v duchu lásky, a keď sa všetci podriaďujú vedeniu ustanovených pastierov. — 1. Petra 5:1, 2.

Rodičia, čo dávate na prvé miesto?

13. Ako mnohí otcovia zlyhávajú vo svojich rodinách?

¹³ Pred rokmi istý estrádny umelec poznamenal: „Vídavam úspešných mužov, ktorí riadia spoločnosti so stovkami ľudí a vedia, ako si poradiť v každej situácii, ako trestať i ako odmeňovať vo svete podnikania. Ale najväčší podnik, ktorý riadia, je ich rodina — a tam zlyhávajú.“ Prečo? Nie je to preto, že dávajú podnikanie a iné záujmy na prvé miesto, a zanedbávajú Božie rady? Božie Slovo hovorí: „Tieto slová, ktoré... prikazujem... budeš... vštepovať svojmu synovi.“ A malo sa to robiť denne. Je potrebné, aby rodičia štedro dávali svoj čas — a najmä štedro prejavovali lásku a hlboký záujem. — 5. Mojžišova 6:6–9.

14. a) Ako by sa rodičia mali starať o svoje deti? b) Čo patrí k správnej výchove detí?

¹⁴ Biblia nám pripomína, že deti sú dedičstvom od Jehovu. (Žalm 127:3) Staráš sa o svoje deti tak ako o Boží majetok, ako o dar, ktorý ti bol zverený? Tvoje dieťa pravdepodobne zareaguje, ak ho vezmeš do náručia a tak mu prejavíš láskyplnú starostlivosť a pozornosť. (Marek 10:16) Ale ‚vychovávanie dieťaťa podľa cesty, ktorá je pre neho‘, si vyžaduje viac, než len objímať ho a bozkávať. Aby bolo dieťa vyzbrojené múdrosťou a mohlo sa vyhnúť životným osídlam, potrebuje aj láskyplné disciplinovanie. Rodič prejavuje pravú lásku tak, že ‚vyhľadáva svoje dieťa s kázňou‘. — Príslovia 13:1, 24; 22:6.

15. Čo poukazuje na nutnosť rodičovského disciplinovania?

¹⁵ Nutnosť rodičovského disciplinovania možno vidieť z toho, ako jedna školská poradkyňa opísala deti, ktoré k nej prichádzajú: „Sú poľutovaniahodné, skľúčené a bezradné. Vzlykajú, keď hovoria o svojej situácii. Mnohé — a je ich oveľa viac, než by si kto pomyslel — sa pokúšali o samovraždu, nie preto, že sú také šťastné, že to už ani nemôžu vydržať, ale preto, že sa cítia veľmi nešťastné, že sa o ne nikto nestará a sú vystresované, lebo v takom mladom veku ‚nesú zodpovednosť‘ a to je pre ne jednoducho priveľa.“ Dodala: „Pre mladého človeka je to desivé, keď cíti, že musí o veciach rozhodovať.“ Pravda, deti sa možno disciplíne vzpierajú, ale v skutočnosti si rodičovské usmernenia a obmedzenia cenia. Sú šťastné, že ich rodičia sa o ne starajú natoľko, že im určujú hranice. „Veľmi mi to odbremeňovalo myseľ,“ povedal jeden mladistvý, ktorého rodičia to tak robili.

16. a) Čo sa stáva niektorým deťom, ktoré boli vychované v kresťanských domácnostiach? b) Prečo svojvoľné správanie dieťaťa nemusí znamenať, že rodičovská výchova nebola dobrá?

¹⁶ Ale niektorí mladí ľudia, napriek tomu, že majú rodičov, ktorí ich milujú a poskytujú im znamenitú výchovu, odmietajú rodičovské vedenie a dostávajú sa na scestie podobne ako márnotratný syn z Ježišovho podobenstva. (Lukáš 15:11–16) To však samo osebe nemusí znamenať, že rodičia si nespĺňali svoju úlohu riadne vychovávať svoje dieťa, ako to nariaďujú Príslovia 22:6. Výrok o tom, že keď sa ‚dieťa vychováva podľa cesty, ktorá je pre neho, neodbočí z nej‘‚ bol uvedený ako všeobecné pravidlo. Je však smutné, že niektoré deti, tak ako márnotratný syn, ‚pohrdnú poslušnosťou voči rodičom‘. — Príslovia 30:17.

17. Z čoho môžu čerpať útechu rodičia svojvoľných detí?

¹⁷ Istý otec svojvoľného syna si povzdychol: „Stále som sa snažil pôsobiť na jeho srdce. Neviem, čo mám robiť; vyskúšal som už toľko vecí, a nič nebolo účinné.“ Dúfajme, že takéto svojvoľné deti si po čase spomenú na láskyplnú výchovu, ktorej sa im dostalo, a vrátia sa, tak ako ten márnotratný syn. Faktom však zostáva, že niektoré deti sa búria a robia nemravné veci, a tým veľmi zraňujú svojich rodičov. Rodičia môžu čerpať útechu z poznania, že aj najväčší učiteľ, aký kedy na zemi žil, videl, ako ho zrádza ten, ktorý bol dlho jeho žiakom — Judáš Iškariotský. A samotného Jehovu nepochybne zarmútilo, keď mnohí z jeho duchovných synov zavrhli jeho rady a prejavili sa ako buriči, hoci on neurobil žiadnu chybu. — Lukáš 22:47, 48; Zjavenie 12:9.

Deti — komu sa budete páčiť?

18. Ako môžu deti dať najavo, že dávajú Boha na prvé miesto?

¹⁸ Vás mladých Jehova nabáda: „Poslúchajte svojich rodičov v spojení s Pánom.“ (Efezanom 6:1) Takým konaním mladí ľudia dávajú Boha na prvé miesto. Nebuďte pochabí! „Každý pochabý znevažuje kázeň svojho otca,“ hovorí Božie Slovo. A nemali by ste si ani domýšľavo myslieť, že sa zaobídete bez vedenia k disciplíne. Faktom je, že existuje „pokolenie, ktoré je čisté vo svojich očiach, a predsa nie je umyté od svojej nečistoty“. (Príslovia 15:5; 30:12, Roháčkov preklad) Preto dbaj na Božie pokyny — „počúvaj“, ‚zachovaj si v sebe‘, „nezabudni“, ‚dávaj pozor na‘, „zachovávaj“ a „neopúšťaj“ prikázania a disciplinovanie od rodičov. — Príslovia 1:8; 2:1; 3:1; 4:1; 6:20.

19. a) Aké silné dôvody poslúchať Jehovu majú deti? b) Ako môžu dať mladí ľudia najavo, že sú Bohu vďační?

¹⁹ Máš silné dôvody poslúchať Jehovu. On ťa miluje a dal svoje zákony — vrátane zákona o tom, aby deti poslúchali svojich rodičov — na to, aby ťa chránili a aby ti pomáhali tešiť sa zo šťastného života. (Izaiáš 48:17) Navyše, nechal kvôli tebe zomrieť svojho Syna, aby si mohol byť zachránený z hriechu a smrti a mohol sa tešiť z večného života. (Ján 3:16) Si za to vďačný? Boh ťa pozoruje z nebies a skúma tvoje srdce, aby sa presvedčil, či ho naozaj miluješ a či si jeho opatrenia ceníš. (Žalm 14:2) Aj Satan ťa pozoruje a posmieva sa Bohu, keď tvrdí, že nebudeš Boha poslúchať. Keď neposlúchaš Boha, robíš radosť Satanovi a Jehovovi ‚ubližuješ‘. (Žalm 78:40, 41) Jehova sa na teba obracia: „Buď múdry, syn môj, a rozradostňuj moje srdce [tým, že ma budeš poslúchať], aby som mohol dať odpoveď tomu, ktorý sa mi vysmieva.“ (Príslovia 27:11) Áno, otázkou je, komu sa budeš páčiť — Satanovi, alebo Jehovovi?

20. Ako si jedno dievča zachováva odvahu v službe Jehovovi i vtedy, keď dostane strach?

²⁰ Nie je ľahké konať Božiu vôľu pri tlaku, ktorý Satan a jeho svet na teba vyvíja. Môže to vyvolávať strach. Jedno dievča povedalo: „Keď sa bojíš, je to podobné, ako keď ti je zima. Môžeš v tom niečo urobiť.“ Vysvetlilo: „Keď ti je zima, dáš si sveter. Ak ti je i tak zima, dáš si ďalší sveter. A stále si dávaš niečo na seba, kým ti neprestane byť zima. A tak keď sa modlíš k Jehovovi vtedy, keď máš strach, je to ako keď si obliekaš sveter, keď ti je zima. Ak sa po jednej modlitbe ešte stále bojím, modlím sa znova a znova, až kým už vôbec nemám strach. A funguje to. Chráni ma to pred ťažkosťami!“

21. Ako nás Jehova podoprie, ak sa budeme naozaj snažiť dávať ho na prvé miesto vo svojom živote?

²¹ Ak sa naozaj snažíme dávať Boha na prvé miesto vo svojom živote, Jehova nás podoprie. Posilní nás a poskytne nám anjelskú pomoc, keď bude potrebná, tak ako to urobil pre svojho Syna. (Matúš 18:10; Lukáš 22:43) Vy všetci, rodičia i deti, buďte odvážni. Majte bázeň podobnú Kristovej a ona vám prinesie radosť. (Izaiáš 11:3) Áno, „boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ — Kazateľ 12:13.

Vieš odpovedať?

◻ Medzi akými zodpovednosťami si Ježišovi raní nasledovníci museli udržiavať rovnováhu?

◻ Akú úlohu si musia spĺňať kresťanskí rodičia?

◻ Aká pomoc je dostupná pre kresťanských starších, ktorí majú rodiny?

◻ Akú cennú službu môžu v zbore vykonávať sestry?

◻ Aké rady a usmernenia je pre deti veľmi dôležité poslúchať?

[Obrázok na strane 15]

Zrelá kresťanka často môže poskytnúť potrebnú pomoc mladšej žene

[Obrázok na strane 17]

Akú útechu z Písiem môžu dostať rodičia svojvoľných detí?