Sloboda, ktorú dáva Boh, prináša radosť
„Jehovova radosť je vašou pevnosťou.“ — NEHEMIÁŠ 8:10.
1. Čo je to radosť a prečo ju prežívajú tí, čo sú oddaní Bohu?
JEHOVA napĺňa srdcia svojho ľudu radosťou. Tento stav veľkého šťastia a plesania vyplýva z nadobudnutia alebo očakávania niečoho dobrého. Ľudia oddaní Bohu môžu prežívať takéto pocity, pretože radosť je ovocím Božieho svätého ducha čiže jeho činnej sily. (Galaťanom 5:22, 23) A tak, aj keď nás sužujú skľučujúce skúšky, môžeme byť, ako Jehovovi služobníci vedení jeho duchom, naplnení radosťou.
2. Prečo sa Židia radovali pri jednej zvláštnej príležitosti v Ezdrášovej dobe?
2 Pri jednej zvláštnej príležitosti v piatom storočí pred n. l. využili Židia slobodu, ktorú im dal Boh, na to, aby v Jeruzaleme slávili radostný sviatok prístreškov. Potom, čo im Ezdráš a ďalší Léviti čítali a vysvetľovali Boží zákon, „všetok ľud odišiel jesť a piť a posielať podiely a oddávať sa veľkému plesaniu, lebo porozumeli slová, ktoré im boli dané na vedomie.“ — Nehemiáš 8:5–12.
Jehovova radosť je našou pevnosťou
3. Za akých okolností môže byť „Jehovova radosť“ našou pevnosťou?
3 Počas tohto sviatku si Židia uvedomili pravdivosť slov: „Jehovova radosť je vašou pevnosťou.“ (Nehemiáš 8:10) Táto radosť je aj našou pevnosťou, ak sa ako oddaní, pokrstení Jehovovi svedkovia pevne držíme slobody, ktorú dáva Boh. Iba niekoľkí z nás zažili pomazanie svätým duchom a prijatie do Božej rodiny ako nebeskí spoludedičia s Kristom. (Rimanom 8:15–23) Dnes má veľká väčšina z nás nádej na život v pozemskom raji. (Lukáš 23:43) Ako veľmi by sme sa mali radovať!
4. Prečo môžu kresťania zniesť utrpenie a prenasledovanie?
4 I keď máme takúto úžasnú nádej, nie je ľahké znášať utrpenie a prenasledovanie. Môžeme to však zniesť, pretože Boh nám dáva svojho svätého ducha; s ním máme radosť i vedomie, že nás nič nemôže pripraviť o našu nádej ani o Božiu lásku. Okrem toho si môžeme byť istí, že Jehova bude našou pevnosťou, pokiaľ ho budeme milovať celým svojím srdcom, celou dušou, silou a mysľou. — Lukáš 10:27.
5. Kde môžeme nájsť dôvody na radosť?
5 Jehovov ľud sa teší z bohatých požehnaní a má mnoho dôvodov na radosť. Niektoré dôvody na radosť sú spomenuté v Pavlovom liste Galaťanom. Ďalšie sú uvedené na iných miestach v Písmach. Keď budeme uvažovať o týchto radostných požehnaniach, pozdvihne to nášho ducha.
Vážme si slobodu, ktorú dáva Boh
6. Prečo Pavol nabádal galatských kresťanov, aby stáli pevne?
6 Ako kresťania máme obšťastňujúce požehnanie v podobe priaznivého postavenia pred Bohom. Keďže Kristus oslobodil svojich nasledovníkov od mojžišovského Zákona, Galaťania boli nabádaní, aby stáli pevne a nedali sa zapriahnuť do tohto „jarma otroctva“. A ako je to s nami? Ak by sme sa pokúšali byť vyhlásení za spravodlivých dodržiavaním Zákona, boli by sme oddelení od Krista. S pomocou Božieho ducha však môžeme očakávať vytúženú spravodlivosť vyplývajúcu z viery, ktorá pôsobí prostredníctvom lásky, a nie na základe telesnej obriezky alebo iných skutkov Zákona. — Galaťanom 5:1–6.
7. Ako by sme sa mali pozerať na svätú službu Jehovovi?
7 Je požehnaním využívať slobodu, ktorú nám dal Boh, na ‚službu Jehovovi s plesaním‘. (Žalm 100:2) Preukazovať svätú službu „Bohu Jehovovi, Všemohúcemu“, samému „Kráľovi večnosti“, je naozaj neoceniteľnou prednosťou! (Zjavenie 15:3) Ak si niekedy zmietaný pocitom menejcennosti, môže ti pomôcť, keď si uvedomíš, že Boh si ťa pritiahol k sebe prostredníctvom Ježiša Krista a dal ti podiel na „svätom diele Božieho dobrého posolstva“. (Rimanom 15:16; Ján 6:44; 14:6) To je naozaj dôvod na radosť a na vďačnosť Bohu!
8. Aký dôvod na radosť má Boží ľud v súvislosti s Veľkým Babylonom?
8 Ďalším dôvodom na radosť je, že nás Boh vyslobodil z Veľkého Babylonu, svetovej ríše falošného náboženstva. (Zjavenie 18:2, 4, 5) Hoci táto náboženská smilnica obrazne „sedí na mnohých vodách“, čo znamená na „ľuďoch, zástupoch, národoch a jazykoch“, nesedí na Jehovových služobníkoch, čiže nábožensky ich neovplyvňuje a neovláda. (Zjavenie 17:1, 15) Radujeme sa v Božom úžasnom svetle, zatiaľ čo prívrženci Veľkého Babylonu sú v duchovnej tme. (1. Petra 2:9) Áno, môže byť ťažké porozumieť niektorým „hlbokým Božím veciam“. (1. Korinťanom 2:10) Ale modlitby o múdrosť a pomoc svätého ducha nám pomôžu chápať biblickú pravdu, ktorá duchovne oslobodzuje tých, čo ju prijali. — Ján 8:31, 32; Jakub 1:5–8.
9. Čo musíme robiť, ak sa chceme tešiť z požehnaní trvalého oslobodenia od náboženských omylov?
9 Tešíme sa z požehnania trvalej slobody, vyplývajúcej z oslobodenia od náboženských omylov; no pre udržanie si tejto slobody musíme odmietať odpadlíctvo. Galaťania dobre bežali kresťanské preteky, ale niektorí ľudia im bránili v poslúchaní pravdy. Takéto škodlivé prehováranie nebolo od Boha a bolo mu treba odporovať. Tak ako trochu kvasu nakvasí celé cesto, falošní učitelia alebo sklon k odpadlíctvu môžu nakaziť celý zbor. Pavol si prial, aby zástancovia obriezky, ktorí sa snažili podkopať vieru Galaťanov, neboli iba obrezaní, ale aj vykastrovaní. To je naozaj silná reč! Aj my musíme byť rovnako pevní v odmietaní odpadlíctva, ak si máme udržať slobodu danú Bohom spočívajúcu v oslobodení od náboženských omylov. — Galaťanom 5:7–12.
S láskou si vzájomne slúžte ako otroci
10. Čo je našou povinnosťou preto, že sme časťou kresťanského bratstva?
10 Sloboda, ktorú dáva Boh, nás priviedla do spoločenstva s milujúcim bratstvom; musíme však prejavovať lásku. Galaťania nemali využívať svoju slobodu ako „podnet pre telo“ alebo na ospravedlnenie sebeckosti, ktorá nie je prejavom lásky. Mali si vzájomne slúžiť ako otroci, podnecovaní k tomu láskou. (3. Mojžišova 19:18; Ján 13:35) Aj my sa musíme vyhýbať ohováraniu a nenávisti, ktoré by mohli spôsobiť, že by sme sa vzájomne zničili. K tomu, samozrejme, nedôjde, ak budeme prejavovať bratskú lásku. — Galaťanom 5:13–15.
11. Ako môžeme byť požehnaním pre iných a ako nás môžu žehnať?
11 Tým, že budeme využívať slobodu, ktorú nám dal Boh, budeme v súlade s vedením Božieho ducha prejavovať lásku a budeme požehnaním pre iných. Malo by byť naším zvykom nechať sa ovládať a viesť svätým duchom. Potom nebudeme náchylní konať bez lásky a uspokojovať naše hriešne telo, ktoré je „v svojej žiadosti proti duchu“. Ak sme vedení Božím duchom, budeme robiť to, čo je láskyplné; ale nie iba preto, že zákony vyžadujú poslušnosť a ukladajú tresty previnilcom. Láska, a nie iba zákon, nás bude napríklad zdržiavať pred tým, aby sme ohovárali druhých. (3. Mojžišova 19:16) Láska nás bude podnecovať k tomu, aby sme hovorili a konali láskavo. Pretože budeme prejavovať lásku ako ovocie ducha, iní nás budú žehnať, teda budú o nás dobre hovoriť. (Príslovia 10:6) Okrem toho spoločenstvo s nami bude pre nich požehnaním. — Galaťanom 5:16–18.
Rozdielne druhy ovocia
12. Aké sú niektoré z požehnaní, ktoré súvisia s tým, že sa vyhýbame hriešnym „skutkom tela“?
12 Mnohé požehnania späté so slobodou, ktorú nám dal Boh, vyplývajú z toho, že sa vyhýbame hriešnym „skutkom tela“. Ako Boží ľud sa vo všeobecnosti vyhýbame mnohej úzkosti, pretože nesmilníme, nepestujeme nečistotu ani voľné správanie. Tým, že sa vyhýbame modlárstvu, máme radosť z toho, že v tomto ohľade potešujeme Jehovu. (1. Jána 5:21) Pretože nepestujeme špiritizmus, sme oslobodení od nadvlády démonov. Naše kresťanské bratstvo neničia nepriateľstvá, spory, žiarlivosť, výbuchy hnevu, sváry, rozdelenia, sekty a závisť. Okrem toho naša radosť sa nepremárni v pijatikách a hýreniach. Pavol varoval, že tí, čo budú robiť takéto skutky tela, nezdedia Božie kráľovstvo. My však dbáme na jeho slová, a preto sa môžeme držať radostnej nádeje na Kráľovstvo. — Galaťanom 5:19–21.
13. Aké ovocie prináša Jehovov svätý duch?
13 Sloboda, ktorú nám dal Boh, nám prináša radosť, pretože kresťania prejavujú ovocie Jehovovho ducha. Z Pavlových slov Galaťanom jasne vidno, že skutky hriešneho tela sú ako tŕne v porovnaní s výborným ovocím ducha — láskou, radosťou, pokojom, zhovievavosťou, láskavosťou, dobrotou, vierou, miernosťou a sebaovládaním — ktoré je vštepené do zbožných sŕdc. Rozhodli sme sa žiť v protiklade s túžbami hriešneho tela, preto chceme byť vedení Božím duchom a žiť duchom. Duch nás robí pokornými a pokojnými, nie „sebeckými tým, že by sme sa vzájomne popudzovali k súpereniu a vzájomne si závideli“. Nie div, že stýkať sa s tými, čo prejavujú ovocie ducha, je radostné! — Galaťanom 5:22–26.
Ďalšie dôvody na radosť
14. Akú výzbroj potrebujeme v našom boji proti zlým duchovným silám?
14 So slobodou, ktorú nám dal Boh, je spojené požehnanie ochrany pred Satanom a démonmi. Aby sme uspeli v našom zápase proti zlým duchovným silám, musíme mať oblečenú „úplnú výzbroj od Boha“. Potrebujeme opasok pravdy a pancier spravodlivosti. Na nohách musíme mať obutú výstroj dobrého posolstva pokoja. Potrebný je aj veľký štít viery na uhasenie ohnivých striel toho zlého. Musíme nosiť aj prilbu záchrany a vedieť zaobchádzať s „mečom ducha“, Božím slovom. A ‚pri každej príležitosti sa v duchu ďalej modlime‘. (Efezanom 6:11–18) Ak máme oblečenú duchovnú výzbroj a zavrhujeme démonizmus, nemusíme sa báť a môžeme mať radosť. — Porovnaj Skutky 19:18–20.
15. Aké radostné požehnania máme, pretože sa správame v súlade s Božím slovom?
15 Máme radosť, lebo naše správanie je v súlade s Božím slovom a sme oslobodení od viny, ktorá sužuje mnohých previnilcov. ‚Vytrvalo sa cvičíme, aby sme si boli vedomí, že sme sa nedopustili nijakej urážky voči Bohu a ľuďom.‘ (Skutky 24:16) Preto sa nemusíme báť božského trestu, ktorý postihne tých, čo sa stali úmyselnými, nekajúcnymi hriešnikmi. (Matúš 12:22–32; Hebrejom 10:26–31) Keď uplatníme radu z Prísloví 3:21–26, uvedomíme si pravdivosť týchto slov: „Ochraňuj si praktickú múdrosť a schopnosť premýšľať, a budú životom pre tvoju dušu a pôvabom pre tvoje hrdlo. A tak pôjdeš bezpečne svojou cestou a ani tvoja noha sa o nič neudrie. Kedykoľvek si ľahneš, nepocítiš hrôzu; a určite si ľahneš a tvoj spánok bude príjemný. Nebudeš sa musieť báť nejakej náhlej desivej veci ani búrky nad zlými, pretože prichádza. Lebo sám Jehova sa istotne preukáže ako tvoja dôvera a určite zachová tvoju nohu pred zajatím.“
16. Ako je modlitba dôvodom na radosť a akú úlohu v tom zohráva svätý duch?
16 Ďalším dôvodom na radosť je naša voľnosť prístupu k Jehovovi v modlitbe daná Bohom, s uistením, že nás vypočuje. Áno, dostávame odpoveď na naše modlitby, pretože máme posvätnú „bázeň pred Jehovom“. (Príslovia 1:7) Okrem toho dostávame pomoc, aby sme sa zachovali v Božej láske, keď sa ‚modlíme so svätým duchom‘. (Júda 20, 21) Robíme to tak, že prejavujeme stav srdca, aký je prijateľný Jehovovi, a pod vplyvom ducha sa modlíme o veci, ktoré sú v súlade s Božou vôľou a jeho Slovom, ktoré nám ukazuje, ako sa máme modliť a o čo máme v modlitbe žiadať. (1. Jána 5:13–15) Ak sme ťažko skúšaní a nevieme, o čo sa máme modliť, ‚duch prichádza na pomoc našej slabosti, zastávajúc sa nás s nevysloviteľným stenaním.‘ Boh odpovedá na takéto modlitby. (Rimanom 8:26, 27) Modlime sa o svätého ducha a umožňujme mu, aby v nás tvoril to z jeho ovocia, ktoré obzvlášť potrebujeme, keď čelíme určitej skúške. (Lukáš 11:13) Naša radosť sa zväčší aj vtedy, keď budeme zbožne a usilovne študovať Božie slovo, inšpirované duchom, a kresťanské publikácie, pripravované pod vedením ducha.
Požehnanie v podobe stálej pomoci
17. Ako ukazujú Mojžišove skúsenosti a Dávidove slová, že Jehova je so svojím ľudom?
17 Keď správne využívame slobodu, ktorú nám dal Boh, máme radosť z vedomia, že Jehova je s nami. Keď musel Mojžiš pre nepriaznivé okolnosti opustiť Egypt, vierou „zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný“. (Hebrejom 11:27) Mojžiš nechodil sám; vedel, že Jehova je s ním. Podobne spievali i Kórachovi synovia: „Boh je pre nás útočišťom a silou, pomocou, ktorá sa pohotovo nájde v tiesňach. Preto sa nebudeme báť, i keď zem podstúpi zmenu a i keby sa vrchy potácali do srdca šíreho mora; i keď sa jeho vody budú búriť, prekypovať penou, i keď sa vrchy rozkolíšu pri jeho búrení.“ (Žalm 46:1–3) Ak máš takú vieru v Boha, nikdy ťa neopustí. Dávid povedal: „I keby ma opustil vlastný otec a vlastná matka, i tak by sa ma ujal sám Jehova.“ (Žalm 27:10) Aké radostné je vedieť, že Jehova sa tak veľmi stará o svojich služobníkov! — 1. Petra 5:6, 7.
18. Prečo sú tí, čo majú Jehovovu radosť, oslobodení Bohom od zdrvujúcej úzkosti?
18 Tým, že Jehova nám dáva radosť, oslobodzuje nás od zdrvujúcej úzkosti. Pavol povedal: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ (Filipanom 4:6, 7) Boží pokoj je neporovnateľný pokoj, a to aj v najťažších situáciách. S ním zostávajú naše srdcia pokojné, čo je pre nás dobré duchovne, citovo i telesne. (Príslovia 14:30) Pomáha nám to zachovávať si duševnú rovnováhu, pretože vieme, že nič, čo Boh pripúšťa, nám nemôže spôsobiť trvalú škodu. (Matúš 10:28) Tento pokoj vyplývajúci z blízkeho vzťahu k Bohu prostredníctvom Krista máme preto, že sme oddaní Jehovovi a podriaďujeme sa vedeniu jeho ducha, ktorý plodí také ovocie, ako je radosť a pokoj.
19. Na čo si musíme zamerať srdce, aby nám to pomohlo k tomu, aby sme prekypovali radosťou?
19 Ak si udržiavame srdce zamerané na slobodu, ktorú nám dal Boh, a na nádej na Kráľovstvo, pomôže nám to, aby sme sa radovali. Napríklad s chatrným zdravím možno niekedy urobiť len málo; môžeme sa však modliť o múdrosť a silu, aby sme sa s tým vyrovnali a mohli nájsť potešenie pri myšlienkach na duchovné zdravie, z ktorého sa tešíme už teraz, a na telesné uzdravenie, ku ktorému dôjde pod vládou Kráľovstva. (Žalm 41:1–3; Izaiáš 33:24) Hoci v súčasnosti možno musíme znášať núdzu, na rajskej zemi, ktorá je tak blízko, nebude žiaden nedostatok vecí potrebných pre život. (Žalm 72:14, 16; Izaiáš 65:21–23) Áno, náš nebeský Otec nás teraz podoprie a nakoniec urobí našu radosť úplnou. — Žalm 145:14–21.
Starostlivo si opatruj slobodu, ktorú ti dal Boh
20. Ako by sme mali podľa Žalmu 100:1–5 predstupovať pred Jehovu?
20 Ako Jehovov ľud by sme si určite mali starostlivo opatrovať slobodu danú Bohom, ktorá nám priniesla radosť a tak mnoho požehnaní. Nie div, že Žalm 100:1–5 nás nabáda, aby sme prichádzali do Božej blízkosti „s radostným volaním“. Sme Jehovovým vlastníctvom a on sa o nás stará ako milujúci Pastier. Áno, „sme jeho ľud a ovce jeho pastvy“. To, že nás stvoril, ako aj jeho vznešené vlastnosti nás podnecujú, aby sme vstupovali na nádvoria jeho svätyne s chválou a vďakyvzdaním. Sme podnecovaní „žehnať jeho meno“, hovoriť dobre o Bohu Jehovovi. Okrem toho sa môžeme vždy spoľahnúť na jeho milujúcu láskavosť čiže na jeho súcitný vzťah k nám. „Z pokolenia na pokolenie“ je Jehova verný a stály v prejavovaní lásky k tým, čo konajú jeho vôľu.
21. Aké povzbudenie bolo dané v prvom čísle tohto časopisu a ako by sme mali zaobchádzať so slobodou, ktorú dáva Boh?
21 Ako nedokonalí ľudia nemôžeme teraz uniknúť všetkým skúškam. S Božou pomocou však môžeme byť odvážnymi a radujúcimi sa Jehovovými svedkami. V tomto ohľade sú pozoruhodné slová, ktoré nachádzame v prvom čísle tohto časopisu (z júla 1879): „Odvahu..., môj kresťanský brat alebo sestra, každý, kto sa snažíš unaveným krokom bežať po úzkej ceste. Nedbaj na hrboľatú trať; celá je svätá a posvätená požehnanými krokmi Pána. Považuj každý tŕň za kvet, každú ostrú skalu za míľnik poháňajúci ťa vpred k cieľu... Upieraj svoj zrak na cenu.“ Milióny ľudí, ktorí teraz slúžia Jehovovi, upierajú svoj zrak na cenu a majú mnoho dôvodov na odvahu a radosť. Spolu s nimi sa pevne drž slobody, ktorú dáva Boh. Nepripusti, aby ti unikol jej účel. Kiež je Jehovova radosť vždy tvojou pevnosťou.
Ako by si odpovedal?
◻ Ako môže byť „Jehovova radosť“ našou pevnosťou?
◻ Aké požehnania v náboženskom ohľade priniesla Jehovovmu ľudu sloboda, ktorú dáva Boh?
◻ Prečo si máme s láskou vzájomne slúžiť ako otroci?
◻ Aké požehnania sú spojené so slobodou, ktorú dáva Boh?
◻ Ako môže Boží ľud zotrvať v radosti?
[Obrázok na strane 23]
„Považuj každý tŕň za kvet, každú ostrú skalu za míľnik poháňajúci ťa vpred k cieľu“