Chráň sa pred škodlivým táraním!

„Pri hojnosti slov nechýba priestupok, ale ten, kto ovláda svoje pery, koná rozvážne.“ — Príslovia 10:19.

NIČ nepremení smrteľný jed na zdravý nápoj. Zlomyseľné táranie alebo ohováranie bolo dobre prirovnané k jedu, ktorý môže slušného človeka olúpiť o dobré meno. Rímsky básnik Juvenal nazval ohováranie „tým najhorším zo všetkých jedov“. Anglický dramatik William Shakespeare vložil jednej svojej postave do úst slová: „Kto ma okradne o dobré meno, vezme mi to, čím on nezbohatne, ale bez čoho som naozaj žobrák.“

² Ale čo je vlastne táranie? Čím sa odlišuje od ohovárania? Prečo sa chrániť pred škodlivým táraním? A ako?

Čím sa od seba odlišujú

³ Táranie je „planá reč, nie vždy pravdivá, o iných ľuďoch a ich záležitostiach“. Je to „povrchná dôverná reč alebo list“. Všetci máme záujem o ľudí, a preto niekedy hovoríme o druhých dobré, budujúce veci. Ohováranie je niečo iné. Je to „falošná správa s úmyslom poškodiť dobré meno a povesť druhého“. Takáto reč je spravidla zlomyseľná a nekresťanská.

⁴ Neškodné táranie sa môže zmeniť na zlomyseľné ohováranie. Spisovateľ Arthur Mee (čítaj mí) povedal: „Ohováranie, ktoré človeka poškodzuje a môže ho zničiť, sa často začína táraním, ktoré azda na začiatku vzniká iba zo záhaľky. Patrí medzi najväčšie zlo na svete, ale vzniká spravidla z nevedomosti. Stretávame sa s ním najčastejšie u tých, ktorí nemajú čo robiť a nemajú v živote žiadny pevný cieľ.“

⁵ Jalové reči môžu pokračovať v ohováraní, preto sa apoštol Pavol vyjadril proti istým tárajom. Keď sa zmienil o vdovách, spôsobilých dostávať pomoc od zboru, napísal: „Ale mladšie vdovy odmietaj, lebo keď sa ich pohlavné pohnútky dostanú medzi nich a Krista . . . súčasne sa tiež učia zaháľať a potulujú sa po domoch, áno, nie sú iba záhaľčivé, ale aj tárajú a miešajú sa do záležitostí iných ľudí a hovoria o tom, o čom by nemali. Preto si želám, aby sa mladšie vdovy vydávali, rodili deti, viedli domácnosť a nedávali nijaký popud odporcovi na tupenie. Niektoré sa už aj odvrátili, aby nasledovali satana.“ — 1. Timotejovi 5:11–15.

⁶ Pavol písal pod božskou inšpiráciou. Nevyjadroval sa teda o ženách nespravodlivo. Nad tým, čo povedal, sa treba veľmi vážne zamyslieť. Žiadna zbožná žena sa nechce ‚odvrátiť a nasledovať satana‘. Ale čo ak kresťanka zistí, že má slabosť pre takýto druh reči, ktorý by mohol spôsobiť ohováranie? Potom by mala pokorne dbať na Pavlovu radu: „Ženy by . . . mali byť vážne, nie ohováračné.“ Povedal aj: „Nech sa vekom staršie ženy správajú úctivo, neohovárajú.“ (1. Timotejovi 3:11; Títovi 2:3) Túto múdru radu by mali triezvo uplatňovať aj bratia.

⁷ Všetci samozrejme rozprávame o iných ľuďoch, o ich skúsenostiach v službe a podobne. Nikdy však ‚neseďme a nehovorme proti vlastnému bratovi‘. (Žalm 50:19, 20) Áno, je múdre nerozprávať priveľa, lebo „pri hojnosti slov nechýba priestupok, ale ten, kto ovláda svoje pery, koná rozvážne“. (Príslovia 10:19) Mali by sme sa teda chrániť pred táraním, aj keď sa nezdá škodlivé. Nemusíme predsa stále hovoriť o ľuďoch, veď máme vynikajúci výber námetov, ak uvažujeme o veciach, ktoré sú spravodlivé, cudné, hodné lásky, cnostné a chvályhodné. — Filipanom 4:8.

Ako sa z tárania stáva ohováranie

⁸ Nie je nič zlé na tom, keď hovoríme o zvestovateľskej službe a iných zbožných činnostiach spoluveriacich, pokiaľ sme presní a z toho, čo rozprávame, nevyplýva žiadna ujma. Pozitívne výroky tohto druhu môžu iných dokonca povzbudiť. (Porovnaj Skutky 15:30–33.) Niektorí kresťania hovorili o vernom staršom mužovi Gájovi, ktorému napísal apoštol Ján: „Milovaný, konáš vernú prácu vo všetkom, čokoľvek robíš pre bratov a aj pre cudzích, ktorí svedčili o tvojej láske pred zborom.“ (3. Jána 5, 6) Nie je teda vždy nesprávne hovoriť o iných kresťanoch.

⁹ Povrchná reč sa ale môže zmeniť na ohováranie tých, ktorí sú priami, ak skúmame ich osobné záležitosti, spochybňujeme ich pohnútky alebo vyvolávame pochybnosti o ich správaní. Mali by sme si zvyknúť pýtať sa sami seba: Poškodili by moje slová povesť druhej osoby? Je to, čo hovorím, pravda? (Zjavenie 21:8) Povedal by som to aj v ich prítomnosti? Zasejem tým svár do zboru? Mohli by moje výroky spôsobiť, že stratia prednosti služby? Nemám azda v srdci závisť? (Galaťanom 5:25, 26; Títovi 3:3) Bude ovocie mojich slov dobré alebo zlé? (Matúš 7:17–20) Povedal by som niečo podobné o apoštoloch? (2. Korinťanom 10:10–12; 3. Jána 9, 10) Je vhodná takáto reč pre tých, ktorí majú hlbokú úctu k Jehovovi?

¹⁰ O tých, ktorí uctievajú Boha, hovorí Žalm 15:1: „Jehova, kto bude hosťom v tvojom stane? Kto bude prebývať na tvojom svätom vrchu?“ Žalmista Dávid odpovedá, kto to bude: „Neohováral svojím jazykom. Svojmu druhovi neurobil nič zlého a nevzniesol žiadnej pohany proti svojmu dôverne známemu.“ (Žalm 15:3) Slovo „ohovárať“ tu pochádza z hebrejského slovesa, ktoré znamená „pohybovať nohami“ čiže „obchádzať“. Izraelčania dostali príkaz: „Nebudeš chodiť ako pomluvač vo svojom ľude.“ (3. Mojžišova 19:16, RP) Nikto, kto ‚chodí ako ohovárač‘, nie je Božím hosťom a priateľom.

¹¹ Boží priatelia svojim druhom nerobia nič zlé a nechopia sa (neprijmú za pravdu) žiadnych hanlivých povestí o známych, ktorí sú priami. Namiesto toho, aby sme o spoluveriacich šírili falošné historky a pripájali sa k zlým pohanám bezbožných, mali by sme o nich hovoriť dobre. Nikdy by sme nemali zväčšovať bremeno svojich vlastných bratov a sestier tým, že o nich rozprávame hanlivé veci.

Keď nastanú ťažkosti

¹² Sme nedokonalí, a tak môžeme mať pokušenie hovoriť proti človeku, s ktorým sme sa vážne nezhodli. Zamysli sa ale nad tým, čo sa stalo, keď sa apoštol Pavol chystal na svoju druhú misijnú cestu. Hoci bol Barnabáš rozhodnutý vziať so sebou Marka, Pavol nesúhlasil, „lebo sa [Marek] v Pamfýlii od nich odlúčil a nešiel s nimi pracovať“. Potom došlo k „ostrému výbuchu hnevu“ a oni sa rozdelili. Barnabáš vzal Marka so sebou na Cyprus, ale Pavol si vybral Sílasa a prešli cez Sýriu a Cilíciu. (Skutky 15:36–41) Neskôr sa zrejme spor medzi Pavlom, Barnabášom a Markom urovnal, lebo Marek bol s apoštolom v Ríme a Pavol o ňom hovoril dobre. (Kolosanom 4:10) Hoci sa nezhodli, nič nesvedčí o tom, že by títo kresťania jeden o druhom tárali medzi spoluveriacimi.

¹³ Pavol odolal aj silnému pokušeniu škodlivo tárať, keď pokarhal Kéfasa [Petra], ktorý sa v prítomnosti istých židovských kresťanov z Jeruzalema hanbil jesť s nežidovskými veriacimi. Namiesto toho, aby Pavol o Petrovi hovoril za jeho chrbtom, „odporoval mu do tváre“ a hovoril „pred všetkými“. (Galaťanom 2:11–14) Ani Peter netáral o Pavlovi. Naopak o ňom neskôr písal ako o „našom milovanom bratovi Pavlovi“. (2. Petra 3:15) Aj keď náš spoluveriaci potrebuje pokarhanie, neospravedlňuje nás to, ak o ňom tárame. Je veľa dobrých dôvodov na to, aby sme sa chránili pred takýmito rečami a odolávali pokušeniu šíriť škodlivé táračky.

Prečo si máme dávať pozor

¹⁴ Hlavný dôvod, prečo by sme nemali počúvať škodlivé táračky ani sa podieľať na ich šírení, je to, že sa chceme páčiť Jehovovi, ktorý odsudzuje ohováranie. Už sme si všimli, že Boh vysvetlil Izraelčanom svoj názor na takéto reči príkazom: „Nebudeš chodiť ako pomluvač vo svojom ľude ani nebudeš stáť proti krvi svojho blížneho. Ja som Hospodin.“ (3. Mojžišova 19:16, RP) Ak sa teda máme tešiť z božskej priazne, nesmieme ohovárať nikoho, o kom sa azda v reči zmienime.

¹⁵ Iný dôvod, prečo by sme sa mali vyhýbať škodlivému táraniu, je, že by sme tak mohli napodobniť satana, najväčšieho ohovárača Jehovu. Tento najzarytejší Boží nepriateľ dostal vhodné meno „diabol“ (po grécky diabolos), čo znamená „ohovárač“. Keď Eva počúvala satanovu ohováračskú reč proti Bohu a konala podľa nej, prvá ľudská dvojica sa rozišla so svojím najlepším priateľom. (1. Mojžišova 3:1–24) Nikdy nepodľahnime satanovým úkladom a nezapleťme sa do škodlivých rečí, ktoré si zaslúžia Boží nesúhlas, a tak nás môžu odlúčiť od nášho najlepšieho priateľa, Boha Jehovu.

¹⁶ Nemali by sme počúvať zlomyseľných táračov, lebo rozdeľujú priateľov. Ohovárači často preháňajú, klamne informujú, klamú a hromadia poburujúce slová. Namiesto toho, aby sa s niekým rozprávali zoči-voči, šepkajú za jeho chrbtom. Často vyvolávajú nepodložené podozrenie. Tak „ohovárač rozdeľuje dobre známych“. — Príslovia 16:28.

¹⁷ Mali by sme sa strážiť aj pred ľahkovážnym táraním. Prečo? Lebo poznámka, ktorou sme nechceli nikomu ublížiť, môže ublížiť, keď sa opakuje. Iní ju môžu prifarbiť, alebo prekrútiť tak, že nakoniec poškodí povesť zbožnej osoby a pripraví ju o dobré meno. Ako by si sa cítil, keby sa stalo niečo také s historkou, ktorej pôvodcom si bol ty alebo ktorú si podal ďalej? Ľudia by sa mohli na teba pozerať ako na niekoho, kto ľahko ublíži, a možno by už nevyhľadávali tvoju spoločnosť. — Porovnaj Príslovia 20:19.

¹⁸ Iný dôvod na to, aby si sa mal na pozore, je ten, že škodlivé táranie môže z teba urobiť luhára. „Slová ohovárača sú ako veci, čo sa lačne prehĺtajú, ktoré zostupujú do najvnútornejších častí brucha.“ (Príslovia 26:22) Čo ak hltáš lži a opakuješ ich? Hoci ich pokladáš za pravdu, klameš, keď ich šíriš. Keď sa odhalí ich nepravdivosť, môžu ťa ostatní pokladať za luhára. Chceš, aby sa to stalo? Nevolá Boh falošných učiteľov na zodpovednosť za náboženské lži? Áno, a neospravedlňuje ani ohováračov. Ježiš varoval: „Z každého neužitočného výroku, ktorý povedia ľudia, budú sa zodpovedať v súdnom dni; lebo podľa svojich slov budeš vyhlásený za spravodlivého a podľa slov budeš odsúdený.“ (Matúš 12:36, 37) Pretože „každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba“, chcel by si, aby ťa odsúdil ako klamárskeho ohovárača? — Rimanom 14:12.

¹⁹ Ďalším dôvodom, prečo nešíriť škodlivé táračky, je ten, že môžu byť vražedné. Áno, môžu usmrtiť, zničiť dobrú povesť niekoho. Daktoré jazyky sú ako ‚ostré meče‘ a horké slová sú ako šípy vystreľované zo zálohy na bezúhonného. Dávid sa modlil: „Kiež ma [Jehova] skryješ pred dôverným rozhovorom zločincov, pred vravou tých, ktorí konajú to, čo škodí; ktorí naostrili svoj jazyk ako meč, ktorí namierili svoj šíp, trpkú reč, aby strieľali zo skrytých miest na niekoho bezúhonného.“ (Žalm 64:2–4) Chcel by si byť zodpovedný za to, že si povedal o inom človeku niečo také zlé, že ho to prinúti modliť sa k Bohu o pomoc, ako sa modlil žalmista? Chceš sa previniť niečím, čo sa rovná vražde?

²⁰ Pre ohováranie môže byť niekto vylúčený z Božej organizácie; ohováračovi sa môže odňať spoločenstvo, azda ako nekajúcnemu luhárovi. Tak sa ale nepostupuje proti ľahkovážnym táračom. Starší by mali vec zvažovať s modlitbou a ostro rozlišovať medzi jednoduchým táraním a zlomyseľným ohováraním. Spoločenstvo sa môže odňať len zlomyseľnému, nekajúcnemu ohováračovi. Starší nemajú právomoc odňať niekomu spoločenstvo za malicherné táračky, ktoré vyplynuli z ľudského záujmu, ale nie sú lživé ani zlomyseľné. Veci sa nesmú zveličovať nad primerané rozmery a musia existovať svedkovia so závažným svedectvom, dokazujúcim, že ide o ohováranie. (1. Timotejovi 5:19) Nekajúcni ohovárači sú vylúčení v prvom rade preto, aby sa umlčalo škodlivé táranie a aby sa nenakazil hriechom zbor. (1. Korinťanom 5:6–8, 13) Starší by ale nikdy nemali niekoho unáhlene vylúčiť na nebiblickom základe. Pomocou modlitby a rady dokážu takejto osobe často pomôcť, aby robila pokánie, aby sa ospravedlnila alebo inak dosiahla nápravu, a robila trvalý pokrok v krotení jazyka.

Je to ohováranie?

²¹ Múdre príslovie hovorí: „Kto obchádza ako ohovárač, odkrýva dôverný rozhovor, ale kto je verného ducha, prikrýva vec.“ (Príslovia 11:13) Ak vieš o niekom, že sa tajne dopúšťa ťažkého hriechu, bolo by ohováraním oznámiť to? Nie. Nemal by si ale o tej veci tárať. Mal by si sa pozhovárať s previnilcom a povzbudiť ho, aby vyhľadal pomoc starších. (Jakob 5:13–18) Ak to neurobí v rozumnom čase, starostlivosť o čistotu zboru by ťa mala podnietiť, aby si to starším oznámil sám. — 3. Mojžišova 5:1.

²² Takéto oznámenie môže spôsobiť napravenie previnilca, a to sa asi nebude zdať radostné. Avšak človek cvičený naprávaním žne ovocie spravodlivosti. (Hebr. 12:11) Nesprávne konanie by sa malo odhaliť pred tými, ktorí sú na riešenie takýchto vecí ustanovení, a nie táračom, ktorí by o ňom klebetili. Pavol povedal kresťanom v Korinte: „Lebo mi prezradili, moji bratia, tí z domácnosti Chloy, že je medzi vami rozdelenie.“ (1. Korinťanom 1:11) Tárali azda členovia tejto domácnosti o spoluveriacich? Nie, podali správu zodpovednému staršiemu, ktorý mohol urobiť kroky, vedúce tých, ktorí potrebovali pomoc, späť na cestu života.

²³ Ak pomôžeme niekomu, aby sa mal na pozore a nezaplietol sa do škodlivého tárania, robíme to na jeho dobro. Múdre príslovie hovorí: „Kto stráži svoje ústa, zachováva svoju dušu. Kto naširoko otvára pery — bude mať skazu.“ (Príslovia 13:3) Sú teda zjavne dobré dôvody na to, aby sme sa chránili pred škodlivým táraním a zlým ohováraním. Ale ako potlačiť škodlivé táranie? O tom hovorí nasledujúci článok.

Ako by si odpovedal?

* Aký je rozdiel medzi ľahkovážnym táraním a ohováraním?

* Ako sa môže stať z tárania ohováranie?

* Uveď niektoré dôvody, prečo sa treba chrániť pred škodlivým táraním.

* Prečo nie je ohováranie to, keď ohlásime ťažké previnenie inej osoby?

[Študijné otázky]

 1. Aké škodlivé je zlomyseľné táranie alebo ohováranie?

 2. Aké otázky stoja za úvahu?

 3. Aký je rozdiel medzi táraním a ohováraním?

 4. Ako sa môže podľa jedného spisovateľa začať ohováranie a z čoho pochádza?

 5. Čo je podstatou Pavlovej rady v 1. Timotejovi 5:11–15?

 6. Čo môžeme robiť, aby sme prekonali osobnú slabosť pre ten druh tárania, ktorý by sa mohol zmeniť na ohováranie?

 7. Prečo by si na základe Písma povedal, že by sme všetci mali dávať pozor na to, čo hovoríme?

 8. Prečo nie je vždy nesprávne hovoriť o spolukresťanoch?

 9. a) Ako sa môže ľahká reč zmeniť na ohováranie toho, kto je priamy? b) Aké otázky by sme si mali položiť?

10, 11. Čo nebudeme podľa Žalmu 15:1, 3 robiť, ak chceme byť Božími hosťami?

12. Ako nám môžu pomôcť Skutky 15:36–41, ak máme pokušenie tárať o niekom, s kým sme sa nezhodli?

13. Za akých okolností, ktoré sa týkali Petra, odolal Pavol možnému pokušeniu tárať o spolukresťanovi?

14. Čo je hlavný dôvod, prečo nemáme škodlivé táranie počúvať ani ho šíriť?

15. Kto je hlavný ohovárač a ako môže škodlivé táranie ovplyvniť náš vzťah k Bohu?

16. Ako ohovárač ‚rozdeľuje dobre známych‘?

17. Prečo by sme sa mali strážiť, aby sme nezabŕdli do prázdneho tárania?

18. Ako môže táranie urobiť z človeka luhára?

19. Prečo sa dá povedať, že škodlivé táranie môže byť vražedné?

20. a) Čo sa môže stať nekajúcnemu ohováračovi v Božom zbore? b) Na čo si musia dať pozor starší v spojitosti s táraním a ohováraním?

21. Čo by si mal robiť namiesto tárania o nejakom previnilcovi?

22. Prečo môžeme povedať, že 1. Korinťanom 1:11 neoprávňuje na táranie?

23. O akej otázke budeme uvažovať?

[Obrázok na strane 12]

Uisti sa, že nikdy nikoho nestrieľaš do chrbta tým, že o ňom táraš