Nehemiáš
9 A 24. dňa toho mesiaca sa Izraeliti zhromaždili a postili sa oblečení do vrecoviny a s hlavou posypanou prachom.+ 2 Tí, ktorí boli pôvodom Izraeliti, sa oddelili od všetkých cudzincov.+ Stáli a vyznávali svoje hriechy a previnenia svojich predkov.+ 3 Potom, kým stáli na svojom mieste, tri hodiny* nahlas čítali z knihy Zákona+ Jehovu, svojho Boha, a ďalšie tri hodiny vyznávali hriechy a klaňali sa Jehovovi, svojmu Bohu.
4 Ješua, Bani, Kadmiel, Šebanjah, Bunni, Šerebejah,+ Bani a Kenáni stáli na vyvýšenom pódiu+ pre Lévitov a mocným hlasom volali k Jehovovi, svojmu Bohu. 5 A Léviti Ješua, Kadmiel, Bani, Chašabnejah, Šerebejah, Hodijah, Šebanjah a Petachjah povedali: „Vstaňte a chváľte Jehovu, svojho Boha, po celú večnosť.*+ Bože, nech chvália tvoje slávne meno, ktoré si zaslúži viac chvály a slávy, než mu ľudia môžu vzdať.
6 Ty, Jehova, si jediný,+ ty si urobil nebo, nebesia nebies a všetko ich vojsko, zem a všetko, čo je na nej, moria a všetko, čo je v nich. Všetkých zachovávaš nažive a nebeské vojsko sa ti klania. 7 Ty si Jehova, pravý Boh, ktorý si si vybral Abrama+ a vyviedol si ho z Uru+ Chaldejcov a dal si mu meno Abrahám.+ 8 Zistil si, že jeho srdce je ti verné,+ a tak si s ním uzavrel zmluvu, že dáš jemu a jeho potomstvu*+ krajinu Kanaáncov, Chetitov, Amorejcov, Perizejcov, Jebuzejcov a Girgašejcov. A dodržal si svoj sľub, pretože si spravodlivý.
9 Videl si trápenie našich predkov v Egypte+ a počul si ich volanie o pomoc pri Červenom mori. 10 Vykonal si znamenia a zázraky, aby si potrestal faraóna, všetkých jeho služobníkov a všetkých obyvateľov jeho krajiny,+ lebo si vedel, že sa k našim predkom správali opovážlivo.+ Tým si si urobil meno a jeho sláva trvá až dodnes.+ 11 A rozdelil si pred nimi more, takže prešli po suchej zemi,+ a ich prenasledovateľov si vrhol do hlbín ako kameň do rozbúrených vôd.+ 12 Cez deň si ich viedol oblačným stĺpom a v noci si im ohnivým stĺpom osvetľoval cestu, ktorou mali ísť.+ 13 A zostúpil si na vrch Sinaj,+ hovoril si s nimi z neba+ a dal si im spravodlivé právne predpisy, spoľahlivé zákony,* užitočné nariadenia a prikázania.+ 14 Naučil si ich zachovávať svoj svätý sabat+ a prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša si im dal prikázania, nariadenia a zákony. 15 Keď boli hladní, dal si im chlieb z neba,+ a keď boli smädní, vyviedol si im vodu zo skaly.+ A povedal si im, aby šli a vzali do vlastníctva krajinu, o ktorej si prisahal,* že im ju dáš.
16 Ale oni, naši predkovia, konali opovážlivo,+ zatvrdili sa*+ a neposlúchali tvoje prikázania. 17 Odmietali poslúchať+ a nepamätali na tvoje obdivuhodné skutky, ktoré si medzi nimi vykonal. Začali sa správať tvrdohlavo* a zvolili si vodcu, aby sa vrátili do otroctva v Egypte.+ Ale ty si Boh, ktorý je ochotný odpúšťať,* si súcitný, milosrdný, trpezlivý* a prekypuješ vernou láskou,*+ a preto si ich neopustil.+ 18 Dokonca aj keď si urobili kovovú sochu* teľaťa a hovorili: ‚To je náš Boh, ktorý nás vyviedol z Egypta,‘+ a správali sa k tebe veľmi neúctivo, 19 aj vtedy si k nim bol veľmi milosrdný a v pustatine si ich neopustil.+ Oblačný stĺp sa od nich nevzďaľoval, ale stále ich viedol cez deň. V noci im cestu, po ktorej mali ísť, osvetľoval ohnivý stĺp.+ 20 Dával si im svojho ducha,* aby mali porozumenie,+ a neprestal si ich sýtiť svojou mannou,+ a keď boli smädní, dával si im vodu.+ 21 Štyridsať rokov si ich živil v pustatine.+ Nič im nechýbalo. Oblečenie sa im neobnosilo+ a nohy im neopuchli.
22 Dal si im kráľovstvá a národy, kus po kuse si im prideľoval územia.+ A tak si podmanili krajinu chešbonského+ kráľa Sichona+ i krajinu bášanského kráľa Óga.+ 23 Postaral si sa o to, aby ich synov bolo toľko ako hviezd na nebi.+ Potom si ich priviedol do krajiny, o ktorej si sľúbil ich predkom, že do nej vojdú a vezmú ju do vlastníctva.+ 24 Ich synovia vošli do tej krajiny a obsadili ju.+ Podmaňoval si pred nimi Kanaáncov,+ ktorí tam bývali, a vydal si im do rúk kráľov i národy tej krajiny, aby s nimi urobili, čo chcú. 25 Dobyli opevnené mestá+ a zabrali úrodnú pôdu+ a domy plné najrôznejších dobrých vecí, vyhĺbené cisterny, vinice, olivové háje+ a množstvo ovocných stromov. Jedli do sýtosti, stučneli a tešili sa z tvojej veľkej dobroty.
26 Začali však byť neposlušní, búrili sa proti tebe+ a obracali sa chrbtom k tvojmu Zákonu.* Zabíjali tvojich prorokov, ktorí ich varovali a snažili sa ich priviesť späť k tebe. Správali sa k tebe veľmi neúctivo.+ 27 Preto si ich vydával do rúk nepriateľov+ a tí ich utláčali.+ Ale keď sa ocitli v tiesni, volali k tebe a ty si ich z nebies počul, a keďže si veľmi milosrdný, dával si im záchrancov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk nepriateľov.+
28 Ale hneď ako prišla úľava, zase robili to, čo je v tvojich očiach zlé,+ a tak si ich zanechal napospas ich nepriateľom, aby nad nimi vládli.*+ Potom sa k tebe vracali a volali o pomoc+ a ty si ich z nebies počul a znovu a znovu si ich vyslobodzoval, pretože si veľmi milosrdný.+ 29 Hoci si ich opakovane varoval a snažil si sa priviesť ich späť k svojmu Zákonu, správali sa opovážlivo a nechceli poslúchať tvoje prikázania.+ Hrešili proti tvojim nariadeniam, vďaka ktorým človek bude žiť, ak ich dodržiava.+ Vzdorovito sa obracali chrbtom, zatvrdili sa a nechceli poslúchať. 30 Mnoho rokov si k nim bol trpezlivý+ a stále si ich svojím duchom prostredníctvom svojich prorokov varoval, ale nechceli počúvať. Nakoniec si ich vydal do rúk okolitých národov.+ 31 Ale vo svojom veľkom milosrdenstve si ich nevyhladil+ ani neopustil, lebo si súcitný a milosrdný Boh.+
32 A teraz, Bože náš, Bože veľký, mocný a vzbudzujúci bázeň, ktorý dodržuješ svoju zmluvu a prejavuješ vernú lásku,+ nech sa ti nezdajú malé všetky tie ťažkosti, ktoré postihli nás, našich kráľov a kniežatá,+ našich kňazov+ a prorokov,+ našich predkov a všetok tvoj ľud od čias asýrskych kráľov+ až podnes. 33 Ty si spravodlivý vo všetkom, čo nás postihlo. Konal si verne, ale my sme páchali zlo.+ 34 Naši králi, naše kniežatá, naši kňazi a naši predkovia nedodržiavali tvoj Zákon a nevenovali pozornosť tvojim prikázaniam a tvojim nabádaniam,* ktorými si ich varoval. 35 Ani v čase, keď mali svoje kráľovstvo a tešili sa z hojnosti dobrých vecí, ktoré si im dával, a žili v rozľahlej a úrodnej* krajine, ktorú si im dal, ti neslúžili+ a neodvrátili sa od svojich zlých skutkov. 36 Preto sme dnes otrokmi+ – otrokmi práve v tej krajine, ktorú si dal našim predkom, aby jedli jej plody a jej dobré veci. 37 Jej bohatá úroda patrí kráľom, ktorých si dosadil nad nami za naše hriechy.+ Vládnu nad nami* a nad našimi domácimi zvieratami, ako sa im páči. Sme vo veľkej tiesni.
38 Pre toto všetko berieme na seba zmluvný záväzok,+ a to aj písomne, a potvrdzujeme ho pečaťou našich kniežat, našich Lévitov a našich kňazov.“+