Evanjelium Marka
14 O dva dni mal byť Pesach+ a Sviatok nekvasených chlebov.+ Hlavní kňazi a znalci Zákona hľadali príležitosť, ako sa ho úskokom zmocniť* a zabiť ho.+ 2 Ale hovorili si: „Nie vo sviatok, aby sa ľudia nevzbúrili.“
3 Keď bol v Betánii a jedol* v dome Šimona, ktorý bol predtým malomocný, prišla nejaká žena s alabastrovou nádobkou veľmi drahého vonného oleja, pravého nardu.* Odbila hrdlo nádobky a začala Ježišovi vylievať olej na hlavu.+ 4 Niektorí sa nad tým pohoršili a hovorili si medzi sebou: „Načo takto plytvať vonným olejom? 5 Veď sa mohol predať za vyše 300 denárov* a peniaze sa mohli rozdať chudobným!“ A veľmi sa na ňu nahnevali.* 6 Ale Ježiš im povedal: „Nechajte ju. Prečo ju trápite? Urobila pre mňa dobrý skutok.+ 7 Veď chudobní budú medzi vami vždy+ a dobro pre nich môžete konať, kedy chcete, ale ja s vami nebudem vždy.+ 8 Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo vonným olejom na pohreb.+ 9 Uisťujem vás, že kdekoľvek na svete sa bude zvestovať dobrá správa,+ bude sa na pamiatku tejto ženy hovoriť aj o tom, čo urobila.“+
10 Potom Judáš Iškariotský, jeden z dvanástich, odišiel k hlavným kňazom, aby im ho zradil.+ 11 Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú strieborné peniaze.+ A tak začal hľadať vhodnú príležitosť, ako ho zradiť.
12 V prvý deň Sviatku nekvasených chlebov,+ keď sa ako obyčajne prináša obeť, ktorá patrí k Pesachu,+ sa učeníci opýtali Ježiša: „Kde ti máme pripraviť pesachovú večeru?“+ 13 Vtedy povedal dvom svojim učeníkom: „Choďte do mesta a tam stretnete človeka, ktorý ponesie nádobu s vodou. Choďte za ním+ 14 a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ sa pýta: „Kde je hosťovská izba, v ktorej by som mohol so svojimi učeníkmi jesť pesachovú večeru?“‘ 15 Ukáže vám zariadenú a pripravenú veľkú hornú miestnosť. Tam pre nás všetko prichystajte.“ 16 Učeníci teda šli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im Ježiš povedal. A urobili prípravy na Pesach.
17 Večer prišiel Ježiš s dvanástimi.+ 18 Keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Hovorím vám, jeden z vás, ktorý so mnou večeria, ma zradí.“+ 19 Nato zosmutneli a začali sa ho pýtať jeden po druhom: „Však to nie som ja?“ 20 Povedal im: „Je to jeden z vás dvanástich, ten, ktorý si so mnou namáča chlieb v mise.+ 21 Syn človeka odchádza, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý ho zrádza!+ Pre toho by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“+
22 Keď ďalej jedli, vzal chlieb, pomodlil sa,* rozlámal ho a dával ho učeníkom so slovami: „Vezmite si. To znamená moje telo.“+ 23 Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a dal im ho a všetci sa z neho napili.+ 24 A povedal im: „To znamená moju ‚krv+ zmluvy‘,+ ktorá má byť vyliata za mnohých.+ 25 Hovorím vám: Nebudem už piť z plodu viniča až do toho dňa, keď budem piť nové víno v Božom Kráľovstve.“ 26 Nakoniec zaspievali chválospevy* a vyšli na Olivový vrch.+
27 Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci ma opustíte, lebo je napísané: ‚Udriem pastiera+ a ovce sa rozpŕchnu.‘+ 28 No keď budem vzkriesený, pôjdem do Galiley a tam sa stretneme.“+ 29 Peter mu však povedal: „Aj keby ťa všetci ostatní opustili, ja ťa neopustím.“*+ 30 „Ver mi, že ešte dnes, túto noc, skôr ako kohút dvakrát zakikiríka, trikrát ma zaprieš,“ povedal mu Ježiš.+ 31 On však ďalej tvrdil: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem.“ Ostatní hovorili to isté.+
32 Prišli na miesto nazývané Getsemane a povedal svojim učeníkom: „Posaďte sa tu, kým sa pomodlím.“+ 33 A vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána+ a doľahla naňho hlboká tieseň* a veľký nepokoj. 34 Povedal im: „Som hlboko zarmútený,+ až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“+ 35 A odišiel kúsok ďalej, padol tvárou k zemi a modlil sa, aby ho minula tá hodina, ak je to možné. 36 Povedal: „Abba,* Otče,+ pre teba je možné všetko. Vezmi odo mňa tento pohár. No nech sa stane nie to, čo chcem ja, ale čo chceš ty.“+ 37 Potom sa vrátil k učeníkom a našiel ich spať. Povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani jednu hodinu si nevládal bdieť?+ 38 Bdejte a modlite sa, aby ste nepodľahli pokušeniu.+ Duch je, pravdaže, dychtivý,* ale telo je slabé.“+ 39 A znovu od nich odišiel a modlil sa o to isté.+ 40 Potom opäť prišiel a našiel ich spať, lebo sa im od únavy zatvárali oči. A nevedeli, čo povedať. 41 Prišiel tretí raz a povedal im: „V takom čase, ako je tento, spíte a odpočívate! To stačí! Prišla tá chvíľa!*+ Syna človeka zradili a vydali do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme. Môj zradca sa blíži.“+
43 Hneď nato, kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním zástup ľudí s mečmi a kyjakmi, ktorých poslali hlavní kňazi, znalci Zákona a starší.+ 44 Jeho zradca si s nimi dohovoril znamenie: „Je to ten, ktorého pobozkám. Zatknite ho a nech ho stráže odvedú.“ 45 A šiel rovno k nemu a povedal: „Rabbi!“ A nežne ho pobozkal. 46 Nato Ježiša chytili a zatkli. 47 Ale jeden z tých, čo stáli nablízku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho otroka a odsekol mu ucho.+ 48 Ježiš im povedal: „Som zločinec, že ste ma prišli zatknúť s mečmi a kyjakmi?+ 49 Deň čo deň som bol s vami, vyučoval som v chráme+ a nezatkli ste ma. Ale stalo sa to, aby sa splnilo Písmo.“+
50 Vtedy ho všetci opustili a utiekli.+ 51 Ale nejaký mladý muž, ktorý mal cez nahé telo voľne prehodený odev z jemného ľanového plátna, ho zblízka nasledoval. Pokúšali sa ho chytiť, 52 ale on nechal ľanový odev tam a utiekol nahý.*
53 Ježiša odviedli k veľkňazovi,+ kde sa zhromaždili všetci hlavní kňazi, starší a znalci Zákona.+ 54 Ale Peter ho z určitej vzdialenosti nasledoval až na nádvorie veľkňaza. Prisadol si k služobníctvu a ohrieval sa pri ohni.+ 55 Hlavní kňazi a s nimi celý Sanhedrin sa snažili získať proti Ježišovi krivé svedectvo, aby ho mohli usmrtiť, ale nič nenachádzali.+ 56 Mnohí síce proti nemu krivo svedčili,+ ale ich svedectvá sa nezhodovali. 57 Niektorí vstávali a krivo proti nemu svedčili: 58 „Počuli sme, ako hovorí, že zbúra tento chrám, ktorý bol urobený rukami, a za tri dni postaví iný, ktorý nie je urobený rukami.“+ 59 Ale ani v tom sa ich svedectvá nezhodovali.
60 Nakoniec vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a spýtal sa Ježiša: „Nič neodpovedáš? Nepočuješ, z čoho ťa tí ľudia obviňujú?“+ 61 Ale on mlčal a neodpovedal.+ Veľkňaz sa ho znovu spýtal: „Si Kristus, Syn Požehnaného?“ 62 Vtedy Ježiš povedal: „Som. A vy uvidíte Syna človeka+ sedieť po pravici+ moci* a prichádzať s nebeskými oblakmi.“+ 63 Nato veľkňaz roztrhol svoj odev a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov?+ 64 Počuli ste rúhanie. Aké je vaše rozhodnutie?“* A všetci rozhodli, že si zasluhuje smrť.+ 65 Niektorí naňho začali pľuť,+ zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: „Dokáž, že si prorok!“ A keď ho súdni zriadenci odvádzali, dávali mu facky.+
66 Kým bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok.+ 67 Keď zbadala Petra, ako sa zohrieva pri ohni, pozornejšie sa naňho zahľadela a povedala: „Aj ty si bol s tým Nazaretským, s tým Ježišom.“ 68 Poprel to však a povedal: „Nepoznám ho, vôbec neviem, o čom hovoríš,“ a šiel k bráne. 69 Keď ho tam tá slúžka zazrela, začala znovu hovoriť tým, čo stáli naokolo: „On je jeden z nich.“ 70 Peter to opäť poprel. A po chvíli mu aj tí, čo stáli naokolo, hovorili: „Určite si jeden z nich, lebo si Galilejčan.“ 71 Začal sa však zaklínať* a prisahať: „Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte!“ 72 Vtom druhý raz zakikiríkal kohút.+ Peter si spomenul na to, čo mu povedal Ježiš: „Skôr ako kohút dvakrát zakikiríka, trikrát ma zaprieš.“+ To ho zlomilo a rozplakal sa.