Ako riešiš nezhody?

DENNE prichádzame do kontaktu s ľuďmi, ktorí sú odlišnými osobnosťami. Často nám to pôsobí radosť a prináša nové pohľady na veci. Občas to však v našom každodennom živote spôsobí nezhody, pričom niektoré sú vážne, zatiaľ čo iné majú len formu menších nepríjemností. Bez ohľadu na to, o aké nezhody ide, spôsob, akým ich riešime, nás ovplyvňuje po psychickej, emocionálnej i duchovnej stránke.

Keď urobíme všetko, čo môžeme, aby sme nezhody riešili zmierlivo, prispeje to k tomu, že budeme žiť zdravšie a budeme mať pokojnejšie vzťahy s inými. Jedno staroveké príslovie hovorí: „Pokojné srdce je životom celému telu.“ — Príslovia 14:30.

Úplným protikladom toho je tento pravdivý výrok: „Ako prelomené mesto bez hradieb, taký je muž, ktorý neovláda svojho ducha.“ ​(Príslovia 25:28) Kto z nás by sa chcel dobrovoľne vystaviť útoku nesprávnych myšlienok, ktoré by mohli spôsobiť, že by sme konali nesprávne, čím by sme mohli uškodiť iným i sebe? Práve to môže spôsobiť neovládaná, zlostná reakcia. V Kázni na vrchu Ježiš odporúčal, aby sme preskúmali svoj postoj, ktorý môže vplývať na to, ako si poradíme s akýmikoľvek nezhodami, ktoré azda s druhými máme. (Matúš 7:3–5) Miesto toho, aby sme boli kritickí k iným, mali by sme sa zamyslieť, ako si môžeme pestovať a udržiavať priateľstvo s ľuďmi, ktorí majú iné názory a pochádzajú z iného prostredia.

Náš postoj

Prvým krokom k urovnaniu zdanlivej alebo skutočnej nezhody je uznať, že máme sklon k nesprávnemu uvažovaniu a sklon zaujať nesprávny postoj. Písma nám pripomínajú, že všetci hrešíme ‚a nedosahujeme Božiu slávu‘. (Rimanom 3:23) Pomocou rozlišovacej schopnosti azda navyše odhalíme, že príčinou nášho problému nie je niekto iný. Zamyslime sa v tejto súvislosti nad tým, čo zažil Jonáš.

Jonáš šiel na Jehovov pokyn do mesta Ninive kázať o blížiacom sa vykonaní Božieho rozsudku nad obyvateľmi tohto mesta. Radostným výsledkom bolo, že celé mesto Ninive sa kajalo a uverilo pravému Bohu. (Jonáš 3:5–10) Jehova cítil, že si pre svoj kajúcny postoj zaslúžia odpustenie, a tak ich ušetril. „Jonášovi sa to však náramne nepáčilo, a rozpálil sa hnevom.“ ​(Jonáš 4:1) Jonášova reakcia na Jehovovo milosrdenstvo bola prekvapujúca. Prečo by sa mal Jonáš na Jehovu hnevať? Jonáš sa podľa všetkého začal priveľmi zaoberať vlastnými pocitmi a myslel si, že pred tými ľuďmi stratil tvár. Nepochopil Jehovovo milosrdenstvo. Jehova láskavo spôsobil, aby Jonáš dostal názorné poučenie, ktoré mu pomohlo zmeniť postoj a pochopiť vynikajúcu hodnotu Božieho milosrdenstva. (Jonáš 4:7–11) Je zjavné, že postoj potreboval zmeniť Jonáš, nie Jehova.

Je možné, že občas by sme podobne aj my potrebovali zmeniť postoj k nejakej veci? Apoštol Pavol nás nabáda: „Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ ​(Rimanom 12:10) Čo tým myslel? Povzbudzuje nás okrem iného k tomu, aby sme boli rozumní a správali sa k iným kresťanom s hlbokou úctou a dôstojnosťou. K tomu patrí aj uznať skutočnosť, že každý človek má výsadu slobodnej voľby. Pavol nám tiež pripomína: „Každý ponesie svoj vlastný náklad.“ ​(Galaťanom 6:5) Aké múdre by teda bolo, aby sme ešte skôr, ako nezhody narušia nejaký vzťah, pouvažovali, či nie je potrebné upraviť náš postoj! Musíme usilovne pracovať na tom, aby sme odzrkadľovali Jehovovo zmýšľanie a zachovávali pokoj s ostatnými ľuďmi, ktorí skutočne milujú Boha. — Izaiáš 55:8, 9.

Náš postup

Predstav si, ako sa dve malé deti ťahajú o hračku a každé ťahá čoraz silnejšie, len aby ju dostalo. Taký zápas môžu sprevádzať zlostné slová, až kým jedno z detí hračku nepustí alebo kým nezasiahne niekto tretí.

Správa v 1. Mojžišovej nám hovorí, že Abrahám sa dopočul o hádke, ku ktorej došlo medzi jeho pastiermi a pastiermi jeho synovca Lóta. Abrahám sa ujal iniciatívy a obrátil sa na Lóta so slovami: „Prosím, nech nepokračujú hádky medzi mnou a tebou a medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi, lebo my muži sme bratia.“ Abrahám bol rozhodnutý nedovoliť, aby nejaký konflikt poškodil ich vzťah. Za akú cenu? Bol ochotný obetovať právo voľby, ktoré mal ako starší muž; bol pripravený niečoho sa vzdať. Abrahám umožnil Lótovi, aby si vybral, kam chce ísť so svojou domácnosťou a svojimi stádami. Lót si potom vybral zelenajúcu sa oblasť Sodomy a Gomory. Abrahám a Lót sa rozišli v pokoji. — 1. Mojžišova 13:5–12.

Sme pripravení v záujme udržania pokojných vzťahov s inými konať v takom duchu ako Abrahám? Táto biblická príhoda nám poskytuje vynikajúci vzor hodný napodobnenia pri riešení nejakej nezhody. Abrahám naliehal: „Prosím, nech nepokračujú hádky.“ Abrahám naozaj túžil dospieť k priateľskému riešeniu. Táto výzva na udržanie pokojných vzťahov iste pomohla odstrániť akékoľvek nedorozumenie. Abrahám na záver povedal: „Lebo my muži sme bratia.“ Prečo obetovať taký vzácny vzťah tomu, čo je vecou osobnej voľby, alebo pýche? Abrahám sa naďalej sústreďoval na to, čo je dôležité. Robil to so sebaúctou a čestne, a pritom rešpektoval dôstojnosť svojho synovca.

I keď môže dôjsť k situáciám, keď si urovnanie nezhody vyžaduje zásah zvonku, o čo lepšie je, keď sa záležitosť podarí vyriešiť súkromne! Ježiš nás povzbudzuje, aby sme sa pri vytváraní pokoja s bratmi ujali iniciatívy a ospravedlnili sa, keď je to potrebné.a (Matúš 5:23, 24) Bude si to vyžadovať pokoru, čiže poníženosť mysle, ale Peter napísal: „Prepášte [sa] pokorou mysle k sebe navzájom, lebo Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť.“ ​(1. Petra 5:5) Spôsob, akým sa správame k spoluctiteľom, má priamy vplyv na náš vzťah k Bohu. — 1. Jána 4:20.

V kresťanskom zbore môžeme byť požiadaní, aby sme sa kvôli zachovaniu pokoja vzdali nejakého práva. Značný počet tých, ktorí sú v súčasnosti spojení s Jehovovými svedkami, prišiel do Božej rodiny pravých ctiteľov počas posledných piatich rokov. Ako sa len z toho v srdci radujeme! Na nich i na iných v zbore určite pôsobí náš spôsob správania. To je závažný dôvod na to, aby sme venovali starostlivú pozornosť výberu zábavy, koníčkov, spoločenskej činnosti či zamestnania a brali ohľad na to, ako nás vnímajú ostatní. Mohli by byť niektoré naše skutky alebo slová nesprávne pochopené, a tak byť pre iných dôvodom na potknutie?

Apoštol Pavol nám pripomína: „Všetko je zákonné, ale všetko nie je výhodné. Všetko je zákonné, ale všetko nebuduje. Nech nikto nehľadá svoju výhodu, ale výhodu toho druhého.“ ​(1. Korinťanom 10:23, 24) Ako kresťanom nám naozaj záleží na tom, aby sme rozvíjali lásku a jednotu kresťanského bratstva. — Žalm 133:1; Ján 13:34, 35.

Slová, ktoré liečia

Slová môžu spôsobiť veľa dobrého. „Príjemné reči sú plásty medu, sladké duši a uzdravením pre kosti.“ ​(Príslovia 16:24) Pravdivosť tohto príslovia ilustruje rozprávanie o tom, ako Gedeon odvrátil možný konflikt s Efraimcami.

Počas ťažkého boja proti Madiancom Gedeon zavolal kmeň Efraim na pomoc. No po skončení bitky sa členovia kmeňa Efraim obrátili na Gedeona a rozhorčene sa sťažovali, že ich do boja nezavolal už na začiatku. Záznam uvádza, že sa „urputne... pokúšali vyvolať s ním hádku“. Gedeon na to odpovedal: „Čo som urobil v porovnaní s vami? Či nie sú Efraimove paberky lepšie ako Abiezerovo vinobranie? Veď do vašej ruky dal Boh madianske kniežatá Oreba a Zeeba, a čo som ja mohol urobiť v porovnaní s vami?“ ​(Sudcovia 8:1–3) Gedeon svojimi dobre volenými, pokojnými slovami zabránil možno katastrofálnej vojne medzi kmeňmi. Ľudia z kmeňa Efraim azda mali problém v súvislosti s pocitom vlastnej dôležitosti a s pýchou. To však Gedeonovi nezabránilo, aby sa neusiloval o dosiahnutie pokojného výsledku. Môžeme konať podobne?

Niektorí ľudia sa môžu rozhnevať a začnú sa k nám správať nepriateľsky. Uznajme ich pocity a snažme sa pochopiť ich názor. Prispeli sme azda nejako k tomu, aby mali také pocity? Ak áno, prečo nepripustiť svoj podiel viny na spôsobení ťažkosti a nevyjadriť ľútosť nad tým, že sme problém zväčšili? Niekoľko premyslených slov môže obnoviť narušený vzťah. (Jakub 3:4) Niektorí ľudia, ktorí sú rozrušení, možno potrebujú len to, aby sme ich láskavo upokojili. Biblia poznamenáva, že „kde nie je drevo, hasne oheň“. (Príslovia 26:20) Áno, starostlivo volené slová predložené správnym spôsobom môžu ‚odvrátiť zúrivý hnev‘ a môžu byť liečivé. — Príslovia 15:1.

Apoštol Pavol odporúča: „Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ ​(Rimanom 12:18) Je pravda, že nemôžeme ovládať pocity iných, ale svojím konaním môžeme k podpore pokoja prispieť. Už teraz môžeme konať tak, že budeme uplatňovať dobre podložené biblické zásady, a nebudeme podliehať vlastným alebo cudzím nedokonalým reakciám. Ak budeme riešiť nezhody tak, ako nás to učí Jehova, dosiahneme večný pokoj a šťastie. — Izaiáš 48:17.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 24]

Trváme na tom, aby bolo po našom?

[Obrázok na strane 25]

Abrahám dal znamenitý príklad tým, že ustúpil, aby vyriešil nezhodu