Kniha žalmov
Vedúcemu. Dávidov. Nápev.
139 Ó, Jehova, preskúmal si ma a poznáš [ma].+
5 Obkľúčil si ma spredu i zozadu;
a kladieš na mňa svoju ruku.
8 Keby som vystúpil do neba, bol by si tam;+
a keby som si rozložil ležadlo v šeole, hľa, ty [by si tam bol].+
9 Keby som si vzal krídla+ úsvitu,
aby som pobudol v najodľahlejšom mori,+
10 i tam by ma viedla tvoja ruka+
a tvoja pravica by ma uchopila.+
12 Ani tma by nebola príliš temná pre teba,+
ba i noc by žiarila ako deň;+
tma by celkom dobre mohla byť svetlom.+
14 Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň.+
Tvoje diela sú obdivuhodné,+
ako to moja duša veľmi dobre vie.+
15 Moje kosti neboli pred tebou skryté,+
keď som bol v tajnosti tvorený,+
keď som bol utkaný v najhlbších častiach+ zeme.
16 Tvoje oči videli i môj zárodok+
a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti,
čo sa týka dní, keď boli tvorené+
a nebola ešte žiadna z nich.
18 Keby som sa pokúšal ich spočítať, je ich dokonca viac ako zrniek piesku.+
Prebudil som sa, a predsa som stále s tebou.+
19 Ach, kiež by si, ó, Bože, zabil zlého!+
Potom odídu odo mňa i muži+ s vinou krvi,