Prvá Mojžišova
18 Jehova+ sa zjavil Abrahámovi medzi veľkými stromami Mamreho,+ keď za poludňajšej horúčavy sedel pri vchode do stanu. 2 Abrahám sa rozhliadol a všimol si, že neďaleko stoja traja muži.+ Hneď im bežal v ústrety a poklonil sa až k zemi. 3 Povedal: „Jehova, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, prosím, neobíď svojho služobníka. 4 Dám priniesť trochu vody na umytie nôh+ a potom si odpočiniete pod stromom. 5 Prišli ste sem k svojmu sluhovi, a tak mi dovoľte priniesť vám kúsok chleba, aby ste sa občerstvili.* Potom pôjdete ďalej.“ „Dobre,“ povedali, „urob, ako hovoríš.“
6 Abrahám sa poponáhľal do stanu za Sárou a povedal: „Rýchlo vezmi tri miery* jemnej múky, zamies cesto a upeč chlieb.“ 7 Potom bežal k stádu, vybral pekného mladého býka, dal ho sluhovi a ten ho rýchlo šiel pripraviť. 8 Abrahám vzal maslo, mlieko a mladého býka, ktorého pripravil, a predložil im to. Kým jedli, stál pri nich pod stromom.+
9 Spýtali sa ho: „Kde je tvoja manželka Sára?“+ „Tu v stane,“ odpovedal. 10 Jeden z mužov pokračoval: „Na budúci rok o tomto čase sa k tebe vrátim a tvoja manželka Sára bude mať syna.“+ Sára počúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za ním. 11 Abrahám a Sára boli starí a Sára už bola vo veku, keď ženy nemôžu mať deti.*+ 12 Sára sa v duchu zasmiala a povedala si: „Už som zostarla a aj môj pán je starý. Môžem ešte zažiť také potešenie?“+ 13 Jehova povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smiala a hovorila si: ‚Naozaj porodím, hoci som stará?‘ 14 Je pre Jehovu niečo nemožné?+ Na budúci rok o tomto čase sa k tebe vrátim a Sára bude mať syna.“ 15 Ale Sára to zo strachu poprela: „Nesmiala som sa!“ „Ale áno, smiala!“ odpovedal.
16 Keď sa muži zdvihli na odchod, Abrahám ich išiel odprevadiť, až prišli na miesto, odkiaľ videli Sodomu.+ 17 Jehova povedal: „Mám pred Abrahámom tajiť, čo sa chystám urobiť?+ 18 Veď sa stane veľkým a mocným národom a prostredníctvom neho budú požehnané* všetky národy zeme.+ 19 Dobre ho poznám a viem, že prikáže svojim synom a všetkým svojim potomkom, aby sa držali Jehovovej cesty a robili to, čo je správne a spravodlivé.+ Potom ja, Jehova, splním všetko, čo som Abrahámovi sľúbil.“
20 A Jehova povedal: „Sťažností na Sodomu a Gomoru je veľmi veľa+ a ich hriech je veľmi ťažký.+ 21 Zostúpim a pozriem sa, či sú sťažnosti, ktoré sa ku mne dostali, oprávnené a či naozaj konajú tak skazene. Ak nie, zistím to.“+
22 Muži odtiaľ odišli a vydali sa do Sodomy, ale Jehova+ zostal s Abrahámom. 23 Abrahám k nemu pristúpil a spýtal sa: „Zničíš spravodlivých spolu so zlými?+ 24 Keby bolo v meste 50 spravodlivých, zničil by si ich? Neodpustil by si tomu mestu pre tých 50 spravodlivých, ktorí sú v ňom? 25 Nie je možné, aby si usmrtil spravodlivého so zlým a aby sa spravodlivému stalo to isté čo zlému.+ Je nepredstaviteľné, že by si to urobil!+ Či nebude Sudca celej zeme konať spravodlivo?“+ 26 Jehova odpovedal: „Ak v Sodome nájdem 50 spravodlivých, odpustím celému mestu.“ 27 Ale Abrahám pokračoval: „Prepáč, Jehova, že sa opovažujem prehovoriť, hoci som prach a popol. 28 Čo keby do 50 spravodlivých chýbali piati? Zničíš aj vtedy celé mesto?“ On mu povedal: „Ak tam nájdem 45 spravodlivých, nezničím ho.“+
29 Abrahám však hovoril ďalej: „A čo keby sa ich tam našlo 40?“ „Ak ich tam nájdem 40, neurobím to,“ odpovedal. 30 Abrahám pokračoval: „Jehova, nerozhnevaj sa,+ prosím, a dovoľ mi ešte hovoriť. Čo keby sa ich tam našlo len 30?“ „Ak ich tam nájdem 30, neurobím to,“ povedal Boh. 31 Ale Abrahám neprestával prosiť: „Prepáč, Jehova, že sa znovu opovažujem prehovoriť. Čo keby sa ich tam našlo iba 20?“ Odpovedal: „Nezničím ho, ani ak ich tam nájdem 20.“ 32 Nakoniec Abrahám povedal: „Jehova, nenahnevaj sa, prosím, a dovoľ mi prehovoriť posledný raz. Čo keby sa tam našlo iba 10 spravodlivých?“ Boh odpovedal: „Ak ich tam nájdem 10, nezničím ho.“ 33 Keď Jehova dohovoril s Abrahámom, odišiel+ a Abrahám sa vrátil domov.