Evanjelium Lukáša
11 Raz sa Ježiš modlil, a keď skončil, jeden z jeho učeníkov ho poprosil: „Pane, nauč nás modliť sa, ako aj Ján naučil svojich učeníkov.“
2 Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: ‚Otče, nech sa posvätí* tvoje meno.+ Nech príde tvoje Kráľovstvo.+ 3 Každý deň nám dávaj chlieb, ktorý potrebujeme na ten deň.+ 4 A odpusť nám naše hriechy,+ lebo i my odpúšťame každému, kto proti nám zhrešil.*+ A nedovoľ, aby sme podľahli pokušeniu.‘“*+
5 Potom im povedal: „Predstavte si, že niekto z vás pôjde o polnoci k svojmu priateľovi a povie mu: ‚Brat môj, požičaj mi tri chleby, 6 lebo ku mne prišiel môj priateľ, ktorý je na cestách, a nemám mu čo ponúknuť.‘ 7 Ale ten mu odpovie: ‚Neobťažuj ma. Dvere sú už zamknuté a moje deti i ja sme v posteli. Nemôžem vstať a dať ti niečo.‘ 8 Hovorím vám, že nakoniec mu dá, čo potrebuje – ak nie preto, že je jeho priateľ, tak preto, že bol neodbytný.+ 9 Preto vám hovorím: Proste+ a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám.+ 10 Lebo každý, kto prosí, dostane,+ a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. 11 Je medzi vami otec, ktorý by synovi podal hada, keď ho prosí o rybu?+ 12 Alebo ak poprosí o vajce, podal by mu škorpióna? 13 Teda keď vy, hoci ste hriešni, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec svätého ducha tým, čo ho prosia!“+
14 Raz vyhnal démona, ktorý spôsobil, že človek, ktorý ním bol posadnutý, onemel.+ Keď démon vyšiel, nemý prehovoril. Ľudia žasli,+ 15 ale niektorí z nich povedali: „Vyháňa démonov vďaka tomu, že mu pomáha Belzebub,* vládca démonov.“+ 16 Iní ho chceli skúšať a žiadali od neho znamenie+ z neba. 17 Ježiš vedel, ako uvažujú,+ a tak im povedal: „Každé kráľovstvo, ktoré je rozdelené samo proti sebe, padne a každá rodina, ktorá je rozdelená sama proti sebe, sa rozpadne. 18 Podobne ak Satan ide sám proti sebe, ako obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že vyháňam démonov vďaka tomu, že mi pomáha Belzebub. 19 No ak ja vyháňam démonov s pomocou Belzebuba, vďaka komu ich vyháňajú vaši učeníci? Preto oni budú vašimi sudcami. 20 Ale ak vyháňam démonov pomocou Božieho prsta,*+ potom vás Božie Kráľovstvo zastihlo nepripravených.+ 21 Keď silný, dobre ozbrojený muž stráži svoj palác, jeho majetok je v bezpečí. 22 Ale keď príde niekto silnejší a premôže ho, vezme mu všetky zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí. 23 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto so mnou nezhromažďuje, rozhadzuje.+
24 Keď z človeka vyjde zlý* duch, prechádza vyprahnutými miestami a hľadá miesto, kde by si odpočinul. Keď nič nenájde, povie si: ‚Vrátim sa do domu, z ktorého som sa vysťahoval.‘+ 25 Keď tam príde, nájde ho vyzametaný a vyzdobený. 26 Potom privedie sedem ďalších duchov, horších ako on. Vojdú dnu a usadia sa tam a nakoniec je ten človek v horšej situácii, ako bol na začiatku.“
27 Ako hovoril, akási žena zo zástupu zvolala: „Šťastná je tá, ktorá ťa nosila pod srdcom a ktorá ťa dojčila!“+ 28 Ale on povedal: „Skôr sú šťastní tí, ktorí počujú Božie slovo a zachovávajú ho!“+
29 Keď sa zhromaždil zástup ľudí, začal hovoriť: „Táto generácia je zlá. Žiada znamenie, ale nedostane žiadne okrem Jonášovho.+ 30 Lebo ako sa Jonáš+ stal znamením pre Ninivčanov, tak bude Syn človeka znamením pre túto generáciu. 31 Kráľovná z juhu+ vstane na súde s ľuďmi tejto generácie a odsúdi ich, lebo prišla z veľkej diaľky, aby počula Šalamúnove múdre slová. Ale tu je niekto významnejší ako Šalamún.+ 32 Ľudia z Ninive vstanú na súde s touto generáciou a odsúdia ju, lebo keď počuli, čo zvestoval Jonáš, robili pokánie.+ Ale tu je niekto významnejší ako Jonáš. 33 Keď človek rozsvieti lampu, neskryje ju ani ju nepoloží pod kôš,* ale dá ju na stojan,+ aby svietila tým, ktorí vchádzajú. 34 Tvoje oko je lampou tela. Keď je tvoje oko zaostrené,* celé tvoje telo je jasné.* Ale keď je závistlivé,* tvoje telo je tmavé.+ 35 Preto si dávaj pozor, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou. 36 Ak je celé tvoje telo jasné a žiadna jeho časť nie je tmavá, bude také jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom.“
37 Keď to dohovoril, jeden farizej ho pozval k sebe, aby sa spolu najedli. Ježiš k nemu prišiel a zaujal miesto pri stole. 38 Ale farizeja prekvapilo, keď videl, že Ježiš sa pred jedlom neumyl.*+ 39 Pán mu povedal: „Vy farizeji čistíte pohár a misu zvonku, ale vnútri ste plní chamtivosti* a zla.+ 40 Vy nerozumní! Či ten, ktorý urobil vonkajšok, neurobil aj vnútro? 41 Keď dávate dary chudobným,* malo by to vychádzať z vášho vnútra a potom budete celkom čistí. 42 Ale beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty a ruty a zo všetkých ostatných bylín,+ ale prehliadate právo a Božiu lásku! Desiatky ste boli povinní dávať, ale to dôležitejšie sa nemalo prehliadať.+ 43 Beda vám, farizeji, lebo máte radi predné* sedadlá v synagógach a pozdravy na trhoviskách!+ 44 Beda vám, lebo ste ako hroby, ktoré nevidieť,*+ a ľudia ani nevedia, že po nich chodia!“
45 Jeden z tých, ktorí boli zbehlí v Zákone, mu povedal: „Učiteľ, keď toto hovoríš, urážaš aj nás.“ 46 Pán povedal: „Beda i vám, čo ste zbehlí v Zákone, lebo kladiete na ľudí bremená, ktoré sa ťažko nesú, ale sami sa ich nedotknete jediným prstom.+
47 Beda vám, lebo staviate hrobky* prorokom, ktorých zabíjali vaši predkovia!+ 48 Tým dosvedčujete a schvaľujete skutky svojich predkov, lebo oni prorokov+ zabíjali a vy im staviate hrobky. 49 Preto Božia múdrosť povedala: ‚Pošlem k nim prorokov a apoštolov. Niektorých z nich zabijú a niektorých budú prenasledovať, 50 aby sa táto generácia zodpovedala za krv všetkých prorokov, ktorá bola preliata od založenia sveta,+ 51 od krvi Ábela+ až po krv Zachariáša, ktorý bol zabitý medzi oltárom a chrámom.‘*+ Hovorím vám, za ich krv sa bude zodpovedať táto generácia.
52 Beda vám, ktorí ste zbehlí v Zákone, lebo ste si privlastnili kľúč k poznaniu. Sami ste nevošli a tým, ktorí chceli vojsť, ste bránili!“+
53 Keď odtiaľ odchádzal, znalci Zákona a farizeji sa okolo neho zhŕkli, dorážali naňho mnohými ďalšími otázkami 54 a sledovali, či nepovie niečo, čo by proti nemu mohli použiť.+